Robert Fico

Fico o Kiskovi: Potvrdil dobrú ekonomickú kondíciu štátu

BRATISLAVA 18. júna (SITA) – Prezident Andrej Kiska vo svojej správe o stave krajiny podľa premiéra Roberta Fica potvrdil veľmi dobrú ekonomickú kondíciu Slovenska prejavujúcu sa najmä v zrýchľujúcom sa raste HDP a poklese miery nezamestnanosti, ale takisto v dobrom stave verejných financií. “Rovnako pozitívne možno vnímať, že prezident SR ocenil šancu, keď práve súčasný stav ekonomiky a verejných financií Slovenska vytvára predpoklady, aby ľudia po dlhých rokoch uťahovania opaskov reálne pocítili dobrú kondíciu našej krajiny na zlepšení svojej životnej úrovne,” uviedol Robert Fico vo svojom stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytol tlačový odbor Úradu vlády SR. Vláda SR v tomto smere podľa premiéra koná, a to nielen prostredníctvom balíkov opatrení na zlepšenie životnej úrovne ľudí, ale aj ďalšími rozhodnutiami, či už v oblasti výstavby infraštruktúry, podpory investícií a ďalších.

Podľa Fica svetlo na konci tunela, ktoré prezident vníma pri súdnictve, je vidieť vo výraznej miere vďaka krokom slovenskej vlády v tejto problematike. “Rovnako pri dlhodobých problémoch slovenského školstva a zdravotníctva, ktoré prezident SR pomenoval, možno uviesť konkrétne rozhodnutia a kroky, ktorými vláda SR tieto oblasti posúva dopredu,” uviedol Fico s tým, že o týchto aj ďalších opatreniach sú členovia vlády pripravení s prezidentom hovoriť s cieľom, aby medzi vládou a prezidentom pokračovala konštruktívna spolupráca.

Správu o stave republiky predniesol prezident Kiska v parlamente dnes o 10:00. Venoval sa v nej zdravotníctvu, regionálnym rozdielom, školstvu, spravodlivosti, súdnictvu a zahraničnej politike.

Smer stále vedie, Procházkove preferencie stúpajú

BRATISLAVA 16. júna (SITA) – Ak by sa voľby konali tento mesiac, víťazom by bola strana Smer-SD so ziskom 35,3 percenta hlasov, v Národnej rade SR by obsadila 69 kresiel. V májovom prieskume by strane dalo hlas 33,2 percenta voličov. Na druhom mieste by skončila Sieť s 10,9 percenta, teda 21 kreslami a prvú trojicu uzatvára KDH so ziskom 9,5 percenta (18 kresiel). Sieť získala v máji 10,7 percenta a KDH 9,4 percenta. Vyplýva to z prieskumu agentúry FOCUS, o ktorom agentúru SITA informoval Martin Slosiarik. Prieskum robili od 2. do 10. júna formou osobného dopytovania na vzorke 1 018 respondentov. Tá reprezentuje populáciu Slovenska vo veku nad 18 rokov z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, veľkostných kategórií sídiel a krajského členenia. Opýtaní v prieskume odpovedali na otázku “Predstavte si, že by sa parlamentné voľby konali tento víkend a kandidovali by nasledujúce politické strany. Ktorej strane by ste dali svoj hlas?”

Do parlamentu by sa dostali aj ďalšie tri strany. Most-Híd by získal 7,8 percenta (15 kresiel), OĽaNO 7,7 percenta (15 kresiel) a SNS 6,4 percenta (12 kresiel).

Z opýtaných by nešlo podľa prieskumu voliť 19,5 percenta a 13,9 percenta nevedelo alebo nechcelo odpovedať.

Agentúra SITA vydá k správe aj tabuľku s názvom Tab.: Smer by nemal väčšinu, oproti máju posilnil

Volebný štáb Smeru opäť povedie Marek Maďarič

BRATISLAVA 13. júna (SITA) – Predvolebnú kampaň Smeru-SD opäť povedie podpredseda strany a súčasný minister kultúry Marek Maďarič. Ten bude podľa informácií agentúry SITA opäť šéfom volebného štábu a to aj napriek tomu, že v roku 2014 neúspešne viedol predvolebnú kampaň Roberta Fica v prezidentských voľbách, po ktorých sa vzdal aj funkcie straníckeho podpredsedu. Maďarič však ako šéf volebného štábu stojí za najväčším úspechom strany, keď v roku 2012 s výrazným náskokom vyhrala parlamentné voľby a sama zostavila vládu.

O Maďaričovom menovaní by malo rozhodnúť stranícke predsedníctvo na návrh vedenia strany, ktoré by malo rokovať ešte do politických letných prázdnin. Maďarič viedol volebný štáb aj pred voľbami do NR SR v rokoch 2006 a 2010.

Fico odsúva pracovnú cestu do Ríma

BRATISLAVA 12. júna (SITA) – Predseda vlády Robert Fico budúci týždeň v utorok nakoniec neabsolvuje pracovnú cestu do Ríma. V Taliansku mal rokovať s najvyššími predstaviteľmi spoločnosti Enel o predaji ich 66-percentného podielu Slovenských elektrární. “Môžem potvrdiť, že dôjde k posunu tejto návštevy. Máme na to vážne dôvody, prečo som sa takto rozhodol,“ povedal na piatkovej tlačovej besede Fico. Dôvody, ktoré sú za odsunom pracovnej cesty, premiér nekonkretizoval.

Premiér naďalej tají, s akým postojom pôjde na rokovanie s talianskym investorom. “O nejakej pozícii, s ktorou pôjdeme na rokovanie do Ríma, budem informovať bezprostredne pred odchodom na túto pracovnú cestu,“ uviedol Fico.

Podľa ostatných vyjadrení premiéra sa bude štát uchádzať aspoň o kúpu 17-percentného podielu Slovenských elektrární tak, aby štát navýšil svoj podiel v slovenskom dominantnom výrobcovi elektriny na majoritných 51 %. Podľa slov predsedu vlády však budú musieť byť podmienky kúpy pre Slovensko výhodné a zaujímavé. Slovenská vláda nevylúčila ani možnosť, že od Talianov kúpi celý predávaný 66-percentný podiel elektrární.

Celý predaj komplikujú aj nedostavané dva bloky v Atómovej elektrárni Mochovce. Premiér Fico už niekoľkokrát varoval talianskeho investora, že jeho vláda s predajom ich podielu nebude súhlasiť, pokiaľ nedokončia dostavbu tretieho a štvrtého mochoveckého bloku. “Povedali sme, že s predajom nesúhlasíme, pokiaľ nebude dokončený tretí a štvrtý blok v Mochovciach. Nerád by som bol, aby si príslovečne Taliani umyli ruky ako Pontský Pilát a odišli preč a nechali to všetko tak. Páni z talianskej spoločnosti Enel, ktorí ste zadarmo dostali 66 % akcií Slovenských elektrární, buďte takí láskaví a dokončite tretí a štvrtý blok Mochoviec. Dajte garancie a záruky a potom sa môžeme baviť, čo ďalej,” povedal v stredu na tlačovej besede po rokovaní vlády Fico.

