KOŠICE – Plénum Ústavného súdu (ÚS) SR na dnešnom neverejnom rokovaní rozhodlo, že NR SR prijatím ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií neporušil Ústavu SR.
Ako informovala v tlačovej správe hovorkyňa ÚS Martina Ferencová, plénum rozhodlo, že Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 570 z 5. apríla 2017 o zrušení článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky a rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii, ako aj rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Ľalík a Brňák mali odlišné stanoviská
K rozhodnutiu pripojili odlišné stanoviská k výroku Milan Ľalík a Peter Brňák. Odlišné stanoviská k odôvodneniu pripojili Ivetta Macejková, Ľudmila Gajdošíková a Lajos Mészáros.
Národná rada SR 5. apríla prijala uznesenia o zrušení amnestií Vladimíra Mečiara. Zároveň bola zrušená aj milosť pre Michala Kováča ml. Poslanci uznesenie schválili 129 hlasmi naprieč celým politickým spektrom.
Ako dôvod tohto kroku sa v parlamentnom uznesení okrem iného uvádzalo, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojujú amnestie predsedu vlády Vladimíra Mečiara vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta obsiahnuté v rozhodnutiach predsedu vlády o amnestiách, a tiež aj udelená milosť prezidentom Michalom Kováčom zo dňa 12. decembra 1997.
Z čoho vychádza uznesenie?
Uznesenie vychádza z presvedčenia, že neoddeliteľnou súčasťou právneho štátu je rešpektovanie základných práv a slobôd, rešpektujúc princíp, že amnestiu nemožno udeliť predstaviteľom štátnej moci, osobám, ktoré konajú v ich mene alebo v súčinnosti s nimi, a blízkym predstaviteľom štátnej moci.
Poslanci pri rozhodnutí tiež brali do úvahy Deklaráciu o ochrane všetkých osôb pred núteným zmiznutím ako Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím. Ešte 9. apríla právnik Ivana Lexu Ľubomír Hlbočan uviedol pre médiá, že Národná rada SR prijatím uznesenia o zrušení Mečiarových amnestií postupovala protiústavne a on bude svojmu klientovi odporúčať zvážiť proti tomu možnosť použitia právnych prostriedkov.
Jediný z amnestovaných prípadov, ktorý sa dostal až na súd, je prípad zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. Obžalobu na Okresnom súde Bratislava III podal prokurátor Michal Serbin v roku 2000. V prípade figuruje 13 ľudí, vrátane exšéfa SIS Ivana Lexu.
V apríli sa nechceli vyjadrovať
Hovorca bratislavských krajských súdov Pavol Adamčiak ešte v apríli informoval, že deň nasledujúci po dni vydania nálezu Ústavného súdu SR o amnestiách bude náhodným výberom pomocou technických prostriedkov pridelený prípad novému zákonnému sudcovi. Sudca, ktorý vo veci rozhodoval pred jej zrušením, už nie je totiž na Okresnom súde Bratislava III.
V prípade ďalších amnestovaných skutkov môže konať polícia. Na otázku, ako bude v súvislosti so zrušením amnestií postupovať polícia, z oddelenia komunikácie kancelárie policajného prezidenta v apríli odpovedali, že „policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi”. K samotným metódam, postupom, formám a spôsobu odhaľovania a vyšetrovania sa nebudeme vyjadrovať, dodali v apríli.
Roky rečí o zrušení amnestií
Politici roky hovorili o zrušení Mečiarových amnestií, v parlamente sa však až do tohto roka nenašla dostatočná vôľa takýto krok urobiť. Téma začala opäť rezonovať minulý rok po pohrebe prezidenta Michala Kováča. Spolupracovník exprezidenta Kováča Pavol Demeš vtedy vyhlásil, že zrušiť nemorálne amnestie Vladimíra Mečiara by sa malo stať štátnou prioritou.
Koncom januára vyzvalo 26 renomovaných odborníkov z justície na zrušenie amnestií. Keďže časť politickej reprezentácie bola presvedčená, že zrušeniu amnestií ústavným zákonom bránia všeobecné princípy práva, chceli ich pochybnosti vyvrátiť.
Podľa ich právneho názoru bývalý predseda vlády Vladimír Mečiar svojimi rozhodnutiami o amnestiách nezohľadňoval záujmy občanov, ani zachovanie a obhajobu ústavy. Za zrušenie Mečiarových amnestií prijatím ústavného zákona sa vyslovilo vo februárovom prieskume agentúry Focus 63 percent respondentov.
Foto: pixabay.com