utečenci

Polícia zadržala ďalších utečencov na území Slovenska

BRATISLAVA/SNINA 6. júla (SITA) – Dvoch Vietnamcov a dvoch Ukrajincov zadržali v uplynulých dňoch v katastri Uble v okrese Snina. Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance Agnesa Kopernická, pri nelegálnom prekročení hraníc ich zachytili kamery, ktoré monitorujú hranice s Ukrajinou. Štátnych príslušníkovi Vietnamu vyhostili a Ukrajncov zadržali pre podozrenie z prevádzačstva.

čítať viac

Utečenci by sa do Európy mali dostávať cez tábory mimo starého kontinentu

Praha 1. júla (SITA) – Žiadny utečenec by sa nemal dostať do Európy bez toho, aby prešiel táborom v Severnej Afrike alebo na Blízkom východe, domnieva sa líder hnutia ANO, český minister financií Andrej Babiš. Podľa jeho názoru by utečeneckú vlnu nemala riešiť iba Európska únia, ale za rokovací stôl by mali zasadnúť aj USA, Rusko, Čína a Saudská Arábia.

Český vicepremiér vníma krízu okolo migrantov ako najväčšie ohrozenie starého kontinentu, a to väčšie ako napríklad ukrajinský konflikt alebo vzťahy s Ruskou federáciou.

Spoločné rokovanie Európskej únie, USA, Ruska, Číny a Saudskej Arábie by sa podľa Babišovho názoru malo uskutočniť pod záštitou Organizácie Spojených národov, ktorá, ako tvrdí líder ANO, neplní úlohu, s ktorou bola založená.

Babiš je podľa slov, ktoré sprostredkoval internetový server iDNES.cz, za zriadenie utečeneckých táborov v mimoeurópskych destináciách, za posilnenie vojenského potenciálu v Stredozemnom mori a za aktívny boj proti pašerákom ľudí do Európy.

Minister financií však súčasne netajil, že v ČR majú veľký problém s pracovnými silami, a preto požiadal šéfa diplomacie Lubomíra Zaorálka o urýchlené vydávanie víz ukrajinským robotníkom, na ktorých čakajú české firmy.

12 le gon

čítať viac

Jednostranný krok Budapešti vyvolal zväčša kritické reakcie partnerov v EÚ

Ľubľana/Viedeň/Berlín/Rím/Brusel/Bratislava 24. júna (SITA) – Slovinské ministerstvo zahraničných vecí kritizovalo dnes Maďarsko za jednostranný krok v oblasti transferov utečencov, ich opätovného prijímania z iných členských krajín únie.

V stanovisku Ľubľane, ktoré sprostredkovala agentúra STA, sa zdôrazňuje, že zmeny v komplexnej úprave, akou je Dublin III., sa môžu zrodiť iba na základe spoločného rozhodnutia členských štátov.

Jednostranné rozhodnutia jednotlivých krajín neprispievajú k adekvátnemu riešeniu pálčivého problému migrácie, konštatuje sa v dokumente slovinského rezortu diplomacie.

Rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz už skôr, pri utorkovom večernom telefonáte s maďarským rezortným partnerom Péterom Szijjártóom označil postup Budapešti za neprijateľný a naznačil, že môže mať nepriaznivé dôsledky. Obaja ministri sa zhodli na nutnosti urýchlene riešiť problematiku utečencov.

Tak vo Viedni, ako aj v Berlíne si podľa dostupných informácií predvolali maďarských veľvyslancov s cieľom získať vysvetlenie o postupe Budapešti.

Rakúski vládni sociálni demokrati reagovali na rozhodnutie z maďarského hlavného mesta s pobúrením a slovami úradujúceho šéfa strany Norberta Darabosa ho označili za neprijateľné porušenie unijného práva. Opoziční populisti z radov Slobodných či euroskeptickej strany Team Stronach dnes dokonca požadovali neodkladné obnovenie hraničných kontrol na rakúsko-maďarskej štátnej hranici.

Kriticky sa o zámeroch Budapešti vyjadril aj taliansky premiér Matteo Renzi.

Európska únia už v utorok vyzvala Maďarsko, aby neodkladne objasnilo jednostranné vypovedanie úpravy o migrantoch známej pod označením Dublin III.

Hovorkyňa Európskej komisie v Bruseli pripomenula, že dublinský systém neumožňuje dočasné zastavenie transferov utečencov signatárskymi štátmi.