Okrem štátu sa oficiálne o predávaný podiel Slovenských elektrární zaujímajú dvaja investori. Ide o spoločnosť Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorého vlastníkmi sú český podnikateľ Daniel Křetinský, slovenský Patrik Tkáč a finančná skupina J&T, a o firmu Slovnaft, ktorá podala ponuku spolu s maďarskou skupinou MVM Group. Hovorí sa, že ďalšie dve záväzné ponuky podali čínska spoločnosť China National Nuclear Corporation (CNCC) a fínska spoločnosť Fortum.

Čínska spoločnosť podľa generálneho riaditeľa Enelu Francesca Staraceho ešte zatiaľ ponuku na kúpu elektrární nepodala. Nevylúčil však, že tak tento ázijský investor nakoniec urobí. “Ponuku zatiaľ nepredložili… , zvažujú to ale, tak si myslím, že ju predložia,” povedal pre agentúru Reuters Starace.

Spoločnosť Slovenské elektrárne je najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. V apríli 2006 sa jej hlavným akcionárom stala spoločnosť Enel so 66-percentným podielom. Zvyšných 34 % akcií vlastní Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Na kúpu slovenského výrobcu elektriny vynaložil Enel pred deviatimi rokmi necelých 840 miliónov eur. Spoločnosť Slovenské elektrárne disponuje vyše päť tisíc megawattmi inštalovaného výkonu.

Najserióznejší, ale aj najmenej dôveryhodný je Robert Fico

BRATISLAVA 9. júna (SITA) – Predseda vlády Robert Fico je podľa prieskumu Agentúry MVK najserióznejším slovenským politikom. Zároveň vedie aj rebríček politikov, ktorí spôsobujú najväčšie problémy a kazia úroveň politiky u nás. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky Agentúry MVK, ktorý sa uskutočnil v dňoch 26. až 31. mája. To, že je Fico najserióznejší slovenský politik, si myslí 31 percent opýtaných. Naopak, za politika, ktorý najviac kazí úroveň slovenskej politiky, považuje Fica 35,9 percenta opýtaných. Agentúru SITA o prieskume informoval Pavel Haulík z Agentúry MVK.

V rebríčku serióznosti politikov skončil na druhom mieste prezident Andrej Kiska so ziskom 26,3 percenta. Tretím najserióznejším politikom je Robert Kaliňák, o ktorom si to myslí 16,6 percenta opýtaných. V prvej pätici z 25- miestneho rebríčka sa umiestnil aj Béla Bugár s 15,3 percenta a Peter Pellegrini s 9,9 percenta. Robert Kaliňák si našiel miesto aj v rebríčku politikov, ktorí kazia úroveň slovenskej politiky, kde skončil s 11,4 percenta na štvrtom mieste. Predbehol ho Igor Matovič, ktorému nedôveruje 24,8 percenta opýtaných. Ďalším politikom, ktorý podľa ľudí spôsobuje vážne problémy, je Ján Figeľ, o ktorom si to myslí 14,9 percenta respondentov. Prvú päticu problematických politikov uzatvára Richard Sulík s 11,2 percenta.

Agentúra MVK vykonala prieskum verejnej mienky na vzorke 1 036 dospelých respondentov. Respondenti odpovedali na otázku “Ktorých politikov považujete za serióznych, takých, ktorým možno veriť? Respondentom kládli aj otázku “Ktorí politici spôsobujú vážne problémy a najviac kazia úroveň politiky u nás? V oboch prípadoch mohli respondenti uviesť spontánne a bez ponúkaných možností tri mená.

Agentúra SITA vydá aj tabuľku: Tab: Najserióznejší, ale aj najmenej dôveryhodný je Robert Fico

Podľa Žitňanskej je schránkový zákon nedostatočný

BRATISLAVA 9. júna (SITA) – Schránkový zákon je podľa podpredsedníčky Most-Híd Lucie Žitňanskej nedostatočný. Ako povedala dnes pre agentúru SITA, zatiaľ Robert Fico hrá so zákonom proti schránkovým firmám cynickú hru s emóciami verejnosti. Na dnešnom rokovaní ústavnoprávneho výboru preto predloží Žitňanská pozmeňujúci návrh k novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorý robí tento zákon účinnejší a rozšíri tiež obmedzenie schránkových firiem čerpať verejne zdroje na všetky oblasti používania verejných financií a na všetky subjekty verejnej správy. „Prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu by bol celý zákon v súlade s uznesením NR SR, za ktoré hlasovala drvivá väčšina poslancov, vrátane poslancov za Smer,“ uviedla Žitňanská. Pozmeňujúci návrh zavádza finančné sankcie v prípade, že schránková firma do registra konečných užívateľov výhod uvedie nepravdivé informácie a rozširuje povinnosť schránkovým firmám zapísať sa do tohto registra aj v prípade, že čerpajú eurofondy, nadobúdajú majetok štátu alebo vyberajú zdravotne poistenie.

Premiér Robert Fico podľa Žitňanskej s obľubou na tlačovkách hovorí, že opozícia nemá žiadne riešenia. Pritom podľa nej práve vládne riešenie je nedostatočné a nerieši problém schránkových firiem komplexne. Vláda síce prevzala od opozície dobré riešenie – zriadenie registra konečných užívateľov výhod, lenže povinnosť zapísať sa do registra predpísala len tým firmám, ktoré budú čerpať verejné zdroje cez verejne obstarávanie. „Považujem to za nedostatočné. Vidíme, že je so schránkovými firmami problém, občania to vidia, politici to vidia, riešenie máme a necháme to tak? Je to proti princípom právneho štátu aj proti zdravému rozumu,“ ozrejmila dôvod predkladaného návrhu Žitňanská. Cez verejné obstarávanie totiž prechádza len 20 % verejných zdrojov, tých zostávajúcich 80 % zatiaľ zostáva týmto zákonom nepokrytých. „Pri prvom väčšom škandále s eurofondmi, predajom štátneho majetku sa frustrácia občanov z toho, že ich zase raz politici podviedli, ešte viac prehĺbi. Ja to považujem zo strany premiéra Fica za cynické,“ dodala Žitňanská.

Fico hovoril o zákone pre regióny s vysokou nezamestnanosťou

vyšlo aj v EKO

KOŠICE 5. júna (SITA) – Vláda pripraví osobitný zákon pre regióny s vysokou mierou nezamestnanosti, ktorý bude stanovovať iné pravidlá pre investorov, podnikateľov, zamestnávateľov a zamestnancov ako v ostatných regiónoch. Povedal to dnes na tlačovej besede v Košiciach predseda vlády Robert Fico.

