Fico: Grécko by malo schváliť zákony, potom hovoriť o pomoci
BRUSEL – Ak sa vôbec majú začať rokovania o treťom programe pre Grécko z trvalého eurovalu, Gréci musia v parlamente poschvaľovať zákony, ku ktorým sa…
Žiaden odpis dlhu Grécka nepodporíme, tvrdí Fico
BRATISLAVA 7. júla (SITA) – Žiaden odpis nominálnej hodnoty dlhu ani ďalšia dohoda bez udržateľných reforiem. Taký je mandát premiéra Roberta Fica pred utorňajším mimoriadnym summitom najvyšších politických predstaviteľov krajín eurozóny ku Grécku, ktorý dostal od parlamentného európskeho výboru. Ani samotný premiér však pred svojím odchodom do Bruselu nevedel, o akých návrhoch sa bude na summite rokovať. Žiadne konkrétne návrhy riešenia situácie po nedeľňajšom gréckom referende totiž zatiaľ na stole neboli.
“Odmietnutie reforiem v referende nemôže v žiadnom prípade znamenať ľahšiu cestu k peniazom pre Grécko. Pre nás je červená čiara odpis nominálnej hodnoty dlhu,” vyhlásil v utorok na rokovaní spomínaného výboru Fico. Podľa premiéra by zotrvanie Grécka v eurozóne malo pre menovú úniu viac výhod ako nevýhod, udržanie krajiny v klube však nemôže byť za každú cenu. “Takýto vývoj v žiadnom prípade nebudeme podporovať, ak budeme vidieť zo strany Grécka absolútny nezáujem na prijatie nevyhnutných reforiem,” dodal.
Podľa premiéra bude dôležité, ako sa k otázke Grécka postavia veľkí členovia eurozóny. Ako dodal, momentálne sa podľa vyjadrení čelných predstaviteľov zdá, že lídrom záchrany Grécka v eurozóne sa stáva Francúzsko, podobné vyjadrenia zaznamenal už aj od šéfa Európskej komisie Jean-Claude Junckera. Rozporuplné reakcie podľa Fica prichádzajú z Nemecka, kde sa nie celkom zhodujú v tejto téme vyjadrenia kancelárky Angely Merkelovej a nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho.
Slovensko však podľa Fica má morálne právo žiadať od Grécka disciplínu a reformy. “Niekedy treba pripomenúť niektorým členským štátom únie a eurozóny, čím Slovensko muselo prejsť. Pripomenúť aj to, o čom sa bavíme v súvislosti so životnou úrovňou. Treba pripomenúť, čo sa týka priemernej výšky dôchodku, či miezd,“ povedal predseda vlády. Čo konkrétne by mohlo byť výsledkom utorňajšieho summitu, však Fico odhadnúť nevie. V každom prípade hovorí, že v Bruseli “nevyvedie žiadne psie kusy” a bude presadzovať rozhodnutie, ktoré nebude poškodzovať členské krajiny eurozóny.
Nikto nechce vláde priznať žiadnu zásluhu, tvrdí Fico
BRATISLAVA 5. júla (SITA) – Keď je na Slovensku zle, tak vždy je na vine vláda Roberta Fica a keď je dobre, tak jej nikto nechce priznať žiadnu zásluhu. Povedal to predseda vlády Robert Fico v dnešnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike. Premiér tak reagoval na výsledky, v ktorých Slovensko zaznamenalo najsilnejší ekonomický rast v rámci krajín eurozóny.
Podľa neho to ale nie je len zásluhou vlády. “Je to mierne oživenie v rámci Európskej únie a v eurozóne, a to pomáha aj Slovensku, pretože Slovensko je šiesta najotvorenejšia ekonomika na svete. Z toho dôvodu, ak k tomu pridáme rôzne podporné aktivity zo strany vlády, tak vyšlo, že Slovensko má dnes naozaj najvyšší hospodársky rast v eurozóne. Sú predpoklady, že tento rast bude pokračovať aj v roku 2016,” hovorí Fico a tvrdí, že by mal by byť dokonca najvyšší v celej Európskej únii. “Darí sa nám držať pri tomto hospodárskom raste pod kontrolou aj verejné financie, pretože deficit je bezpečne pod troma percentami a máme aj klesajúcu tendenciu verejného dlhu aj klesajúcu tendenciu nezamestnanosti. Plus vytvárame aj nové pracovné miesta,” uviedol predseda vlády s tým, že sme politicky stabilná krajina, a to ekonomicky aj finančne. “Verím, že robíme veľa aj v sociálnej oblasti,” zhodnotil a pripomenul, že spôsob, ako ľuďom ukázať, že sa vláde darí, je niekoľko. “Bez toho, aby sme krajinu zadlžovali, aby sme zvyšovali deficit, s tým, že máme najvyšší hospodársky rast a klesá nám nezamestnanosť, má vláda aj financie na to, aby mohla ísť do opatrení, na ktoré by inak nemala,” vymenoval.