EK súčasne požiadala Budapešť, aby neodkladne poskytla informácie o tom, čo robí pre vyriešenie problému s utečencami, ako aj špecifikovala charakter a rozsah v zdôvodnení uvedených “technických dôvodov”.

Maďarsko informovalo o opatrení prijatom na dobu neurčitú, ktoré v praxi znamená, že krajina neprijme viac na svoje územie ani utečencov, ktorí sa cez jej územie dostali do iných štátov únie, prostredníctvom systému DubliNet kompetentné úrady SR, ako aj Belgicka, ČR, Dánska, Fínska, Francúzska, Nemecka, Nórska, Poľska, Rakúska, Švédska a Veľkej Británie.

Slovensko pripravuje opatrenia, aby bolo schopné zvládať situáciu po rozhodnutí Maďarska prerušiť prijímanie žiadateľov o azyl vracaných z členských štátov EÚ. Po skončení výjazdového rokovania vlády to dnes v Ružomberku uviedol minister vnútra Robert Kaliňák. Šéf slovenského rezortu vnútra vyjadril počudovanie nad rozhodnutím, readmisné dohody a ďalšie pravidlá také niečo podľa jeho slov neumožňujú.

Predseda vlády SR Robert Fico kritizoval Európsku úniu. Podľa jeho slov nereagovala na problém malej krajiny, akou Maďarsko je, tak adekvátne ako v prípade veľkých krajín. “Fakt je ten, že dnes hovoríme o Grécku a hovoríme o Taliansku, väčší počet migrantov a utečencov ale došiel na územie Maďarska,” upozornil. Premiér povedal, že treba rešpektovať Maďarsko, “pokiaľ ide o obrovský tlak, ktorému je vystavené z hľadiska migračných vĺn”. Najnovšie rozhodnutie krajiny by podľa Fica malo byť predmetom bilaterálnych a multilaterálnych rokovaní. “Ja by som teraz v žiadnom prípade nevyvolával emócie. Sadneme si a vyriešime to, ako sa nám podarilo vyriešiť všetko ostatné,” doplnil.

8 6 5 12 20 le rsc

Podľa Lipšica by sme utečencom mali podať pomocnú ruku

BRATISLAVA 24. júna (SITA) – Ľuďom, ktorí utekajú zo svojich domovov, pretože im tam hrozí smrť, by Slovensko malo podať pomocnú ruku. Vyhlásil to dnes v parlamente nezaradený poslanec NR SR Daniel Lipšic (NOVA). „Nemajú záujem dlhodobo ostať mimo svojho domova a radi by sa vrátili, ak by sa situácia zlepšila,“ povedal Lipšic o utečencoch z Iraku a Sýrie, kde ich prenasleduje tzv. Islamský štát.

Pri rozmýšľaní o pomoci migrantom by sme podľa Lipšica mali brať do úvahy dva parametre. Mali by sme sa zaujímať, či utekajú preto, lebo im hrozí smrť, alebo sú to ekonomickí migranti. Druhým parametrom je, či by sa vedeli integrovať do slovenskej spoločnosti. Ľudia, ktorí utekajú z náboženských dôvodov sú podľa Lipšica skupinou, ktorá by sa mohla do slovenskej spoločnosti integrovať lepšie ako iné skupiny utečencov. Upozorňuje však, že je proti systému povinných kvót. “Osemsto ľudí zvládneme, ale problém je, že ak raz bude noha vo dverách, všetci dobre vieme, že to neskončí,“ povedal počas rozpravy. Myslí si, že ak by kvóty raz prešli, Únia by “tlačila” opäť. „Premiér vie, že ak by aj referendum o migrantoch bolo platné, európske právo nezmení. Parlament povie, že je proti kvótam, prečo pre tú istú vec vyhlasovať referendum,“ reagoval Lipšic v rozprave na slová premiéra. Ten v utorok uviedol, že je pripravený na referendum, ak Únia systém kvót schváli.

Lipšic by bol opatrný pri zmenách zákona o zhromažďovacom práve, ktoré avizoval premiér Robert Fico. „Štát nemá rozhodovať, ktoré zhromaždenia sú zlé a ktoré dobré, a tie zlé zakázať. Je povinnosťou polície chrániť zdravie a majetok ľudí,“ povedal Lipšic v rozprave. Upozornil na to, že ak by štát mohol zakazovať zhromaždenia, extrémistom by to paradoxne pomohlo, pretože by to z nich urobili „martýrov“. Pri akomkoľvek prejave násilia alebo vyzývania k násiliu by podľa Lipšica mala jednoznačne zasahovať polícia a páchatelia násilností by v super rýchlom konaní mohli dostávať prísne tresty.