“Každý okres, kde miera nezamestnanosti presiahne 20 percent, bude spadať pod osobitný režim, kde by zamestnávatelia dostávali výraznejšiu podporu od vlády – podstatne vyššie daňové a odvodové úľavy. Iný bude aj prístup k investíciám a štrukturálnym projektom,“ povedal Fico. Zároveň doplnil, že to nebudú len všeobecné pravidlá, ale pôjde o selektívny prístup, pričom vláda chce zohľadňovať aj miestne špecifiká. Po prijatí tohto zákona sa budú podľa jeho slov výjazdové zasadania vlády konať v týchto okresoch. Na jeseň sa pripravuje rokovanie vlády v Trebišove. Podľa premiéra je takýto prístup potrebný, pretože na Slovensku sú veľké regionálne rozdiely a spomínaným okresom chce vláda venovať osobitnú pozornosť.

Premiér na tlačovej besede reagoval aj na aktuálnu prognózu Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), podľa ktorej slovenské hospodárstvo bude v najbližších rokoch zrýchľovať. Fico uviedol, že zlepšený výber daní, dobré hospodárske výsledky a makroekonomické ukazovatele umožnia prípravu a realizáciu druhého i tretieho sociálneho balíka. “Zlepšujúcu sa hospodársku situáciu krajiny musia pocítiť aj občania a musí sa to prejaviť aj v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti,“ povedal Fico. Uviedol, že tri balíky sociálnych opatrení presiahnu miliardu eur, čo však nebude mať negatívny dopad na deficit.

Slovensko podľa júnovej prognózy OECD dosiahne ekonomický rast v tomto roku na úrovni 3 % a v roku 2016 zrýchli na 3,4 %. Premiér Fico za dobrú správu označil, že je to podložené nielen exportom, ale aj oživením domácej spotreby a rastom investovania, čo je znakom dôvery. Doplnil, že pozitívny vývoj je aj v miere nezamestnanosti.

“Chceme dosiahnuť pokles nezamestnanosti na úroveň 11 percent, čo je reálne na úrovni EÚ. Znížiť chceme aj DPH na vybrané druhy potravín,“ povedal Fico. Premiér zároveň dodal, že bude klesať aj deficit verejných financií a klesá aj dlh. “Nechceme robiť z deficitu svätú kravu, ktorú nemožno zarezať. Vláda dokázala znížiť deficit pod tri percentá, čo je dobré. Tempo znižovania deficitu je zdravé, udržateľné a dobré,“ povedal Fico. Ocenil, že k zníženiu deficitu prispeli aj samosprávy, ktoré sa spolupodieľali na znižovaní výdavkov v oblasti verejných financií a racionálne hospodárili.

O niečo horšie ako s dynamikou hospodárstva to OECD vidí v najnovšej prognóze s vývojom slovenských verejných financií. Kým kabinet Roberta Fica si na tento rok rozpočtuje deficit verejných financií na úrovni 2,5 % hrubého domáceho produktu, prognóza organizácie hovorí o 2,7-percentnom schodku. Na budúci rok si dala vláda záväzok znížiť schodok pod 2 %, OECD očakáva deficit 2,3 % výkonu ekonomiky.

Fico prirovnal sankcie ku kubánskemu embargu

MOSKVA 2. júna (SITA) – Slovenský premiér Robert Fico prirovnal minuloročné hospodárske sankcie západných krajín voči Rusku k obchodnému embargu USA voči Kube. Fico v pondelok v rozhovore pre agentúru TASS oba postupy označil za nesprávne a nerozumné. EÚ by preto podľa jeho slov mala sankcie zrušiť. Fico sa totiž domnieva, že podobné obmedzenia nemôžu byť súčasťou politiky. V tejto veci zároveň pre ruskú agentúru vysvetľoval svoju pozíciu v rámci EÚ. “Počas summitu som pristúpil k veci rozumným spôsobom a povedal som: Ak sankcie škodia EÚ aj Rusku, aký je ich zmysel?” vyjadril sa Fico.

“Sankcie nedosiahli očakávaný efekt. Škodia Európe aj Rusku. Neviem, kto môže byť šťastný s takýmito vzájomnými škodami. Čo sa dosiahlo sankciami voči Kube? Nezmenili kubánsky prístup k USA ani americký prístup ku Kube,” povedal pre TASS pred utorňajšou oficiálnou návštevou Ruska a stretnutím s jeho najvyššími ústavnými činiteľmi. Sankcie však podľa pondelňajších slov Putinovho hovorcu Dmitrija Peskova témou rokovaní medzi šéfom Kremľa a Ficom nebudú.

Fico: Slovensko je pripravené pokračovať v dialógu s Ruskom

MOSKVA 2. júna (SITA) – Slovensko je pripravené pokračovať v politickom dialógu s Ruskou federáciou. Uviedol to premiér SR Robert Fico na stretnutí s predsedom Štátnej dumy Sergejom Naryškinom v rámci dvojdňovej pracovnej cesty v Moskve. “Slovenská republika a Ruská federácia svoje vzťahy nemajú zaťažené žiadnymi komplikovanými otázkami. V prvom rade je tu veľa historických momentov, ktoré nás spájajú,” povedal Fico na stretnutí.

Riešením ukrajinskej krízy by mal byť podľa Fica politický dialóg a nie zbrane alebo sankcie. “Nepotrebujeme žiadne rinčanie zbraňami, nepotrebujeme sa predháňať v sankciách, ale potrebujeme normálny dialóg, ako tento problém vyriešiť,” dodal Fico.

Predseda Štátnej dumy Naryškin vyzdvihol a kladne zhodnotil vzájomnú spoluprácu oboch parlamentov. “Pokladám toto naše dnešné stretnutie za pokračovanie politického dialógu, ktorý je nasmerovaný na spoluprácu medzi Ruskom a Slovenskom, založenej na historických a kultúrnych tradíciách,” povedal.

Premiér Fico tiež informoval, že chceme vybudovať na bratislavskom Slavíne historické múzeum, ktoré sa bude venovať 2. svetovej vojne. “Zdá sa, že nikdy nie je dosť informácií o týchto udalostiach. My to najmä u tej mladej a strednej generácie cítime na Slovensku, výpadok informácií o 2. svetovej vojne. Pokiaľ ide o mňa a mojich kolegov, tak tieto udalosti sú hlboko zakorenené v našej hodnotovej výbave,” poznamenal Fico.

Premiér Fico sa dnes stretol s ministrom obchodu a priemyslu Ruskej federácie Denisom Manturovom. Absolvuje aj rokovanie s predsedom vlády Dmitrijom Medvedevom a s prezidentom Vladimirom Putinom.

Smer potvrdí nižšie minimálne penzie pre sporiteľov

BRATISLAVA 29. mája (SITA) – Poslanci za Smer-SD na júnovej schôdzi parlamentu prelomia veto prezidenta k novele zákona o sociálnom poistení a minimálny dôchodok schvália v pôvodnej podobe. Na piatkovej tlačovej besede to uviedol premiér Robert Fico. Sporitelia v druhom pilieri tak budú mať nárok na nižšiu minimálnu penziu ako tí, ktorí zostali výlučne v štátnom dôchodkovom systéme. “Ak by sme garantovali v druhom pilieri rovnakú výšku minimálneho dôchodku, ako tak robíme v Sociálnej poisťovni, tak preberá štát na seba riziká, ktoré musí prebrať dôchodková správcovská spoločnosť,” povedal predseda vlády. Prioritou vlády podľa neho je, aby novela zákona upravujúca minimálny dôchodok sa začala v praxi uplatňovať od 1. júla tohto roka.

