Veľká noc rozdeľuje ľudí na dva pomyselné tábory. Kam patríte vy?

BRATISLAVA – Najdôležitejší kresťanský sviatok dorazil. Veľkú noc dnes prežívame inak ako po minulé roky. Pandémia nás obrala o všetko slávenie. Po uliciach neuvidíme ani šibačov. Obdobie sa spája aj s návštevou rodín, no na tie by sme tiež mali zabudnúť. Pripomeňme si aspoň takto, ako sa slávia pravé veľkonočné sviatky.

 

Zvyky a tradície sa podľa regiónov líšia. Mnohé sa dokonca uponáhľanou dobou vytrácajú. Určité zvyky si však stále udržiavame a každý rok ich opakujeme, či už vo svojich rodinách alebo priateľských skupinách. Sú už ale akousi vecou individuálneho rozhodnutia. ,,Neobsahujú iba náboženské zvyky a rituály alebo odkazy na tradičné ľudové zvyky, ktoré sú nám milé, pripomínajú nám niečo alebo si ich ceníme. Potrebujeme však aj spoločenskú interakciu, relax, rekreáciu, zážitky,‘‘ vysvetľuje Katarína Popelková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Ako dodáva, každá rodina má zabehané zvyky a vytvára si aj nové. Mnohí si vyberajú tiež zo starých tradícií podľa regiónu odkiaľ pochádzajú.

Ľudia slávia najväčšie kresťanské sviatky v roku rozdielne. ,,Máme tu prúd ľudí, ktorí sú aktívni Kresťania. Pre nich je Veľká noc naozaj kresťanský sviatok, nesú aj ľudové tradície, venujú sa šibačke, slávia ju ako najväčší kresťanský sviatok. Potom máme skupiny ľudí, pre ktorých Veľká noc sú tri dni voľna,‘‘ doplnila etnologička Katarína Nádaská. Chodia tak na lyžovačky či dovolenky.

 

Každý prežíva Veľkú noc inak. Zdroj: TASR / Erika Ďurčová

Šibačka

Aj keď sa ľudia rozdeľujú pomyselne na dva tábory, niektoré zvyky a tradície na Slovensku ešte stále sú. Počas Kvetnej nedele sa zvyknú svätiť výhonky vŕby, tzv. bahniatka. Na Zelený štvrtok stíchnu všetky zvony, ktoré oznamujú začiatok posvätného ticha. V domácnostiach sa v tento deň zvykne jesť vždy niečo zelené. Na Veľký piatok sa nesmie hýbať so zemou. Biela sobota je deň, kedy sa pečie piškótový baranček. Pre Kresťanov sa večer konajú obrady vzkriesenia a tým končí aj pôst. Kvetná nedeľa je typická posvätením košíka s jedlom.

Veľkonočný pondelok patrí mládencom. Tí chodia po domoch a šibú dievčatá. ,,Šibanie a polievanie je stará tradícia. Kedysi to bolo určené vyslovene pre slobodných. Mládenec plný sily zobral prútik z vŕby, pošibal jemne nohy, aby dievčina bola čiperná, aby ju nôžky nosili. Pošibal jej boky, aby keď príde čas, porodila zdravé, krásne deti a pošibal jej ruky, aby bola pracovitá, usilovná,‘‘ povedala Nádaská. Šibačka však v každom kúte Slovenska vyzerá inak. ,,Na západnom Slovensku sa používal korbáč a na východnom Slovensku funkciu zohrávala voda z potoka. Voda sa zobrala a dievča sa ňou pofŕkalo,‘‘ doplnila Nádaská.

  • Ako je vnímaná šibačka dnes? Viac sa dočítate TU.

 

Tradičná veľkonočná oblievačka. Zdroj: TASR / Andrej Galica

Klobása a hrudka

Dnešné prežívanie sviatkov je už viac komerčné. Na Slovensko prenikol napríklad sviatok hľadania veľkonočných vajíčok. Obľúbený je najmä u rodín s malými deťmi. Čo ale Slovensku nikto nezoberie, je tradičná veľkonočná strava. Tá je dobrým príkladom pri uvádzaní regionálnych rozdielov, ktoré u nás najdlhšie pretrvali. Spoločným základom veľkonočných jedál bolo mäso, vajcia, koláč, mladé rastliny, chren a alkohol.

Ako uvádza Katarína Popelková z Ústavu etnoloógie a soiálnej antropológie SAV východne od Spišskej Novej Vsi sa piekol tradičný veľkonočný koláč nazývaný paska. Spolu s ostatnými jedlami sa svätil v kostole alebo pred kostolom na Bielu sobotu. To sa robí aj dnes. Súčasťou veľkonočných jedál boli pokrmy z mlieka, známy je syr hrudka.

Na strednom Slovensku sa počas pôstu jedli rezance alebo pirohy s tvarohom, makom či lekvárom. Sviatočným jedlom bola takisto huspenina, polievka z kyslej kapusty nazvaná kyseľ, plnené jahňa, kozľa alebo zajac so zemiakovým šalátom. ,,Ako i kysnutý koláč (v Honte nazvaný mrváň, vo východných oblastiach Horehronia nazývaný paska, na Liptove kuchna, koledák), ktorý sa na Veľkonočnú nedeľu spolu s údenou šunkou, vajíčkami, klobásami a chlebom dával posvätiť v kostole,‘‘ konštatuje Popelková.

 

Jedlá sa aj dnes dávajú posvätiť. Zdroj: TASR –/ Martin Palkovič

Veľkonočná vianočka

Na západnom Slovensku sa varili zeleninové, múčne a cestovinové jedlá. Mliečna šošovicová a fazuľová polievka je obľúbená dodnes. Nechýbali lekvárové či makové „perky‘‘ a jedlo z naklíčeného obilia „kalkýš“. ,,Sviatočnými jedlami Veľkonočnej nedele bolo pečené kozľa, plnené teľacie mäso, polievka z údeného mäsa, slepačia polievka, plnená sliepka uvarená v polievke a zapečená v rúre, kapusta s údeným mäsom a hubami, údená šunka so zemiakovým octovým šalátom, varené vajcia a cvikla s chrenom,‘‘ hovorí Popelková. Ako dodáva, jedlo na Veľkonočnú nedeľu sa v koši chodilo posvätiť do kostola. Ani na západnom Slovensku nechýbali sladké jedlá. Tradičný bol kysnutý pletený koláč „calta“, „veľkonočná vianočka“, koláče pečené v hlinenej forme v tvare baránka, tvarohové a makové záviny potreté maslom. ,,Veľkonočným jedlom jedávaným na studeno na raňajky bola fašírka z kúskov údeného mäsa, žemlí, byliniek a vajec upečená v rúre nazývaná stratené kura, baránek, alebo veľkonočná baba,‘‘ uzavrela Popelková.

  • O ďalších zvykoch a tradíciách v období Veľkej noci sa dočítate TU.

 

Na západe nechýba vianočka. Zdroj: TASR / František Iván

Mohlo by vás zaujímať:

Viac o téme: dovolenka, hrudka, jedlo, Katarína Nádaská, Katarína Popelková, koláč, kostol, kresťania, mäso, Paška, posvätenie, šibačka, tradície, Veľká noc, vianočka, voľno, zvyk, zvyky

Súvisiace články