Ekonomický rast vidí aj opozícia, ale má iné výhrady. “My si myslíme, že sa nerobia systémové riešenia. Sú to populistické riešenia. Či už rozdávanie v rámci sociálnych balíčkov. Pre mňa základným kritériom hodnotenia, či sa ľudia majú dobre a či cítia hospodársky rast, je ich čítať viac
Voľby by vyhral Smer s 37,8 percentom hlasov
BRATISLAVA 3. júla (SITA) – Agentúra MVK spravila v dňoch 18. až 25. júna prieskum preferencií politických strán na vzorke 1 111 respondentov. Vzorka bola reprezentatívna pre dospelú populáciu SR z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, regiónov a veľkostných kategórií sídiel. Opýtaní odpovedali na otázku: ” Voľby do Národnej rady SR budú v roku 2016. Ak by sa konali už dnes, ktorej strane by ste dali svoj hlas?” Na voľbách by sa určite nezúčastnilo 9,5 percenta respondentov, ďalších 18 nevedelo, či by voliť išli, resp. koho by volili.
| Ak by voľby dopadli presne v súlade s preferenciami, Smer-SD by v NR SR získal 66 mandátov, strana Sieť by mala 21 poslaneckých kresiel, kluby SNS a KDH zhodne 16 miest. Most-Híd by mal v parlamente 12 kresiel, OĽaNO 10 a SMK 9. | ||
| Výsledky agentúre SITA poskytol Pavel Haulík z Agentúry MVK. | ||
| politická strana/hnutie | preferencie | |
| 1. | Smer-SD | 37,8 |
| 2. | Sieť | 12,0 |
| 3. | SNS | 9,2 |
| 4. | KDH | 8,9 |
| 5. | Most-Híd | 6,8 |
| 6. | OĽaNO | 6,0 |
| 7. | SMK | 5,2 |
| 8. | SaS | 2,9 |
| 9. | KSS | 2,2 |
| 10. | NOVA | 2,0 |
| 11. | SKOK! | 1,6 |
| 12. | ĽS-Naše Slovensko | 1,6 |
| 13. | SDKÚ-DS | 0,9 |
| 14. | Šanca | 0,6 |
| 15. | iné subjekty | 2,3 |
| údaje sú v percentách |
Kaliňák už má návrh, ako by sme ešte mohli pomôcť s migrantmi
BRATISLAVA 1. júla (SITA) – Ministerstvo vnútra už vie, ako by Slovensko mohlo ešte prispieť k riešeniu situácie s migrantmi v Európe. Pomoc by sa mala týkať troch oblastí. Slovensko pravdepodobne zvýši počet migrantov, ktorým pomôže s presídlením do ich cieľovej krajiny. Pomôcť plánujeme aj Rakúsku, ktoré má problémy s vysokým počtom azylantov a tak by mohli byť na istý čas umiestnení na Slovensku. Rezort vnútra chce tiež podporovať aktivity slovenských charitatívnych organizácií, ktoré chcú pomáhať sýrskym kresťanom. Po rokovaní vlády tento návrh prezentoval médiám minister vnútra Robert Kaliňák. S návrhom pôjde teraz Kaliňák za premiérom Robertom Ficom.
Šéf rezortu vnútra vysvetlil, že Slovensko poskytuje od roku 2008 humanitárny transfer. Ako jedna z mála krajín Európskej únie zabezpečujeme presídlenie utečencov, pričom väčšinou ich cieľovou krajinou sú USA. Doteraz išlo o približne 300 ľudí ročne, plánujeme to zvýšiť na asi 500. „Takže v spolupráci s UNHCR môžeme pomôcť za dva roky presídliť asi 1 000 ľudí z najrizikovejších oblastí z utečeneckých táborov,“ zdôraznil.
Rezort vnútra už rokuje o pomoci s rakúskymi partnermi. Pravdepodobne im poskytneme nejaké ubytovacie kapacity. Išlo by o dočasnú pomoc, keď by na Slovensko prišla časť ľudí žiadajúcich o azyl v Rakúsku. Majú už problém ubytovávať ich aj v stanoch, už aj tých majú málo, doplnil Kaliňák. „Vedeli by sme rotovať asi 500 ľudí do upokojenia vlny migrantov,“ vysvetlil.
Minister ďalej zdôraznil, že chce navrhnúť podporovať aktivity slovenských charitatívnych organizácii, ktoré chcú pomáhať sýrskym kresťanom. „Pomôžeme vyberať ohrozené rodiny s deťmi. Možno by sa ich týkal aj azyl,“ doplnil. Podľa Kaliňáka by mohlo ísť o 100 ľudí.
Premiér Robert Fico cez víkend zdôraznil, že slovenská vláda je pripravená pomôcť migrantom, no na dobrovoľnej báze. To sa podarilo presadiť aj na nedávnom summite v Bruseli. Podľa Fica je to tak správne, pretože migranti môžu predstavovať aj isté bezpečnostné riziko. “Ak čítať viac
Fico: Kvóty pre migrantov nebudú, je to víťazstvo V4
BRUSEL 26. júna (SITA) – Lídri členských štátov Európskej únie na summite v Bruseli odmietli povinné kvóty. Ako na dnešnom brífingu v Bruseli vyhlásil premiér Robert Fico, nikto nemôže povedať Slovenskej a Českej republike „toľkoto a toľkoto migrantov musíte teraz zobrať a v takejto kvalite“. Spolu s predsedom českej vlády Bohuslavom Sobotkom sa zhodli, že rokovania boli mimoriadne ťažké a tvrdé. „Myslím si, že sme išli až na hranu toho, čo bolo možné, bez toho, aby sa rokovania prerušili,“ povedal novinárom Sobotka.