V rozprave dnes vystúpil aj poslanec Alojz Hlina (klub KDH). Ten je rovnako presvedčený, že systém kvót je zlý “a aj nefér z pohľadu ľudí, ktorí utekajú,“ dodal Hlina. „Ak by sme aj do systému povinných kvót išli, u nás je vysoký predpoklad, že by sme to pokazili. Je lepšie, ak nás nechajú zodpovedne pristupovať k našim záväzkom na východnej hranici,“ myslí si poslanec.

Prezident odsúdil prejavy násilia počas sobotného protestu, tvrdí Kiska

BRATISLAVA 21. júna (SITA) – Násilie bolo nepochybne hlavnou motiváciou mnohých účastníkov sobotnej demonštrácie proti utečencom. Inak sa napadnutie cyklistického podujatia v Bratislave a náhodných okoloidúcich vysvetliť nedá. Tvrdí to prezident SR Andrej Kiska na svojom oficiálnom konte na sociálnej sieti Facebook. Prezident tak komentuje vyčíňanie extrémistov, ktorí po proteste v sobotu 20. júna hádzali do ľudí kamene a ničili policajné autá. Kiska zároveň dôrazne odsúdil všetky prejavy násilia.

Slovensko podľa Kisku nie je ani krajinou vstupu masovej vlny imigrantov, ani nepatrí k cieľovej krajine ich záujmu. “V skutočnosti máme takmer nulovú skúsenosť a každý rok minimálny počet udelených azylov. Zato v postojoch, ktoré k tomu formulujeme, máme hneď od začiatku silné slová a kategorické súdy. Myslím si, že v takto nastavenej debate by bolo užitočné sa na moment stíšiť, a potom znovu začať tak, aby sme rozlišovali aspoň to základné. Musíme rozlišovať medzi ekonomickou migráciou a utečencami – ženami, deťmi a mužmi – ktorí unikajú pred systematickým a cieleným vraždením. Riskujú život plavbou cez more, aby unikli takmer istej smrti,” píše Kiska na sociálnej sieti.

Ako tiež prezident dodal, kvóty nie sú riešením. Je však našou morálnou povinnosťou pomôcť ľuďom v ohrození života. “Opakujem, neexistujú ľahké riešenia tohto problému. Ale nemôžeme nechať všetko na najviac vyťažené štáty. Ak nezačneme spolupracovať, z európskeho problému sa stane globálny. Diskusia o utečencoch je diskusiou o nás samých. O našich hodnotách. Ak nedokážeme vysvetliť, prečo je dôležité pomôcť ľuďom v núdzi, prenecháme priestor extrémistom. A to nesmieme dopustiť,” vysvetlil Kiska.

Dnes si pripomíname Svetový deň utečencov

BRATISLAVA 20. júna (SITA) – Aj tento rok si dnes pripomíname Svetový deň utečencov. Ako agentúru SITA informovala Michaela Paulenová z Tlačového odboru Kancelárie ministra vnútra SR, na 20. júna ho vyhlásilo valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov. Je to príležitosť spomenúť si na všetkých, ktorí sa nemôžu vrátiť do svojich domovov a snažia sa vytvoriť si podmienky na život v novej krajine. Prostredníctvom Migračného úradu Ministerstva vnútra SR, ktorý za utečencov a azylovú politiku na Slovensku zodpovedá, udelila naša krajina od svojho vzniku do apríla tohto roka azyl 650 osobám a doplnkovú ochranu 645 osobám najmä z Afganistanu a Iraku.

Migračný úrad v spolupráci so Slovenskou katolíckou charitou v súčasnosti v rámci celého Slovenska zabezpečuje integráciu pre približne 120 osôb, ktorým udelili medzinárodnú ochranu. Týmto ľuďom pomáhajú s ubytovaním, výučbou slovenského jazyka, hľadaním práce, poskytujú im právne, psychologické, či sociálne poradenstvo. Dôraz kladú na to, aby utečenci prevzali zodpovednosť za svoj život v novej krajine a nespoliehali sa na sociálny systém.