Ak by pri rovnakom minimálnom dôchodku aj pre sporiteľov podľa predsedu vlády penzijná spoločnosť zle hospodárila, tak rozdiel medzi minimálnym dôchodkom a tým, čo “zarobí” dôchodková spoločnosť, by platil štát. “A to prečo, a to sme kde? Prečo by mal štát platiť za dôchodkové správcovské spoločnosti a za ich zlé hospodárenie,” zdôraznil Fico. Ten, kto je v druhom pilieri, podľa Fica nemôže mať taký istý minimálny dôchodok ako ten, kto prispieva svojimi odvodmi len do Sociálnej poisťovne. Prezident podľa premiéra pri vetovaní zákona nepriniesol žiadne nové argumenty. “Vo svojom vrátenom návrhu používa len tie argumenty, ktoré použila aj opozícia, keď kritizovala tento zákon,” tvrdí.

Na tom, že sporitelia v druhom pilieri majú mať nárok na nižší minimálny dôchodok, nevidí premiér nič diskriminačné. “Druhý pilier je dnes otvorený, každý má právo doňho vstúpiť alebo vystúpiť, je tam prvok dobrovoľnosti,” upozornil. Kto sa podľa neho rozhodne byť v druhom penzijnom pilieri, ten znáša určitú mieru rizika. Ľudia s nárokom na minimálny dôchodok podľa Fica v druhom pilieri nemajú čo robiť. “Verím, že absolútna väčšina z týchto ľudí do 15. júna využije svoju príležitosť a z druhého piliera vystúpi,” dodal premiér.

Prezident SR Andrej Kiska vo štvrtok vrátil do parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa má od začiatku júla tohto roku zaviesť na Slovensku minimálny dôchodok. Hlave štátu sa nepozdáva to, že sporitelia v druhom pilieri majú mať nárok na nižší minimálny dôchodok od štátu ako osoby, ktoré v sporivom pilieri neboli. “Niet legislatívneho vyjadrenia nevyhnutnosti takej právnej úpravy, ktorá diskriminuje dôchodcov, ktorí boli zároveň v druhom pilieri,” uviedol prezident v zdôvodnení svojho rozhodnutia. Penzisti, ktorí boli sporiteľmi v druhom pilieri, sú podľa Kisku znevýhodňovaní len pre svoju účasť v kapitalizačnom pilieri. “Takúto právnu úpravu, podľa môjho názoru, možno považovať za priamu diskrimináciu,” uviedol. Prezident preto navrhuje, aby mali sporitelia v druhom pilieri nárok na rovnakú výšku minimálneho dôchodku ako tí, ktorí boli účastníkmi výlučne štátneho priebežného dôchodkového systému.

Novele zákona o sociálnom poistení vyčíta prezident aj to, že zásluhovo definovaný princíp nároku na minimálny dôchodok tak, ako ho upravuje schválený zákon, vytvorí v praxi viaceré kategórie dôchodcov s nízkymi príjmami. “Niektorí dôchodcovia budú mať nárok na minimálny dôchodok, iní budú mať nárok na znížený minimálny dôchodok a ďalší budú naďalej odkázaní na dávky v hmotnej núdzi,” upozornil prezident. Dôsledkom toho podľa neho budú existovať rôzne úrovne minimálneho garantovaného príjmu dôchodcov, ktorých sociálna situácia môže byť podobná.

Hlava štátu spochybňuje argument vlády pre nižší minimálny dôchodok pre sporiteľov, ktorým má byť morálny hazard a riziko motivácie k nezodpovednému správaniu sa sporiteľov. “Zdôrazňovaním rizika morálneho hazardu sa vytvára dojem, akoby hlavnou skupinou adresátov inštitútu minimálneho dôchodku mali byť sporitelia, ktorí “nezodpovedne investovali”. Skutočným adresátom sú a budú dôchodcovia, ktorí počas svojej profesionálnej kariéry mali nízke príjmy bez ohľadu na dôchodkové piliere a investičné rozhodnutia,” tvrdí prezident.

Novelou zákona by sa mal od začiatku júla tohto roka na Slovensku zaviesť minimálny dôchodok. Podmienkou pre nárok na minimálny dôchodok bude získanie najmenej 30 rokov dôchodkového poistenia. Pre ľudí, ktorí počas života nadobudli 30 rokov dôchodkového poistenia, bude minimálny dôchodok tvoriť 136 % zo sumy životného minima, čo pre tento rok predstavuje 269,5 eura. Suma minimálnej penzie sa bude zvyšovať za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o 2 percentuálne body a od 40 rokov o 3 percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia by minimálna penzia v tomto roku predstavovala 340,8 eura.

Nízkopríjmoví sporitelia v druhom pilieri majú mať pritom nárok na nižší minimálny dôchodok od štátu ako ľudia s nízkymi zárobkami, ktorí v druhom pilieri neboli. Minimálna penzia sa bude sporiteľom znižovať v takom pomere, v akom v jednotlivých rokoch išli ich dôchodkové odvody na ich osobné účty v druhom pilieri voči celkovým starobným dôchodkovým odvodom. Do dôchodkového príjmu sa pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok nebudú započítavať doživotné penzie z druhého piliera.

KDH navrhuje zmeniť tlačový zákon: Fico si nemôže robiť, čo chce!

BRATISLAVA 29. mája (SITA) – Poslanec NR SR Pavol Abrhan (KDH) chce zabrániť, aby orgány verejnej moci mohli odopierať poskytovanie informácií. Preto do parlamentu predkladá novelu tlačového zákona. Podaním reaguje na fakt, že premiér Robert Fico, úrad vlády a niektoré ministerstvá odmietajú odpovedať na otázky niektorých denníkov. „V poslednom čase sme svedkami hrubého zneužívania sily nielen proti opozícii, ale aj proti médiám, teda aj ich čitateľom. Fico odmieta odpovedať niektorým denníkom na otázky. Ficovi sa to nemusí páčiť, ale opozícia je na to, aby zastupovala voličov. Ficovi sa to nemusí páčiť, ale médiá sú tu na to, aby informovali divákov, poslucháčov, čitateľov o tom, čo sa na Slovensku deje. Ani Fico si nemôže robiť čo chce. Hrubé a arogantné správanie je jeho vizitka, ale upierať informácie občanom si premiér nemôže dovoliť,“ vyhlásil Abrhan.

Ak by parlament návrh Abrhana prijal, Fico a vláda nebudú môcť selektovať novinárov na jemu pohodlných a nepohodlných. „Strana Smer nastúpila cestu HZDS, Fico sa viac a viac podobá Vladimírovi Mečiarovi, keď odopiera dávať informácie čitateľom,“ povedal Abrhan.

