BREMERHAVEN – Vedcom sa pri západnej Antarktíde podaril neobvyklý objav. V 30-metrovej hĺbke pod morským dnom narazili na stopy ihličnatých stromov a papradia. Prales mierneho pásma tam mieste rástol pred 90 miliónmi rokov, v období kriedy, v čase dinosaurov. Nedávno o tom informoval Inštitút Alfreda Wegenera (AWI) v nemeckom Bremerhavene.
“Nález nás veľmi prekvapil,” uviedol hlavný autor štúdie, geológ AWI, Johann Klages. Analýzy ukázali, že na Antarktíde bola vtedy priemerná ročná teplota okolo 12 stupňov Celzia – o dva stupne vyššia ako v strednej Európe v roku 2019. “Je jasné, že Antarktída musela byť bez ľadu,” uviedol Klages. Doteraz to nebolo isté. “Vedeli sme len, že čas kriedy bol jedným z najteplejších období, ale nemali sme dôkazy z okolia južného pólu.”
Koreňová sieť nájdená v sedimente
V roku 2017 vedci odobrali v blízkosti západnej Antarktídy hĺbkovú vzorku sedimentu. Pomocou počítačovej tomografie odhalili hustú sieť koreňov. Vedci tiež našli bunky drevín, peľ, spóry cievnatých rastlín a stopy kvitnúcich rastlín.
Spočiatku však nebolo jasné, ako mohol v tejto oblasti, kde vládne štvormesačná polárna noc, takýto prales rásť. Analýzy však ukázali, že koncentrácia CO2 v atmosfére bola vtedy omnoho väčšia, ako sa doteraz predpokladalo.
Nie je jasné, prečo sa klíma ochladila
“Štúdia poukázala na to, aký veľký potenciál mal skleníkový plyn oxid uhličitý ako dodávateľ energie a aké chladiace vlastnosti majú dnešné ľadové pláty,” zdôraznil Klages. Vedci zatiaľ netušia, prečo sa neskôr klíma ochladila.