Premiéri sa takisto zhodli, že odmietnutie povinných kvót je spoločným víťazstvom krajín Visegrádskej štvorky. Sobotka pred novinármi ocenil súdržnosť V4 a fakt, že do poslednej chvíle krajiny postupovali jednotne. Fico takisto zdôraznil, že mal silný mandát od Národnej rady SR, aby odmietol dokument, ktorý by zavádzal povinné kvóty. „Na dobrovoľnom základe budeme viesť dialóg s Európskou komisiou a povieme, aký bude príspevok Slovenska. Bude to naše slobodné rozhodnutie a nebude to diktát, ktorý naozaj nemal podporu ani verejnosti, ani v Národnej rade,“ povedal Fico.
Sobotka pripomenul, že krajiny, ktoré migrácii čelia najviac, čiže Taliansko a Grécko, budú musieť sprísniť procedúry prijímania migrantov. Fico tiež upozornil, že obrovskej vlne migrantov čelí aj Maďarsko a je podľa neho absurdné, aby boli nútení prijímať migrantov z Talianska a Grécka. Maďarsko si spolu s Bulharskom, ktoré tiež čelí migrácii, vyrokovali výnimku, aby nemuseli prijímať 40-tisíc migrantov, ktoré chce Únia do dvoch rokov presídliť.
Lídri členských krajín Európskej únie na summite v Bruseli vo štvrtok a dnes rokovali o probléme migrácie. S návrhom, ako sa s migráciou vysporiadať, prišla Európska komisia koncom mája. Krajiny V4 avizovali, že na summit išli s tým, že povinné kvóty sú pre nich neprijateľné.
Šéfovia vlád sa v Bruseli venovali aj ekonomickým problémom Grécka, ale aj bezpečnosti či digitálnej agende. Rokovania s Gréckom budú na úrovni ministrov financií, čítať viac
Fico: Summit bude ťažký, hlavne otázka migrácie
BRATISLAVA 25. júna (SITA) – Predseda vlády Robert Fico očakáva, že summit lídrov Európskej únie bude „veľmi ťažký“. Ako v lietadle cestou do Bruselu uviedol pre novinárov, hlavnými témami summitu budú povinné kvóty migrantov a situácia v Grécku. Myslí si, že otázka migrácie bude náročnejšia, keďže je politická, a nie ekonomická.
Proti kvótam sú aj ostatné krajiny Visegrádskej štvorky a pobaltské krajiny. Krajiny V4 – Slovensko, Maďarsko, Poľsko aj Česko už v minulosti avizovali, že spoločne proti kvótam vystúpia. „Ten hlas je tak silný, že Donald Tusk ako šéf Európskej rady požiadal o stretnutie s krajinami V4. Verím, že sa nám podarí odstrániť zo záverov Rady povinné kvóty a že pomoc migrantom bude iba na dobrovoľnej báze,“ uviedol Fico.
Ako premiér pripomenul, na Slovensku sa začína diskutovať aj o téme referenda. To prvýkrát spomenul samotný premiér tento týždeň, keď parlament rokoval o migrácii. „Neviem si predstaviť, že je európske a solidárne nútiť niekoho niečo robiť,“ vyhlásil premiér.
Fico takisto hovoril aj o Grécku. Podľa neho sa blíži hodina, keď sa Slovensko musí začať pripravovať na odchod Grécka z eurozóny. „Nehovorím, že odídu, ale treba byť pripravený,“ myslí si. Dodal, že by bol radšej, ak by došlo k dohode a Gréci si urobili potrebné reformy. „Zatiaľ je to šanca 50 na 50, že dôjde k dohode,“ uviedol predseda vlády. Upozornil tiež, že pre tému Grécka sa summit môže predĺžiť až do nedele.
Na summite sa lídri okrem horúcich tém migrácie a Grécka budú krátko venovať aj bezpečnosti či zamestnanosti.
Jednostranný krok Budapešti vyvolal zväčša kritické reakcie partnerov v EÚ
Ľubľana/Viedeň/Berlín/Rím/Brusel/Bratislava 24. júna (SITA) – Slovinské ministerstvo zahraničných vecí kritizovalo dnes Maďarsko za jednostranný krok v oblasti transferov utečencov, ich opätovného prijímania z iných členských krajín únie.
V stanovisku Ľubľane, ktoré sprostredkovala agentúra STA, sa zdôrazňuje, že zmeny v komplexnej úprave, akou je Dublin III., sa môžu zrodiť iba na základe spoločného rozhodnutia členských štátov.
Jednostranné rozhodnutia jednotlivých krajín neprispievajú k adekvátnemu riešeniu pálčivého problému migrácie, konštatuje sa v dokumente slovinského rezortu diplomacie.
Rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz už skôr, pri utorkovom večernom telefonáte s maďarským rezortným partnerom Péterom Szijjártóom označil postup Budapešti za neprijateľný a naznačil, že môže mať nepriaznivé dôsledky. Obaja ministri sa zhodli na nutnosti urýchlene riešiť problematiku utečencov.
Tak vo Viedni, ako aj v Berlíne si podľa dostupných informácií predvolali maďarských veľvyslancov s cieľom získať vysvetlenie o postupe Budapešti.
Rakúski vládni sociálni demokrati reagovali na rozhodnutie z maďarského hlavného mesta s pobúrením a slovami úradujúceho šéfa strany Norberta Darabosa ho označili za neprijateľné porušenie unijného práva. Opoziční populisti z radov Slobodných či euroskeptickej strany Team Stronach dnes dokonca požadovali neodkladné obnovenie hraničných kontrol na rakúsko-maďarskej štátnej hranici.