Parlamentný výbor pre kultúru a médiá dvakrát odmietol rokovať o rovnosti prístupu k médiám a neinformovaní niektorých médií členmi vlády. O rokovanie požiadali opoziční poslanci, ktorí sú členmi výboru. Vládny Smer podobne ako minulý týždeň neschválil program zasadnutia výboru. Opozícia navrhovala prijať uznesenie, ktorým by mediálny výbor požiadal ministra kultúry Mareka Maďariča „o neodkladné vykonanie nápravy, týkajúce sa porušenia tlačového zákona, a to poskytovať vydavateľovi periodickej tlače a tlačovej agentúre vrátane Denníka N informácie o svojej činnosti na pravdivé, včasné a všestranné informovanie verejnosti“. Keďže rokovanie výboru sa stoplo hneď na začiatku, o uznesení sa nehlasovalo.

Slovenská vláda pred časom rozhodla, že nebude komunikovať s Denníkom N a premiér Robert Fico rovnako zakázal komunikáciu s periodikom všetkým ministerstvám. Dôvodom je podľa kabinetu “dlhodobé tendenčné informovanie o práci kabinetu zo strany denníka, ktoré vyvrcholilo odštartovaním samolepkovej politickej antikampane. Podľa vyjadrenia úradu sa denník touto aktivitou bezprecedentne pridal k opozičným politickým subjektom, a preto vláda nevidí zmysel v ďalšej komunikácii s ním.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu

Fico chce zrovnoprávniť štátne a župné nemocnice

DOLNÝ KUBÍN 28. mája (SITA) – Premiér Robert Fico hovorí o potrebe zrovnoprávniť štátne, župné i mestské nemocnice a zaviesť spoločný verejný zdravotnícky sektor. Z ohláseného druhého sociálneho balíčka chce však vláda modernizovať zatiaľ len kontaktné priestory štátnych nemocníc. “Našli sme určité zdroje a povedali sme, že chceme trochu zlepšiť priestory, ktoré sa dostávajú do prvého kontaktu s pacientom, hovoríme o čakacích priestoroch, o prvých ambulanciách, o sociálnych zariadeniach. Zatiaľ sa bavíme iba o nemocniciach, ktoré sú v takzvanej štátnej sieti poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti. Ale príde doba, že budeme musieť hovoriť o verejnom zdravotníctve a dať na jednu úroveň tak nemocnice, ktoré patria pod vyššie územné celky (VÚC), ako aj niektoré mestské nemocnice a aj nemocnice, ktoré patria pod štát. Pretože to je všetko jeden verejný okruh. Takže je to len otázka času, kedy budeme hovoriť o spoločnom verejnom zdravotníckom sektore,“ povedal Robert Fico počas štvrtkovej návštevy Dolnooravskej nemocnice v Dolnom Kubíne, ktorú spravuje Žilinský samosprávny kraj.

Predseda vlády tiež povedal, že bude potrebné zapracovať na statuse verejnej zdravotnej sestry, ktorý by mal znížiť súčasné veľké rozdiely v platovom ohodnotení sestier v župných a štátnych nemocniciach. “Táto nemocnica je zaujímavá mamocentrom, kde sa robia zákroky, ktoré sa robia už iba v dvoch nemocniciach na Slovensku, a to v Banskej Bystrici a Bratislave, čím určite získava nemocnica vysoký kredit. Je to nemocnica, kde nie je nejaká veľká fluktuácia, ale je to nemocnica, kde napríklad vnímame rozdiely, pokiaľ ide o ocenenie zdravotných sestier a zdravotných sestier, ktoré sú vyslovene v štátnom sektore. Budeme musieť zapracovať na statuse verejnej zdravotnej sestry, hovorím o zdravotných sestrách, ktoré pracujú vo verejnom sektore, v nemocniciach štátneho charakteru, fakultných nemocniciach a nemocniciach, ktoré spadajú priamo pod kompetenciu VÚC,“ povedal Fico.

Potrebu vyrovnať platové rozdiely sestier pracujúcich v župných a štátnych nemocniciach priznal aj predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. “Našou snahou je naše nemocnice ďalej rozvíjať a veľkou výzvou je oceňovanie sestier. Čo sa týka navyšovania platov pre lekárov, tie sme navýšili rovnakým spôsobom ako v ostatných nemocniciach, avšak u zdravotných sestier to ešte stále nie je dotiahnuté,” povedal Blanár.

Podľa Fica je dolnokubínska nemocnica v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja dôkazom toho, že môžu existovať rôzne formy spravovania nemocníc. “Aj tento model spravovania nemocníc sa ukazuje ako absolútne životaschopný. Môže byť nemocnica prenajatá, môže to byť nemocnica súkromná, mestská, štátna. Ale ako vidíme, môže fungovať aj nemocnica župná. Žilinský samosprávny kraj spoločne s Trenčianskym sú jediné kraje, ktoré doteraz neurobili žiadne kroky smerom k prenájmu nemocníc a rozhodli sa, že vyvinú všetko úsilie, aby tieto nemocnice fungovali primerane, tak ako sa na nemocnice sluší a patrí,“ povedal predseda vlády.

Žilinský župan Juraj Blanár je presvedčený, že mnohé deformácie zdravotníctva z minulosti, ktoré dosť významne diskriminovali postavenie župných nemocníc, sa postupne podarí odstrániť. “Kompetenciu, ktorú máme ako Žilinský samosprávny kraj v zdravotníctve, vnímame ako jednu z tých najdôležitejších. Pretože je to služba, ktorá má mať verejný charakter,” dodal Blanár.

Parlament po dvoch dňoch ukončil rokovanie o predaji Slovenských elektrární

BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Poslanci Národnej rady SR (NR SR) ukončili po takmer dvoch dňoch rokovanie o správe o privatizácii 66-percentného podielu Slovenských elektrární. Ako sa dalo očakávať, väčšina opozičných poslancov v rozprave ako aj počas faktických poznámok predaj Slovenských elektrární obhajovala a všetky podozrenia vládnej strany odmietli. Naopak, poslanci Smeru-SD sú presvedčení, že vďaka privatizácii Slovenských elektrární prišlo Slovensko o niekoľko stoviek miliónov eur. Poslanci nakoniec správu vzali na vedomie.