V rámci tohtoročného Svetového dňa utečencov naplánovali aj niekoľko podujatí. Sú nimi napríklad Dobrý festival v Prešove, záchytný tábor v Humennom a pobytové tábory v Opatovskej Novej Vsi a v Rohovciach.

Počet utečencov dosahuje v globálnom meradle alarmujúcu úroveň

Ženeva 18. júna (SITA) – Pre ozbrojené konflikty opustilo vlani svoje domovy na celom svete rekordných 59,5 milióna ľudí. Sýria sa pritom stala krajinou s najväčším počtom nedobrovoľne vysídlených osôb, uviedol dnes vysoký komisár OSN pre utečencov Antonio Guterres, ktorého citovala agentúra AP.

Guterres, ktorý v Ženeve prezentoval výročnú správu Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), tvrdí, že v tomto roku neočakáva žiadne zlepšenie postavenia migrantov. On sám bol zdesený z “ohromného” množstva ľudí, ktorí za uplynulé roky nútene opustili svoje domovy.

“Sme svedkami paradigmatickej zmeny; nekontrolovaného sklzu do éry, v ktorej rozsah núteného vysídlenia v globálnom meradle – rovnako ako potrebná odozva – prevyšujú čokoľvek, čo tu bolo predtým,” konštatoval Guterres podľa agentúry DPA.

Vysoký komisár OSN označil za desivé, že čelíme zdanlivej neschopnosti medzinárodného spoločenstva spolupodieľať sa na ukončení vojny či budovaní a zachovaní mieru.

“Nové krízy sa množia,” uviedol komisár OSN a dodal, že kríza v Iraku či Sýrii dosiahla obrovské rozmery.

Podľa údajov UNHCR približne 13,9 milióna ľudí – čo sa rovná počtu obyvateľov aglomerácie Londýna – vlani utieklo zo svojich rodných krajín pred vojnami, prenasledovaním či utláčaním. V porovnaní s rokom 2010 ide až o štvornásobný nárast. Vyše polovica z nich sú deti.

Späť do vlasti sa vlani vrátilo len 126.800 utečencov – najmenej od roku 1983. Najmasovejší návrat zaznamenali v Konžskej demokratickej republike, Mali a Afganistane.

V priebehu niekoľkých rokov vo svete vypuklo prípadne došlo k obnoveniu 15 ozbrojených konfliktov. Ide o štáty ako Stredoafrická republika, Irak, Mjanmarsko, Južný Sudán, Sýria, Ukrajina či Jemen, píše sa v správe UNHCR.

Slováci sú jednoznačne proti: Utečencov tu nechceme

BRATISLAVA 17. júna (SITA) – Slovensko by nemalo prijať utečencov z Blízkeho východu a severnej Afriky, ako to navrhuje Európska únia. Vyplýva to z telefonického prieskumu agentúry Polis Slovakia pre agentúru SITA, ktorý robila od 8. do 14. júna na vzorke 1 469 respondentov starších ako 18 rokov na území celého Slovenska. Respondenti odpovedali na otázku: “Ste za to, aby Slovensko prijalo utečencov z Blízkeho východu a severnej Afriky na základe kvót, ktoré navrhuje Európska únia?”. “Nie” povedalo 70,1 percenta opýtaných, z nich 33,8 percenta uviedlo “rozhodne nie” a 36,3 percenta “skôr nie, ako áno”. O výsledkoch prieskumu informoval Ján Baránek.

S prijatím utečencov súhlasí 23,5 percenta opýtaných. “Rozhodne áno” povedalo 4,2 percenta respondentov a “skôr áno, ako nie” uviedlo 19,3 percenta. Na otázku nevedelo odpovedať 6,4 percenta respondentov.

Na otázku: “Myslíte si, že títo utečenci predstavujú hrozbu pre bezpečnosť SR a jej obyvateľov?” odpovedalo 63,4 percenta respondentov “áno”. Z nich 20,6 percenta uviedlo “rozhodne áno” a 42,8 percenta si myslí, že “skôr áno, ako nie”. Za bezpečnostnú hrozbu utečencov nepovažuje 24,4 percenta opýtaných. “Skôr nie, ako áno” povedalo 20,9 percenta a “rozhodne nie” uviedlo 3,5 percenta opýtaných. Na otázku nevedelo odpovedať 12,2 percenta respondentov.