Kriticky sa o zámeroch Budapešti vyjadril aj taliansky premiér Matteo Renzi.
Európska únia už v utorok vyzvala Maďarsko, aby neodkladne objasnilo jednostranné vypovedanie úpravy o migrantoch známej pod označením Dublin III.
Hovorkyňa Európskej komisie v Bruseli pripomenula, že dublinský systém neumožňuje dočasné zastavenie transferov utečencov signatárskymi štátmi.
EK súčasne požiadala Budapešť, aby neodkladne poskytla informácie o tom, čo robí pre vyriešenie problému s utečencami, ako aj špecifikovala charakter a rozsah v zdôvodnení uvedených “technických dôvodov”.
Maďarsko informovalo o opatrení prijatom na dobu neurčitú, ktoré v praxi znamená, že krajina neprijme viac na svoje územie ani utečencov, ktorí sa cez jej územie dostali do iných štátov únie, prostredníctvom systému DubliNet kompetentné úrady SR, ako aj Belgicka, ČR, Dánska, Fínska, Francúzska, Nemecka, Nórska, Poľska, Rakúska, Švédska a Veľkej Británie.
Slovensko pripravuje opatrenia, aby bolo schopné zvládať situáciu po rozhodnutí Maďarska prerušiť prijímanie žiadateľov o azyl vracaných z členských štátov EÚ. Po skončení výjazdového rokovania vlády to dnes v Ružomberku uviedol minister vnútra Robert Kaliňák. Šéf slovenského rezortu vnútra vyjadril počudovanie nad rozhodnutím, readmisné dohody a ďalšie pravidlá také niečo podľa jeho slov neumožňujú.
Predseda vlády SR Robert Fico kritizoval Európsku úniu. Podľa jeho slov nereagovala na problém malej krajiny, akou Maďarsko je, tak adekvátne ako v prípade veľkých krajín. “Fakt je ten, že dnes hovoríme o Grécku a hovoríme o Taliansku, väčší počet migrantov a utečencov ale došiel na územie Maďarska,” upozornil. Premiér povedal, že treba rešpektovať Maďarsko, “pokiaľ ide o obrovský tlak, ktorému je vystavené z hľadiska migračných vĺn”. Najnovšie rozhodnutie krajiny by podľa Fica malo byť predmetom bilaterálnych a multilaterálnych rokovaní. “Ja by som teraz v žiadnom prípade nevyvolával emócie. Sadneme si a vyriešime to, ako sa nám podarilo vyriešiť všetko ostatné,” doplnil.
8 6 5 12 20 le rsc
Podľa Lipšica by sme utečencom mali podať pomocnú ruku
BRATISLAVA 24. júna (SITA) – Ľuďom, ktorí utekajú zo svojich domovov, pretože im tam hrozí smrť, by Slovensko malo podať pomocnú ruku. Vyhlásil to dnes v parlamente nezaradený poslanec NR SR Daniel Lipšic (NOVA). „Nemajú záujem dlhodobo ostať mimo svojho domova a radi by sa vrátili, ak by sa situácia zlepšila,“ povedal Lipšic o utečencoch z Iraku a Sýrie, kde ich prenasleduje tzv. Islamský štát.
Pri rozmýšľaní o pomoci migrantom by sme podľa Lipšica mali brať do úvahy dva parametre. Mali by sme sa zaujímať, či utekajú preto, lebo im hrozí smrť, alebo sú to ekonomickí migranti. Druhým parametrom je, či by sa vedeli integrovať do slovenskej spoločnosti. Ľudia, ktorí utekajú z náboženských dôvodov sú podľa Lipšica skupinou, ktorá by sa mohla do slovenskej spoločnosti integrovať lepšie ako iné skupiny utečencov. Upozorňuje však, že je proti systému povinných kvót. “Osemsto ľudí zvládneme, ale problém je, že ak raz bude noha vo dverách, všetci dobre vieme, že to neskončí,“ povedal počas rozpravy. Myslí si, že ak by kvóty raz prešli, Únia by “tlačila” opäť. „Premiér vie, že ak by aj referendum o migrantoch bolo platné, európske právo nezmení. Parlament povie, že je proti kvótam, prečo pre tú istú vec vyhlasovať referendum,“ reagoval Lipšic v rozprave na slová premiéra. Ten v utorok uviedol, že je pripravený na referendum, ak Únia systém kvót schváli.
Lipšic by bol opatrný pri zmenách zákona o zhromažďovacom práve, ktoré avizoval premiér Robert Fico. „Štát nemá rozhodovať, ktoré zhromaždenia sú zlé a ktoré dobré, a tie zlé zakázať. Je povinnosťou polície chrániť zdravie a majetok ľudí,“ povedal Lipšic v rozprave. Upozornil na to, že ak by štát mohol zakazovať zhromaždenia, extrémistom by to paradoxne pomohlo, pretože by to z nich urobili „martýrov“. Pri akomkoľvek prejave násilia alebo vyzývania k násiliu by podľa Lipšica mala jednoznačne zasahovať polícia a páchatelia násilností by v super rýchlom konaní mohli dostávať prísne tresty.