Predseda vlády Robert Fico v stredu počas svojho vystúpenia v pléne k správe o privatizácii majoritného 66-percentného podielu Slovenských elektrární pred deviatimi rokmi uviedol, že prišlo Slovensko o približne 800 miliónov eur, čo v tom čase predstavovalo zhruba 24 miliárd slovenských korún. Podľa neho už v júli minulého roka bolo v tejto veci začaté trestné stíhanie pre zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. “Na základe uznesenia o začatí trestného stíhania pre uvedený zločin sa konštatuje, že krátko predtým, ako boli Slovenské elektrárne privatizované a bola stanovená suma, za ktorú bol 66-percentný podiel predaný talianskej spoločnosti Enel, došlo k umelému zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti Slovenské elektrárne o neuveriteľných 12 miliárd slovenských korún. Hovoríme o roku 2005, keď sa urobili špeciálne opravy, špeciálne prepočty, a presne za účelom stanovenia kúpnej ceny došlo k zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti,“ povedal Fico. Podľa neho hneď potom boli Slovenské elektrárne predané za približne 32 miliárd slovenských korún. “Mesiac po privatizácii došlo k zvýšeniu hodnoty Slovenských elektrární a zrazu z kúpnej ceny 32 miliárd korún stúpla cena Slovenských elektrární na 56 miliárd slovenských korún. Tak teda aká bola skutočná kúpna cena Slovenských elektrární? Dnes určite vieme, že nebola 32 miliárd, ale bola minimálne 32 plus 12 miliárd, a keďže si cenu následne navŕšili, môžeme hovoriť, že skutočná hodnota 66 % akcií Slovenských elektrární bola 56 miliárd korún. My dnes môžeme hovoriť o rozdiele 24 miliárd slovenských korún. Ak to dobre prerátam na eurá, je to 800 miliónov eur, o ktoré Slovenská republika pri tejto privatizácii organizovanej v roku 2005 a 2006 prišla. Verím, že tento skutok bude preverený,“ konštatoval Fico.

Nezaradený poslanec Mikuláš Dzurinda, počas ktorého vládnutia sa predaj elektrární uskutočnil, vyjadrenia súčasného premiéra týkajúce sa predaja slovenského dominantného výrobcu elektriny považuje za špinavosti a megalož. “Slovenské elektrárne sme predali za dobrú cenu. Transakcie takéhoto typu sa odohrávajú za trhovú cenu. Toto predseda vlády nechápe, že to otáča na veľmi špinavú demagógiu a lži najhrubšieho zrna. Iste, účtovná cena môže slúžiť ako nejaký indikátor, ale pri rozhodovaní sa investora je v konečnom dôsledku nezaujímavá. Pritom Robert Fico postavil svoju demagógiu na tom, aj keď tento aspekt nemohol mať a ani nemal žiadny význam na ponukách ceny záujemcov o privatizáciu elektrární. A Robert Fico, ako docent práv, to veľmi dobre vie,“ povedal počas svojho prejavu Dzurinda. Podľa neho jeho vláda predala v roku 2006 Slovenské elektrárne za vtedy najvýhodnejšiu cenu. “Enel núkal z troch záujemcoch najviac. Nikto súťaž nespochybnil. Nikdy som nepočul, že by sa ČEZ ako druhý záujemca sťažoval na tender. Ponúkané ceny za 66-percentný podiel elektrární nikto nikdy nespochybnil. Zo strany súčasnej vlády

ide o cirkus Humberto, čím nechcem tento slávny cirkus uraziť,“ zdôraznil Dzurinda.

Opýtal sa premiéra Fica, že ak sa jeho vládam zdalo, že taliansky Enel zaplatil za elektrárne menej ako mal, tak prečo nepožadoval od nich doplatenie sumy, keďže privatizácia ešte nie je definitívne uzavretá ani v súčasnosti. V rámci tzv. closingu pritom jeho minister hospodárstva počas prvej vlády navrhol takzvaný nulový variant, čiže aby štát nevracal Enelu zo zaplatenej sumy za elektrárne, a ani štát nežiadal doplatenie sumy.

Ficove obvinenia týkajúce sa elektrární sú podľa Dzurindu špinavosti

BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Poslanci vo štvrtok už druhý deň rokujú o správe o privatizácii 66-percentného podielu Slovenských elektrární (SE), ktorú si plénum vyžiadalo od vlády SR. Predseda vlády Robert Fico ešte v stredu obvinil druhú vládu Mikuláša Dzurindu, počas ktorej sa majoritný podiel slovenského dominantného výrobcu elektriny predal talianskej spoločnosti Enel, že vďaka predaju elektrární prišlo Slovensko o zhruba 800 miliónov eur. Nezradený poslanec Dzurinda jeho vyjadrenia týkajúce sa predaja elektrární považuje za špinavosti a megalož.

“Slovenské elektrárne sme predali za dobrú cenu. Transakcie takéhoto typu sa odohrávajú za trhovú cenu. Toto predseda vlády nechápe, že to otáča na veľmi špinavú demagógiu a lži najhrubšieho zrna. Iste, účtovná cena môže slúžiť ako nejaký indikátor, ale pri rozhodovaní sa investora je v konečnom dôsledku nezaujímavá. Pritom Robert Fico postavil svoju demagógiu na tom, aj keď tento aspekt nemohol mať a ani nemal žiadny význam na ponukách ceny záujemcov o privatizáciu elektrární. A Robert Fico, ako docent práv, to veľmi dobre vie,“ povedal počas svojho prejavu Dzurinda.

Podľa neho jeho vláda predala v roku 2006 Slovenské elektrárne za vtedy najvýhodnejšiu cenu. “Enel núkal z troch záujemcoch najviac. Nikto súťaž nespochybnil. Nikdy som nepočul, že by sa ČEZ, ako druhý záujemca, sťažoval na tender. Ponúkané ceny za 66-percentný podiel elektrární nikto nikdy nespochybnil. Zo strany súčasnej vlády ide o cirkus Humberto, čím nechcem tento slávny cirkus uraziť,“ zdôraznil Dzurinda.

Bývalý premiér a v súčasnosti nezradený poslanec Mikuláš Dzurinda sa opýtal, prečo informácia o sume 800 miliónov eur nie je uvedená aj v predloženej správe. “Buď sa bál alebo sa hanbil, alebo ten, čo to písal má trošku zdravého rozumu a zodpovednosti,“ dodal Dzurinda.

Podľa neho hneď potom boli Slovenské elektrárne predané za približne 32 miliárd slovenských korún. “Mesiac po privatizácii došlo k zvýšeniu hodnoty Slovenských elektrární a zrazu z kúpnej ceny 32 miliárd korún stúpla cena Slovenských elektrární na 56 miliárd slovenských korún. Tak teda, aká bola skutočná kúpna cena Slovenských elektrární? Dnes určite vieme, že nebola 32 miliárd, ale že bola minimálne 32 plus 12 miliárd, a keďže si cenu následne navŕšili, môžeme hovoriť, že skutočná hodnota 66 % akcií Slovenských elektrární bola 56 miliárd korún. My dnes môžeme hovoriť o rozdiele 24 miliárd slovenských korún. Ak to dobre prerátam na eurá, je to 800 miliónov eur, o ktoré Slovenská republika pri tejto privatizácii organizovanej v roku 2005 a 2006 prišla. Verím, že tento skutok bude preverený,“ konštatoval Fico.

