BRATISLAVA – Mládež sa za manželstvom akosi neženie. Zrejme si radšej užíva život plnými dúškami. Na svadby tak ani len nepomyslia. Stáť pred oltárom je pre mnohých strašiakom. Slovensko tak už dávno nie je tým, čím bolo. Veková hranica sa postupne posúva. Asi vás neprekvapí, kde sa s prsteňmi neponáhľajú a v ktorom kúte Slovenska si dávajú najviac načas.
Slovensko bolo roky zvyknuté na mladé manželské páry. To je už ale minulosťou. Až s tridsiatkou na krku sú muži ochotní prijať záväzok na celý život. Minulý rok bol dokonca priemerný vek mužov pri sobáši 34 rokov a 11 mesiacov. A keďže za nitku musia najskôr zatiahnuť oni a tí otáľajú, ženy vo veku nezaostávajú. Ich priemerný vek bol 31 rokov a 11 mesiacov. Tento už akýsi trend tak búra akékoľvek ideály. „Od roku 1993 sa vek snúbencov zvýšil u mužov aj žien v priemere o 9 rokov“ uviedla riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva Štatistického úradu Zuzana Podmanická.
Majú čas
Záväzku sa bránia najmä v Bratislavskom kraji. Svadbu odkladajú až tak, že ženísi mali minulý rok v priemere 37 rokov a dva mesiace a nevesty 34 rokov a päť mesiacov. Naopak na východe, hlavne v Prešovskom kraji boli mladomanželia mladší o šesť rokov. Len na porovnanie, minulý rok bolo z vekovej kategórie 16 – 24 rokov 9 % ženíchov. V čase vzniku Slovenska to bolo až 61 %. Rovnako sú na tom aj nevesty, vlani si svadobné šaty obliekla len každá piata nevesta, pred vyše štvrťstoročím to boli štyri z piatich.
Aby sme ale mládeži nekrivdili. Minulý rok uzavrelo manželstvo desať párov, pri ktorých mal ženích 16 rokov. Najmladšie 16-ročné nevesty vstupovali do manželstva až 66-krát. Zaujímavosťou sú takisto staršie páry. Jeseň života si okorenil 90-ročný muž. Najstaršou nevestou bola zase 86-ročná žena.
S rúškom a bez hostí
Pandémia narobila obrovské problémy aj v tejto sfére. Minulý rok si povedalo svoje áno vyše 23-tisíc párov, čo bolo o viac ako 21 % menej oproti priemerným počtom za rovnaké obdobie v predchádzajúcich piatich rokoch (2015 – 2019). Ako zdôraznil Štatistický úrad, išlo dokonca o najnižší počet svadieb od vzniku Československa v roku 1918.
Február ale prekvapil vysokým počtom sobášov. Mnohí chceli totiž svoj dôležitý deň spojiť s magickými dátumami. Druhá vlna koronavírusu opäť zastavila obrady. Mesiace marec až jún boli najkritickejšie. Dôvodom boli zrejme prísne opatrenia, ktoré napríklad prikazovali ochranné rúška a obmedzovali počet hostí. ,,Útlm z jari sa nepodarilo vykompenzovať ani v priebehu leta, napriek tomu, že v auguste a v septembri sa uskutočnilo viac svadieb ako počas predošlých piatich rokov,‘‘ dodal úrad. September je už tradične mesiacom s najvyšším počtom svadieb v roku, za minulý rok ich bolo takmer 5-tisíc.
Napriek posúvaniu vekovej hranice, Slováci ešte ako tak udržujú niektoré tradície. Tou je napríklad aj výber dňa D. Tam zostali pri tradičnej sobote. Niektorí však išli s dobou a svoj sľub spečatili vo štvrtok alebo v piatok. Najmenej sobášov bolo v nedeľu.
Najprv zážitky
Odkladanie sobášov začína byť na Slovensku už akýmsi ,,zvykom”. Prioritou už nemusí byť rodina. Je za tým niekoľko ďalších faktorov. Mladí ľudia si totiž viac potrpia na budovaní si kariéry. Hľadajú prácu s dobrým finančným ohodnotením. Práve financie môžu byť rozhodujúce v tom, či svadbu mať alebo ju radšej odložiť. Ak chcú svoj veľký deň prežiť so svojimi najbližšími, musia poriadne siahnuť do vrecka. Svadba totiž dokáže byť poriadne drahým špásom. Veľkým boomom je tiež cestovanie a spoznávanie zahraničia. ,,Môžu k tomu prispievať aj také faktory ako hľadanie vhodného partnera, krehkosť vzťahov, či celková zmena pohľadu na inštitút manželstva pre niektoré mladé páry – nie je potrebné vstupovať do manželstva,‘‘ uviedol pre Zoznam.sk výskumný pracovník z Centra spoločenských a psychologických vied SAV Branislav Šprocha. Napriek tomu, má podľa Šprochu manželstvo na Slovensku stále vysokú hodnotu.
Kedysi sa ľudia brali aj preto, že čakali bábätko. Dnes už je všetko inak. ,,Tehotenstvo už nie je vnímané ako nutný spúšťač legitimizácie párového spolužitia,‘‘ zdôraznil Šprocha. Preto sa aj zvýšil počet detí narodených mimo manželstva až na 40 %.
Mohlo by vás zaujímať:
- Tanečníci sa zahrali na testovačov. Nevydržali a strhli zo seba skafandre
- Organizácia spísala petíciu za záchranu Istropolisu. Investor na plné ústa povedal, čo si o nej myslí
- ROZHOVOR Herečka Zuzana Vačková o živote počas pandémie: Keď som robila recept, dabovala som už aj cibuľu
- ROZHOVOR Šéfka DPOH Schulczová: Pandémia nám zobrala diváka, pocit istoty a kontroly
- RADOŠINCI Namiesto osláv riešili existenčné problémy