V rozprave dnes vystúpil aj poslanec Alojz Hlina (klub KDH). Ten je rovnako presvedčený, že systém kvót je zlý “a aj nefér z pohľadu ľudí, ktorí utekajú,“ dodal Hlina. „Ak by sme aj do systému povinných kvót išli, u nás je vysoký predpoklad, že by sme to pokazili. Je lepšie, ak nás nechajú zodpovedne pristupovať k našim záväzkom na východnej hranici,“ myslí si poslanec.
Vláda neprezradí, s akým postojom pôjde do Ríma
BRATISLAVA 24. júna (SITA) – Slovenská verejnosť sa o postoji vlády k predaju 66-percentného podielu Slovenských elektrární, ktorý bude presadzovať na rokovaní s talianskym Enelom, zatiaľ veľa nedozvie. Vláda totiž nechce pred samotným stretnutím s najvyššími predstaviteľmi Enelu prezradiť svoju taktiku. “S postojmi a návrhmi slovenskej strany najskôr oboznámime druhú stranu, a až následne budeme ochotne informovať o výsledku rokovaní a našich postojoch médiá. Bolo by z našej strany nekorektné a najmä neprofesionálne informovať druhú stranu prostredníctvom médií,“ uviedla pre portál vEnergetike.sk hovorkyňa ministra hospodárstva Miriam Žiaková.
Nateraz je tak isté iba to, že slovenskí vládni predstavitelia budú od talianskych manažérov žiadať splnenie sľubu o dostavbe tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce. Nie je však jasné, či vládni predstavitelia budú na rokovaní presadzovať kúpu predávaných akcií štátom. V hre tak zostáva aj možnosť, že štát kúpi len 17-percentný podiel z celkového predávaného podielu Slovenských elektrární, čím navýši svoj podiel v slovenskom dominantnom výrobcovi elektriny na 51 %. Nikto z vládnych predstaviteľov však zatiaľ nevylúčil ani možnosť, že štát kúpi celý 66-percentný predávaný podiel, o ktorom sa minister financií Peter Kažimír, ako aj premiér Fico vyjadrili, že jeho hodnota sa blíži k nule.
Podľa ministra hospodárstva Hudáka by sa malo rokovanie s Enelom uskutočniť do konca júna. Či to tak aj naozaj bude, je zatiaľ otázne. „Termín stretnutia zatiaľ dohodnutý nebol,“ uzavrela Žiaková. Vládni predstavitelia na čele s premiérom Robertom Ficom a ministrom hospodárstva Vazilom Hudákom tak zrejme pôjdu do Ríma bez toho, aby o ich postupe rozhodoval vládny kabinet. Aj keď ešte prednedávnom vyzýval predseda vlády vtedajšieho ministra hospodárstva Pavla Pavlisa, aby v spolupráci s ministerstvom financií predložili vládnemu kabinetu analýzu výhodnosti či nevýhodnosti navýšenia štátneho podielu v Slovenských elektrárňach.
Šéf talianskeho Enelu Francesco Starace sa minulý týždeň nechal počuť, že do konca roka predajú len menšinový podiel Slovenských elektrární. Zostávajúce podiely chce Enel podľa jeho slov predať následne zhruba za dva roky po dokončení tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce. Enel predáva svoj 66-percentný podiel v SE v rámci stratégie predaja aktív v celkovom objeme 5 miliárd eur.
Okrem štátu sa oficiálne o predávaný podiel Slovenských elektrární zaujímajú dvaja investori. Ide o spoločnosť Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorého vlastníkmi sú český podnikateľ Daniel Křetinský, slovenský Patrik Tkáč a finančná skupina J&T, a o firmu Slovnaft, ktorá podala ponuku spolu s maďarskou skupinou MVM Group. Hovorí sa, že ďalšie dve záväzné ponuky podali čínska spoločnosť China National Nuclear Corporation (CNCC) a fínska spoločnosť Fortum.
Spoločnosť Slovenské elektrárne je najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. V apríli 2006 sa jej hlavným akcionárom stala spoločnosť Enel so 66-percentným podielom. Zvyšných 34 % akcií vlastní Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Na kúpu slovenského výrobcu elektriny vynaložil Enel pred deviatimi rokmi necelých 840 miliónov eur. Spoločnosť Slovenské elektrárne disponuje vyše päť tisíc megawattmi inštalovaného výkonu.
Zvážime preventívny zákaz extrémistických podujatí, vyhlásil Fico
BRATISLAVA 23. júna (SITA) – Vláda SR zváži zmenu legislatívy, aby bolo možné preventívne zakázať zhromaždenia extrémistov, ktoré by mali ohrozovať verejný poriadok. Vyhlásil to dnes pre médiá predseda vlády Robert Fico po tom, čo spolu s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom slávnostne odovzdali vyznamenania 15 policajtom. Tí zasahovali proti extrémistom počas sobotnej demonštrácie proti prisťahovalectvu v Bratislave.
“Žiadne ľudské právo nie je absolútne, voči každému existujú výnimky a obmedzenia, a to sa určite týka aj slobody prejavu a práva na zhromažďovanie,” vyhlásil Fico. Pokiaľ podľa neho existuje riziko, že by nejaké podujatie malo viesť k ničeniu verejného majetku alebo k útokom na ľudí, určite je to dôvod na obmedzenie takýchto práv. Súčasné právne predpisy však podľa Fica takúto možnosť pripúšťajú len veľmi vágne. Ak bezpečnostné zložky pred konaním podujatia dostanú informácie o možných rizikách, mali by mať v budúcnosti plné právo v záujme ochrany občanov a majetku podujatie zakázať. “Je to štandardný európsky demokratický prístup,” povedal premiér.