Podľa predloženej správy privatizácia Slovenských elektrární druhou vládou Mikuláša Dzurindu bola v príkrom rozpore s postojom Ústavného súdu SR. V správe o privatizácii elektrární, ktorú si vyžiadal od vlády parlament na návrh poslanca Mikuláša Dzurindu, vyčíta súčasná vláda vtedajšiemu kabinetu najmä zmenu postoja v celom procese privatizácie. Pôvodne sa totiž mal predávať len 49-percentný podiel Slovenských elektrární. Neskôr bol však tento podiel za „zvláštnych okolností“ navýšený na 66 %. “Zmeniť názor je niečo nesmierne normálne. Je niečo nenormálne, keď vo vláde sme sa zjednotili, že je rozumnejšie predať 66 % preto, lebo získame viac peňazí, napríklad na oddlženie vecí, ktoré sme zdedili od Vladimíra Mečiara? To sú tie zvláštne okolnosti?“ reagoval na túto výčitku Dzurinda.

Správa sa taktiež venuje zmluve o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo, na základe ktorej získali sprivatizované Slovenské elektrárne túto vodnú elektráreň do 30-ročného prenájmu. “V súvislosti s privatizáciou Slovenských elektrární bola nepochopiteľným a nezákonným spôsobom uzavretá zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Všetky výhody boli na strane firmy, ktorú vláda Mikuláša Dzurindu pod cenu predala zahraničnému vlastníkovi. Dzurindova vláda tak paradoxne porušila vlastné uznesenie z roku 2004, ktoré zaväzovalo uzavrieť zmluvy súvisiace s privatizáciou spoločnosti Slovenské elektrárne na báze obojstrannej výhodnosti,” uvádza sa v správe. Medzičasom vláda Roberta Fica vypovedala zmluvu o prenájme gabčíkovskej elektrárne. V súčasnosti ju už tak prevádzkuje štátny podnik Vodohospodárska výstavba.

Mikuláš Dzurinda nevidí problém v tom, že Vodnú elektráreň Gabčíkovo dali do prenájmu Slovenských elektrární, ovládaných talianskym Enelom. “Elektrinu by mal predávať ten, kto sa tomu najlepšie rozumie. Ak by totiž Vodná elektráreň Gabčíkovo fungovala v starom režime, pod prevádzkou Slovenských elektrární, príjmy štátu za prvý mesiac (od kedy prevádzkuje vodnú elektráreň Vodohospodárska výstavba – pozn. red.) by boli 5,53 miliónov eur. V skutočnosti boli tieto tržby 5,16 miliónov eur, teda o 370 tisíc eur menej. Je to príšerná skúsenosť. Keby nebolo Fica a jeho megalománie, tak by sme boli utŕžili viac,“ konštatoval Dzurinda.

Fico varuje pred utečencami: Môže s nimi prísť aj vlna terorizmu

BRATISLAVA 27. mája (SITA) – S utečencami, ktorí prichádzajú do Európy za prácou alebo lepším životom, môže prísť aj vlna terorizmu. Uviedol to predseda vlády Robert Fico na dnešnej tlačovej konferencii po skončení rokovania vlády. Podľa premiéra existuje stále veľa nejasností v návrhu Európskej komisie o prijatí utečencov.

“Uvedomme si, že Líbya je v absolútnom rozpade, neexistuje ako štát. Je tam niekoľko vlád, sú tam vojny, vraždia tam ľudí,” uviedol Fico. Preto podľa neho hrozí, že medzi utečencami príde do Európy vlna ľudí, ktorí “neprichádzajú za prácou alebo lepším životom, ale preto, lebo budú šíriť terorizmus”. Dodal, že Líbya je dnes základňou rôznych teroristických skupín.

Fico zároveň kritizoval krajiny, ktoré podľa neho za súčasný stav v Líbyi zodpovedajú. “Niekto zodpovedá za likvidáciu režimu, ktorý nebol demokratický, ale Líbya bola partnerom, chodili tam štátnici z celého sveta,” vyhlásil. “Ak niekto zbombardoval režim a výsledkom toho je absolútny chaos, nemôže potom nútiť celú Európu, aby sa poskladala,” uviedol premiér. Ako dodal, hovorí o krajinách Európskej únie, ktoré sa zúčastnili na bombardovaní a “potom kričia, že celá Európa sa musí poskladať a musíme prijímať utečencov”.

Premiér tiež pripomenul, že utečenci majú iné kultúrne návyky a iné náboženstvo. “Je tu veľmi veľké bezpečnostné riziko, o ktorom musíme hovoriť,” povedal Fico. Ako dodal, o riziku terorizmu bude hovoriť na Rade Európy, kde chce veci priamo pomenovať a oponovať.

Európska komisia dnes zverejnila návrh na relokáciu utečencov. Ako sa uvádza na stránke Európskej komisie, Slovensko by malo prijať 471 utečencov z Talianska a 314 z Grécka. Celkovo chcú relokovať 40 000 utečencov. Členské štáty by zároveň mali za každého utečenca dostať 6 000 eur, čo predstavuje takmer päť miliónov eur. Fico uviedol, že návrh Komisie si najprv preštuduje, potom k nemu zaujme stanovisko.

Štát prišiel pri privatizácii elektrární o stovky miliónov eur, tvrdí Fico

Vyšlo aj v EKO

BRATISLAVA 27. mája (SITA) – Pri privatizácii majoritného 66-percentného podielu Slovenských elektrární pred deviatimi rokmi prišlo Slovensko o približne 800 miliónov eur, čo v tom čase predstavovalo okolo 24 miliárd slovenských korún. Počas parlamentného rokovania o správe o privatizácii Slovenských elektrární (SE) v Národnej rade SR, ktorú si od vlády vyžiadali poslanci, to vo svojom vystúpení uviedol predseda vlády Robert Fico. Podľa premiéra už v júli minulého roku bolo v tejto veci začaté trestné stíhanie pre zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie.

„Na základe uznesenia o začatí trestného stíhania pre uvedený zločin sa konštatuje, že krátko predtým ako boli Slovenské elektrárne privatizované a bola stanovená suma, za ktorú bol 66-percentný podiel predaný talianskej spoločnosti Enel, došlo k umelému zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti Slovenské elektrárne o neuveriteľných 12 miliárd slovenských korún. Hovoríme o roku 2005, keď sa urobili špeciálne opravy, špeciálne prepočty, a presne za účelom stanovenia kúpnej ceny došlo k zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti,“ povedal Fico.

Podľa neho hneď potom boli Slovenské elektrárne predané za približne 32 miliárd slovenských korún. „Mesiac po privatizácii došlo k navýšeniu hodnoty Slovenských elektrární, a zrazu z kúpnej ceny 32 miliárd korún stúpla cena Slovenských elektrární na 56 miliárd slovenských korún. Tak teda, aká bola skutočná kúpna cena Slovenských elektrární? Dnes určite vieme, že nebola 32 miliárd, ale že bola minimálne 32 plus 12 miliárd, a keďže si cenu následne navýšili, môžeme hovoriť, že skutočná hodnota 66 % akcií Slovenských elektrární bola 56 miliárd korún. My dnes môžeme hovoriť o rozdiele 24 miliárd slovenských korún. Ak to dobre prerátam na eurá, je to 800 miliónov eur, o ktoré Slovenská republika pri tejto privatizácii organizovanej v roku 2005 a 2006 prišla. Verím, že tento skutok bude preverený,“ konštatoval Fico, pričom počas svojho vystúpenia v Národnej rade SR vymenoval viacerých súčasných opozičných politikov, ktorí boli pri privatizácii Slovenských elektrární vo vysokých vládnych či parlamentných funkciách.