Agentúra SITA vydá k správe aj tabuľku s názvom tab.: Slovensko by nemalo prijať utečencov

Český minister otvorene o utečencoch: Hrozba radikalizácie v Európe a návrh riešenia

Bratislava 13. júna (SITA) – Odmietanie kvót migrantov znamená odmietanie solidarity v Európe a ohrozenie jednoty Európskej únie. Uviedol to bývalý český minister zahraničných vecí Cyril Svoboda.

Podľa jeho slov je odmietanie kvót hrubou chybou, a to politickou, mravnou i strategickou. “Politickou preto, lebo by sme mali tento problém riešiť ako celoeurópsky, mravnou preto, lebo je našou povinnosťou postarať sa o ľudí v núdzi a strategickou preto, lebo súčasný odmietavý postoj viacerých štátov môže vyústiť do radikalizácie v krajinách južnej Európy, kde sa koncentruje súčasná utečenecká vlna,” vysvetlil Svoboda. “Ak to zhrnieme, odmietanie kvót je cesta ako rozbiť súdržnosť únie.”

Kriticky sa vyjadril ku zovšeobecňovaniu, ktoré vedie k názorom, že utečenci predstavujú bezpečnostné riziko. Nesúhlasí ani s tým, aby sa ochota prijímania migrantov selektovala podľa vierovyznania či krajiny pôvodu utečencov. “Ak uznávame, že sme si všetci rovní v otázke práv a ľudskej dôstojností, nemôžeme k tomu pristupovať podľa toho, či je niekto kresťan alebo nie, alebo podľa toho, z ktorej krajiny pochádza, pretože to je potom obyčajné kádrovanie, a to by malo patriť už len minulosti,” povedal Svoboda.

Od politických špičiek v Česku i na Slovensku očakáva, že zdôraznia podmienky, ktoré musia splniť prichádzajúci utečenci do Európy. “Že takýto človek musí rešpektovať právny poriadok krajiny, do ktorej prichádza a musí splniť kritériá ako každý, kto má záujem vstúpiť do európskeho priestoru,” povedal Svoboda. “Nie je však možné, aby sme niekoho odmietli len preto, že pochádza z tej alebo onej krajiny, alebo preto že nie je kresťan,” dodal.

Pripomenul tiež, že tému migrácie musíme vnímať aj v súvislosti s tým, ako možno riešiť budúcnosť trhu práce vzhľadom na negatívny demografický vývoj v Európe. Poukázal pritom na to, že migranti sú už v Európe súčasťou produktívneho obyvateľstva. “Napokon aj v Českej republike majú mnohé drobné podniky v rukách Vietnamci, to je nespochybniteľný fakt, rovnako ako to, že mnohé malé a stredné podniky by neexistovali, keby nemali zamestnancov z Ukrajiny,”

Fico varuje pred utečencami: Môže s nimi prísť aj vlna terorizmu

BRATISLAVA 27. mája (SITA) – S utečencami, ktorí prichádzajú do Európy za prácou alebo lepším životom, môže prísť aj vlna terorizmu. Uviedol to predseda vlády Robert Fico na dnešnej tlačovej konferencii po skončení rokovania vlády. Podľa premiéra existuje stále veľa nejasností v návrhu Európskej komisie o prijatí utečencov.

“Uvedomme si, že Líbya je v absolútnom rozpade, neexistuje ako štát. Je tam niekoľko vlád, sú tam vojny, vraždia tam ľudí,” uviedol Fico. Preto podľa neho hrozí, že medzi utečencami príde do Európy vlna ľudí, ktorí “neprichádzajú za prácou alebo lepším životom, ale preto, lebo budú šíriť terorizmus”. Dodal, že Líbya je dnes základňou rôznych teroristických skupín.

Fico zároveň kritizoval krajiny, ktoré podľa neho za súčasný stav v Líbyi zodpovedajú. “Niekto zodpovedá za likvidáciu režimu, ktorý nebol demokratický, ale Líbya bola partnerom, chodili tam štátnici z celého sveta,” vyhlásil. “Ak niekto zbombardoval režim a výsledkom toho je absolútny chaos, nemôže potom nútiť celú Európu, aby sa poskladala,” uviedol premiér. Ako dodal, hovorí o krajinách Európskej únie, ktoré sa zúčastnili na bombardovaní a “potom kričia, že celá Európa sa musí poskladať a musíme prijímať utečencov”.