“Asi by nemal nikto problém s tým, ak by sme zakázali protest extrémistov pred rómskou osadou,” dodal k problematike zákazov verejných podujatí minister Kaliňák. Násilné demonštrácie podľa neho odčerpávajú polícii značné finančné prostriedky a priamo ohrozujú zdravie občanov. Podľa predsedu vlády je Slovensko jednou z krajín s najvyššou mierou slobody prejavu. “Ak je možné v rámci Európskeho dohovoru a ústavy robiť aj obmedzenia v záujme ochrany bezpečnosti štátu, tak je našou povinnosťou ich urobiť,” dodal s tým, že ak niekto bude kričať, že to nie je potrebné, tak chráni extrémistov a
V súvislosti so sobotňajším protestným zhromaždením v Bratislave skončili na polícii pre podozrenie z útoku na verejného činiteľa dve osoby. Pre podozrenie z prečinu výtržníctva, keď na nádvorie Bratislavského hradu počas cyklistických pretekov vnikla skupina približne 300 osôb a následne sa začali potýčky, polícia zadržala celkom 27 osôb. Ďalších 45 osôb policajti zadržali na Židovskej ulici po tom, čo hádzali kamene a iné predmety na služobné motorové vozidlá parkujúce na Staromestskej ulici. Z prečinu výtržníctva poverený príslušník policajného zboru obvinil ďalšie tri osoby, ktoré policajti zadržali na mieste činu po tom, čo poškodili na Predstaničnom námestí dve služobné motorové vozidlá polície. Z celkového počtu zadržaných osôb pre podozrenie z trestnej činnosti je 41 občanov Českej republiky, ktorí sú podozriví z prečinu výtržníctva.
V Bratislave sa v sobotu 20. júna uskutočnilo protestné zhromaždenie s názvom „STOP islamizácii Európy! Spoločne proti diktátu Bruselu, za Európu pre Európanov!“. Zhromaždení protestovali proti prílevu imigrantov do Európy. Zároveň sa v hlavnom meste uskutočnilo aj zhromaždenie “Spoločne proti nenávisti – Bratislava blokuje“, kde sa zišlo približne dvesto ľudí.
Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu
Grécko a veritelia sa môžu dohodnúť, tvrdí Fico
BRUSEL 22. júna (SITA) – Vo všeobecnosti sa konštatuje, že návrh Grécka, ktoré predložilo veriteľom, je krok správnym smerom a mohla by vzniknúť dohoda. Uviedol to slovenský premiér Robert Fico po skončení mimoriadneho summitu venovanému situácii v Grécku. Podľa predsedu vlády doručilo Grécko nový návrh o desiatej ráno v pondelok a veritelia nedokázali do začiatku summitu pripraviť odborné stanoviská. “Očakáva sa, že dohoda by mohla vzniknúť do stredy do večera, aby vo štvrtok Európska rada mohla túto dohodu zobrať na vedomie, aby sa mohli popripravovať technické opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu dohody,” povedal Fico.
Podľa premiéra je zarážajúce, že až 75 % výdavkov Grécka sú verejného charakteru – na mzdy, sociálne transfery a dôchodky. Viaceré krajiny konštatovali, že je potrebné sústrediť sa na tento balík. Grécku veritelia odporučili, aby viac pozornosti venovalo výdavkom, nie príjmom. “Viaceré krajiny veľmi jasne povedali, že nebudú súhlasiť so žiadnymi manévrami, pokiaľ ide o dlh Grécka. Každý zdôrazňoval, že Grécko potrebuje predovšetkým štrukturálne reformy a nie odpustenie dlhov, alebo nejaké iné spôsoby uľahčenie povinností,” povedal premiér.
Je v záujme eurozóny, aby Grécko v nej zostalo, pretože prípadný odchod by narušil celkovú váhu a význam eurozóny, prízvukoval premiér.
Fico tiež konštatoval , že je pripravený aj krízový režim. Summit zvolaný na štvrtok a piatok by tak pokračoval aj cez víkend. “Jednoducho premiéri a hlavy štátov sú pripravení na to, aby za každú cenu boli dosiahnuté dohody a nenechali sme tento problém visieť vo vzduchu,” uzavrel Fico.
V novom návrhu reforiem Grécko ponúklo postupný nárast dôchodkového veku k hranici 67 rokov a obmedzenie predčasných dôchodkov. Rovnako ponúklo reformu dane z pridanej hodnoty (DPH) a stanovenie hlavnej sadzby na úrovni 23 %. Prisľúbilo tiež dodatočné dane zacielené na firmy a bohatú vrstvu.
Fico: Slovensko podporuje integračné ambície Čiernej Hory
BRATISLAVA 22. júna (SITA) – Spoločnosť Slovenské energetické strojárne Tlmače sa v Čiernej Hore bude podieľať na výstavbe energetického zdroja. Po stretnutí s premiérom Čiernej Hory Milom Djukanovičom to v Bratislave povedal predseda vlády Robert Fico.