Podľa predloženej správy privatizácia Slovenských elektrární druhou vládou Mikuláša Dzurindu mala byť v príkrom rozpore s postojom Ústavného súdu SR. V správe o privatizácii elektrární, ktorú si vyžiadal od vlády parlament na návrh poslanca Mikuláša Dzurindu, vyčíta súčasná vláda vtedajšiemu vládnemu kabinetu najmä zmenu postoja v celom procese privatizácie. Pôvodne sa totiž mal predávať len 49-percentný podiel Slovenských elektrární. Neskôr bol však tento podiel navýšený na 66 %.

Zvýšenie privatizačného podielu na 66 % vláda odôvodňovala schválením zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ktorým mala vláda získať potrebnú legislatívnu právomoc zvýšiť podiel základného imania v bývalých monopoloch ponúknutých na privatizáciu. “Čo opätovne potvrdzuje prístup k privatizácii strategických podnikov zo strany vlád pod vedením Mikuláša Dzurindu, ktorý je v príkrom rozpore s postojom Ústavného súdu SR,“ uvádza sa v predloženej správe. Ústavný súd podľa správy konštatoval, že v procese privatizácie nie je dôležité len vydanie rozhodnutia o tom, ktoré odvetvia štátneho hospodárstva sa budú privatizovať a v akom rozsahu. Podľa ústavy sa hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

Medzičasom vláda Roberta Fica vypovedala zmluvu o prenájme gabčíkovskej elektrárne. V súčasnosti ju už tak prevádzkuje štátny podnik Vodohospodárska výstavba. “Majetok tvoriaci Vodnú elektráreň Gabčíkovo vždy bol a ostane vo vlastníctve štátu. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o neplatnosti zmluvy o prevádzke vodnej elektrárne dokazuje vážne pochybenia pri disponovaní s majetkom štátu. Rovnako bolo opodstatnené rozhodnutie vlády ukončiť spomínanú zmluvu, na základe ktorého štát prevzal kontrolu nad prevádzkou vodnej elektrárne,” konštatuje sa v správe. Odstúpenie od zmluvy bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou súdnu dohru. Slovenské elektrárne totiž žiadajú od štátu odškodné necelých 600 miliónov eur. Naopak štát žiada od slovenského dominantného výrobcu elektriny takmer 500 miliónov eur za neoprávnené užívanie gabčíkovskej elektrárne počas zhruba deviatich rokov.

Znížená DPH z Ficovho sociálneho balíčka oberie štát o zhruba 60 miliónov

BRATISLAVA 25. mája (SITA) – Zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na základné potraviny z 20 % na 10 % by malo stáť rozpočet podľa predbežných odhadov rezortu financií zhruba 60 mil. eur. Pôjde tak o “najdrahšie“ opatrenie z druhého sociálneho balíka, ktorý vládny Smer-SD predstavil v sobotu po svojom straníckom sneme a ktorého celkovú cenu odhadujú na približne 200 mil. eur. Podľa ministerstva financií sa však dopad zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty na potraviny bude upresňovať, pretože momentálne sú ešte položky, ktoré by mali do zníženej sadzby spadať, len veľmi všeobecne a naširoko formulované.

V ďalšom kroku tak ministerstvo financií plánuje rokovania so zainteresovanými subjektmi, ktoré by mali parametre zníženia sadzby špecifikovať. Sústrediť sa chce však na slovenské potravinárske produkty. “V najbližšom období bude Ministerstvo financií SR intenzívne rokovať s výrobcami a predajcami a je úplne prirodzené, že sa budeme snažiť, aby sme zasiahli ten typ výrobkov, ktoré sa vyrábajú prevažne na Slovensku a majú podiel aj v predajných sieťach,“ uviedol pre agentúru SITA rezort financií. V zverejnenom pätnásťbodovom sociálnom balíčku sa spomína nižšia sadzba napríklad na čerstvé mäso, mlieko a maslo či chlieb a pečivo. Znížená sadzba na základné potraviny by mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2016.

S reakciou na zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na základné potraviny už prišli napríklad zástupcovia farmárov a potravinárov prostredníctvom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Tí toto opatrenie vítajú, keďže podľa nich pomôže v doterajšom úsilí komory zvýšiť podiel slovenských produktov na pultoch obchodných sietí pôsobiacich na Slovensku.

K návrhu sa v pondelok vyjadril napríklad aj opozičný poslanec Alojz Hlina, ktorý podobný návrh na zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na základné potraviny predkladal v poslednom období už dvakrát, poslanci vládneho Smeru-SD ho však vtedy odmietli. Zníženie sadzby dva mesiace pred parlamentnými voľbami je tak zo strany Smeru podľa neho skôr prejavom cynizmu, ako skutočnej snahy pomôcť ľuďom. “Mňa mrzí, že sa tu neprijímajú zákony preto, aby pomohli ľuďom, ale preto, že zdvihnú preferencie. Smer je jedná cynická, studená mašinéria, cynický, studený, zákerný stroj na volebné preferencie,“ vyhlásil na tlačovej konferencii Hlina.

Zároveň avizoval, že svoj návrh predloží aj tretíkrát preto, aby umožnil zníženie sadzby dane na základné potraviny ešte pred Vianocami a nie až od 1. januára 2016. Pri tomto postupe by sa mohla sadzba dane z pridanej hodnoty znížiť minimálne o dva mesiace skôr. Podľa Hlinu bude pritom zaujímavé sledovať počínanie poslancov Smeru-SD, či za návrh zahlasujú. Ak ho totiž odmietnu, budú totiž musieť za rovnaký návrh o niečo neskôr zahlasovať.

Žiadne ďalšie výraznejšie zmeny v sadzbách daní sa na Slovensku od začiatku budúceho roka zrejme nechystajú. Naznačil to aj premiér Robert Fico, ktorý na nedávnom fóre HN Clubu vyhlásil, že nepredpokladá, že by sa ešte v tomto volebnom období upravovali napríklad sadzby daní z príjmov.

Ministerstvo financií okrem spomínaného zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty na základné potraviny avizuje od začiatku budúceho roka už iba úpravu spôsobu zdaňovania cigár a cigariek v rámci spotrebných daní. Tie by už nemali byť zdaňované podľa počtu kusov, ale podľa hmotnosti. Toto opatrenie však nie je súčasťou sociálneho balíčka a ministerstvo financií tvrdí, že k nemu pristupuje v súvislosti s bojom proti daňovým únikom, keďže často evidovali presun zdaňovania tabakových výrobkov, ktoré neboli v pravom slova zmysle cigary tak, že boli zdaňované ako cigara. Teda nižšou sadzbou dane a nie ako tabak, na ktorý sa uplatňuje sadzba vyššia.