Premiér tiež pripomenul, že utečenci majú iné kultúrne návyky a iné náboženstvo. “Je tu veľmi veľké bezpečnostné riziko, o ktorom musíme hovoriť,” povedal Fico. Ako dodal, o riziku terorizmu bude hovoriť na Rade Európy, kde chce veci priamo pomenovať a oponovať.

Európska komisia dnes zverejnila návrh na relokáciu utečencov. Ako sa uvádza na stránke Európskej komisie, Slovensko by malo prijať 471 utečencov z Talianska a 314 z Grécka. Celkovo chcú relokovať 40 000 utečencov. Členské štáty by zároveň mali za každého utečenca dostať 6 000 eur, čo predstavuje takmer päť miliónov eur. Fico uviedol, že návrh Komisie si najprv preštuduje, potom k nemu zaujme stanovisko.

Podľa SDKÚ krajiny EÚ nemusia prijímať radikálnych islamistov

BRATISLAVA 27. mája (SITA) – Túžba žiť v slobode je podľa SDKÚ-DS prirodzené pre každého človeka. To je jeden z dôvodov, pre ktorý sa desaťtisíce utečencov snažia každý mesiac dostať do Európy. Práve dnes má o riešení utečeneckej problematiky rokovať Európska komisia. Už dnes je však podľa SDKÚ-DS jasné, že určovanie kvót nie je riešením a dokonca ide proti samotným princípom Európskej únie.

„Veľmi dobre rozumieme ľuďom, ktorí utekajú do Európy za slobodou. Za 40 rokov komunistického režimu utiekli z Československa desaťtisíce ľudí na západ. No rovnako ako naši emigranti bezvýhradne rešpektovali kultúrne prostredie a dodržiavali zákony krajín, v ktorých dostali azyl a občianstvo, rovnako musia pravidlá dodržiavať aj dnešní utečenci prichádzajúci do Európy,“ uviedol predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo.

Sloboda so sebou prináša aj zodpovednosť. Sloboda každého jednotlivca navyše nie je bezbrehá a končí sa tam, kde sa začína sloboda toho druhého. V opačnom prípade je to anarchia, upozorňuje Frešo. Aby sa tomu predišlo, národy prijímajú zákony, ktoré platia pre všetkých bez výnimky. Návrh Bruselu, podľa ktorého sa majú utečenci rozdeliť medzi členské krajiny podľa akýchsi kvót, však ide podľa Freša proti princípom, na ktorých stojí Európska únia. Aj Slovensko má v tomto smere podlžnosti a malo by prijímať utečencov, ktorí hľadajú miesto pre svoj lepší a slobodnejší život. No bruselské kvóty, ktoré sa už „osvedčili“ napríklad v poľnohospodárstve alebo potravinárstve, sú zlým krokom a idú proti princípom slobody a zaváňajú sociálnym inžinierstvom. Podľa Freša navyše vôbec neberú do úvahy možnosti a potreby jednotlivých krajín. Medzi utečencami sú často kvalifikovaní odborníci, ktorí by sa dokázali uplatniť vo svojej novej vlasti. Kvóty však ich zručnosti úplne ignorujú a ich odbornosť potláčajú.

„Európske krajiny patria medzi najvyspelejšie štáty sveta a preto je prirodzené, že ľudia zo zaostalých a neslobodných regiónov sa snažia dostať na ich územie. Ak sa krajina rozhodne prijať utečenca, musí to byť na základe jej slobodného rozhodnutia a má od neho právo žiadať, aby rešpektoval kultúrne zvyklosti a dodržiaval zákon. V opačnom prípade nejde o uplatnenie si slobody a zodpovednosti, ale o diktát zo strany Bruselu voči členskej krajine a samotnému utečencovi,“ povedal Frešo.

Podľa SDKÚ-DS je úlohou národných vlád vytvoriť priestor, aby emigranti mali možnosť, ak sa tak rozhodnú, žiť v krajine, v ktorej budú pracovať a dodržiavať zákony. Tie musia platiť pre všetkých a bez výnimky. „Krajiny Európskej únie jednoducho nemajú žiadnu povinnosť prijímať radikálnych islamistov s ich rodinami, s ich pohľadom na spôsob uplatňovania spravodlivosti a zločinnou ideológiou,“ uzavrel predseda SDKÚ-DS.