Tlmače by mali spolupracovať na výstavbe druhého bloku uhoľnej elektrárne Plevlje v Čiernej Hore. Fico čiernohorskému premiérovi ponúkol skúsenosti, ktoré má Slovensko z obdobia pred a po vstupe do Európskej únie. Ambíciu Čiernej Hory vstúpiť do NATO a EÚ predseda vlády SR dlhodobo podporuje. Výhody slovenského členstva v únii podľa Fica niekoľko desaťnásobne prevyšujú nad nevýhodami, Slovensko sa od roku 2004 dynamicky rozvíja a rastie, členstvo SR v EÚ považuje premiér za veľký, úspešný príbeh. Partnera z Čiernej Hory Fico uistil, že ambícia členstva v únii je tou najlepšou, akú môže krajina mať. Slovensko podľa Fica podporuje rozširovanie Európske j únie, ak krajiny plnia kritériá prijatia. Členstvo v NATO a EÚ je podľa slovenského premiéra pre malé krajiny mimoriadne výhodné, keďže môžu na modernizáciu využívať európske peniaze.
Premiér Čiernej Hory Milo Djukanovič považuje vstup do únie za jedinú reálnu alternatívu nielen pre Čiernu Horu, ale aj pre všetky európske štáty. Integrácia krajín západného Balkánu do únie by podľa neho okrem rozvoja prispela aj k stabilite regiónu. Čierna Hora má podľa slov Djukanoviča otvorených 20 prístupových kapitol. Čiernohorský premiér verí, že do konca roka jeho krajina dostane pozvánku na vstup do NATO, čo by mohlo predstavovať impulz v práci na členstve v EÚ.
Predseda vlády Čiernej Hory si vie predstaviť, že krajiny západného Balkánu by mohli spolupracovať podľa spôsobu krajín Visegrádskej štvorky. V ich prípade by mohlo ísť o “Západobalkánsku šestku”.
Nemienime držať Grécko za každú cenu v eurozóne, tvrdí Fico
BANSKÁ BYSTRICA 20. júna (SITA) – Na pondelkovom mimoriadnom samite lídrov eurozóny bude Slovensko zastávať postoj, že Grécko by malo zostať v eurozóne, ale nie za každú cenu. Uviedol to dnes pre médiá slovenský premiér Robert Fico s tým, že po rokoch vážnych diskusií je eurozóna lepšie pripravená a dopady prípadného odchodu Grécka by nemali byť také vážne ako pred niekoľkými rokmi.
„Nemienime držať za každú cenu Grécko v eurozóne. Grécko si musí urobiť svoje domáce úlohy. Tak, ako Slovensko prešlo veľmi ťažkým transformačným procesom, očakávame od Grécka, že si urobí poriadok vo verejných financiách. Že urobia opatrenia, ktoré znížia ten štandard, na ktorý grécka ekonomika jednoducho nemá. Ak toto Grécko nezvládne, potom najlepšia cesta pre všetkých bude, ak sa rozídeme a pôjdu mimo eurozóny,“ uviedol Fico. Podotkol však, že nie je celkom jasné, čo má byť cieľom pondelkového samitu. Neočakáva totiž, že by sa na ňom dali prijať nejaké technické riešenia.
Agentúra SITA vydá k správe zvukovú správu
Grécko si musí domácu úlohu urobiť samo, tvrdí Fico
BRATISLAVA 19. júna (SITA) – Grécko by malo zostať v eurozóne, ale nie za každú cenu. Vyhlásil to predseda vlády Robert Fico na bezpečnostnej konferencii GLOBSEC 2015. Tam sa stretol so zástupcami krajín Visegrádskej štvorky (V4). „Sme ochotní podať pomocnú ruku, ale domácu úlohu si musí Grécko urobiť samo,“ povedal.
Tvrdí, že grécky premiér Alexis Tsipras nemôže tvrdiť niečo v Bruseli a robiť doma niečo iné. Ako Fico skonštatoval, ak si Grécko nebude plniť povinnosti, po diskusii so slovenskou verejnosťou je ochotný znášať dôsledky odchodu Grécka z eurozóny.
Robert Fico, maďarský premiér Viktor Orbán, český premiér Bohuslav Sobotka, poľský minister obrany Tomasz Siemoniak a generálny riaditeľ OECD Ángel Gurriá sa venovali aj energetickej bezpečnosti a dodávkam plynu do strednej Európy z Turecka tzv. južným prúdom. Na dodávky plynu sa išiel Fico začiatkom júla pýtať aj do Moskvy. „V Rusku na túto tému neexistuje jednotný názor. Niektorí členovia vlády hovoria, že v roku 2020 prestane byť Ukrajina tranzitnou krajinou, najvyšší predstavitelia hovoria, že ešte nepadlo rozhodnutie,“ vysvetlil Fico.
Ako uviedol Siemoniak, energetická bezpečnosť má čoraz bližšie k obrane. „Nedá sa oddeliť vnútorná bezpečnosť od energetickej. Treba hľadať riešenia, aby nás nikto energeticky nevydieral,“ povedal poľský minister obrany. To, že rozdelenie dodávok plynu je pre krajiny V4 dôležité, skonštatoval aj Sobotka. Podľa jeho slov sú Slovensko a Maďarsko v najcitlivejšej situácii.
Sobotka sa vyjadril aj k tzv. Slavkovskému formátu. Ide o spoluprácu Českej republiky, Slovenska a Rakúska. „V žiadnom prípade to nie je konkurencia V4,“ povedal český premiér. Ako dodal, zoskupenie V4 by malo byť významnou skupinou v rámci Európskej únie. Slavkovská trojka by podľa neho mohla byť akýmsi projektom cezhraničnej spolupráce. „Rakúsko je naším susedom, chceme s ním hovoriť o rôznych témach,“ uzavrel tému ohrozenie V4 Sobotka.
Podľa Orbána musia mať členské krajiny EÚ v otázkach migrácie, konkurencieschopnosti a ďalších naliehavých tém silné vodcovské osobnosti, ktoré budú tieto výzvy pripravené riešiť. Na margo migrácie povedal, že treba chrániť hranice. Stotožnil sa s ním aj Fico. „Musíme chrániť schengenskú hranicu,“ povedal slovenský premiér. Ako uviedol, V4 prijala spoločné stanovisko, že Európska komisia nemôže prijímať také predpisy, ktoré nerešpektujú rozhodnutia národných lídrov. „Odmietame politiku kvót. Je to spoločné stanovisko krajín V4, s tým pôjdeme aj na zasadnutie Rady,“ uzavrel Fico.
Podľa Fica sme pripravení na odchod Grécka z eurozóny
BRATISLAVA 19. júna (SITA) – Slovensko je pripravené mentálne aj technicky na krízový scenár, ak by Grécko vystúpilo z eurozóny. Vyhlásil to v piatok premiér Robert Fico. “Želáme si, aby Grécko zostalo v eurozóne, ale nie za každú cenu,“ povedal Fico po rokovaní s britským premiérom Davidom Cameronom. Zároveň slovenský premiér zdôraznil, že Slovensko “bude dôsledne trvať na tom, aby si Grécko plnilo domáce úlohy“.
Lídri štátov eurozóny sa v pondelok stretnú na krízovom summite v snahe odvrátiť štátny bankrot Grécka. Štvrtkové rokovania ministrov financií eurozóny skončili bez dohody o uvoľnení finančnej pomoci pre Grécko výmenou za ekonomické reformy.
Eurozóna sa podľa gréckeho ministra financií Janisa Varoufakisa nebezpečne priblížila k tomu, aby pripustila “haváriu”. Varoufakis zároveň kritizoval ostatných ministrov, ktorí podľa neho odmietli diskutovať o jeho návrhu na zavedenie automatickej rozpočtovej brzdy. Poznamenal však, že dohoda Grécka s veriteľmi je stále možná, hoci čas beží. “Nebezpečne sme sa priblížili k stavu mysle, v ktorom akceptujeme haváriu. Naliehal som na svojich kolegov, aby sme sa nestali obeťou tohto duševného rozpoloženia,“ povedal Varoufakis.
Podľa jeho slov ministri financií nechceli diskutovať o “radikálnych návrhoch“ na vytvorenie nezávislej rozpočtovej rady, ktorá by monitorovala plnenie rozpočtu, spolu s rozpočtovou brzdou. Varoufakis odmietol uvažovať o možnosti odchodu Grécka z eurozóny s tým, že všetky zúčastnené strany musia prevziať zodpovednosť za dosiahnutie dohody.
Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu.
Konkurencieschopnosť EÚ treba zvýšiť, zhodli sa Fico a Cameron
BRATISLAVA 19. mája (SITA) – Slovensko plne súhlasí so snahou Veľkej Británie zvýšiť konkurencieschopnosť Európskej únie (EÚ). Po rokovaní s britským premiérom Davidom Cameronom to vyhlásil jeho slovenský partner Robert Fico. Diskusiu o reformách Slovensko víta a považuje ju za veľmi správnu. „Nemáme kategorické vyjadrenia, že toto nie je možné, toto sa nedá,“ konštatoval Fico. Pripomenul ale, že dôležitá je dohoda 28 členských štátov únie a nie, aby došlo k bilaterálnym dohodám špičiek únie a Veľkej Británie. Britský premiér David Cameron využil spoločné rokovanie so slovenským premiérom na prezentovanie britského postoja v súvislosti s reformami EÚ a privítal podporu Slovenska pri reforme únie a zvlášť v oblasti zvýšenia konkurencieschopnosti.
Premiéri spolu hovorili aj o ďalších aktuálnych témach – problémoch migrácie a situácii na Ukrajine. V súvislosti so situáciu na severe Afriky sa zhodli, že je potrebné upokojiť situáciu. Pričom podľa slovenskej a britskej vlády povinné kvóty nie sú riešením. „Mali by to byť predovšetkým dobrovoľné schémy, ktoré členské krajiny na riešenie problému ponúknu,“ dodal slovenský premiér.
Slovensko Ukrajine pomáha a chce pomáhať, potvrdil ďalej premiér Fico. Odprezentoval predovšetkým našu pomoc pri tranzite plynu, ale zdôraznil, že chceme pomáhať aj skúsenosťami a sme naďalej pripravení pomáhať humanitárne. „Jediné riešenie situácie na Ukrajine je vecný dialóg,“ zdôraznil slovenský premiér. Zároveň uviedol, že Slovensko môže mať na niektoré veci vlastný, originálny názor, ale na konci dňa nám vždy bude záležať na jednote postojov členských štátov Európskej únie. Britský premiér zdôraznil v súvislosti s Ukrajinou dôležitosť dodržiavania minských dohôd.
Slovenský premiér poďakoval Davidovi Cameronovi za bilaterálnu spoluprácu v oblasti boji proti daňovým únikom. Britský systém, ktorý používame, je podľa neho veľmi efektívny a chceme ho naďalej implementovať.
Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu