BRATISLAVA – Ani migranti, ani maďarská karta a ani sociálna politika. Niekoľko mesiacov pred termínom riadnych parlamentných volieb jednotlivé politické strany stále hlasnejšie hovoria o tom, aký je ich postoj k otázkam ako tradičná rodina, registrované partnerstvá či interrupcie. Zatiaľ čo jedni sa prikláňajú k tradičným, konzervatívnym hodnotám, iní hrajú na liberálnu strunu. Z hodnotových tém sa pre našich politikov stáva hlavná predvolebná téma. Aspoň nateraz.
Vyzerá to tak, že predvolebná jeseň bude mať jasnú tému. Hoci náznaky tu boli už skôr, definitívne ju nastolili koaličné strany Smer-SD a SNS. Reč je o sprísnení legislatívy upravujúcej pravidlá toho, kedy a za akých podmienok môže žena požiadať o umelé prerušenie tehotenstva. Citlivou otázkou interrupcií by sa poslanci mali zaoberať už v čase, kedy formálna koaličná dohoda zvyčajne neplatí – šesť mesiacov pred voľbami.
Hoci konkrétna podoba zákona zatiaľ známa nie je, Most-Híd už koaličným partnerom povedal nie a odkázal im, že citlivú tému vyťahujú účelovo. Nad tým, že sa ide vášne vyvolávajúca otázka otvárať práve krátko pred voľbami krútia hlavami aj v najsilnejšej opozičnej strane v parlamente-SaS. Liberáli sa zmeny podporiť nechystajú.
Pravdou je, že ešte pred rokom mal iný názor aj samotný Smer-SD. Podľa vtedajších slov šéfa strany Roberta Fica na zmeny neexistovala spoločenská objednávka. Nesúhlasil ani s tým, aby sa žene obmedzovalo právo rozhodnúť sa o prerušení tehotenstva do 12. týždňa. Dnes už však sociálni demokrati vidia situáciu zrejme inak. To, aký postoj nakoniec zaujmú zvyšné strany, sa môže prejaviť aj na ich volebnom výsledku.
Boj o konzervatívneho voliča
Téma interrupcií a postoja k nim nie je žiadnou novinkou. No nikdy nepatrila k otázkam, ktoré by strany naprieč politickým spektrom riešili práve v predvolebnom období. Boli to skôr sociálne opatrenia a prístup štátu k sociálne slabším skupinám obyvateľstva či dobre známa maďarská karta, ktorá zvykla rozprúdiť vášne najmä medzi národne cítiacimi a menšinovými voličmi. Ľady sa lámali aj na strašení z neriadenej migrácie.
Dnes však od politických subjektov s blížiacimi sa voľbami počúvame stále viac o tom, ako sa stavajú ku konzervatívnym hodnotám. K tým sa už tradične hlási mimoparlamentné KDH. Avšak nie je samo.
Na konzervatívnych voličov sa obracia aj Andrej Kiska so svojou novovznikajúcou stranou Za ľudí. Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič v rámci svojho hnutia zasa vytvoril novú kresťanskú platformu Odvážne. Určená je pre tých, ktorí sa už s tradičnou politikou v podaní KDH stotožniť nevedia. Svoju konzervatívnu tvár začala stále viac ukazovať aj SNS. Okrem spomínaného sprísnenia interrupčného zákona sa šéf národniarov Andrej Danko ukázal na Pochode za rodinu. Ten bol akousi protiváhou Dúhového Pride-u, ktorý sa konal v ten istý deň.
Smerom ku konzervatívnejším voličom sa teraz prikláňa v súvislosti so sprísnením potratov aj Smer-SD, pre ktorý to ešte rok dozadu nebola téma.
Čo bude s liberálmi?
Na druhej strane sú subjekty, ktoré sa vybrali liberálnejšou cestou. Na tej je už niekoľko rokov SaS. Teraz sa k nej však pridali aj nové mimoparlamentné strany ako Progresívne Slovensko a Spolu. Posledné dva menované subjekty dokonca už dnes otvorene hovoria o tom, že ak by sa v budúcnosti ocitli vo vláde, presadia registrované partnerstvá. A zo svojej rétoriky nepoľavujú ani napriek tomu, že už spísali predbežný pakt s KDH, ktorá o nich, naopak, nechce ani počuť. O tom, ako sa teda v prípade úspechu po parlamentných voľbách v prípadnej koalícii dohodnú, sú preto zatiaľ radšej ticho.
Prečo sa hrá o hodnotovú orientáciu voliča?
To, že na slovenskej politickej scéne sa do popredia dostáva deľba na kozervatívcov, respektíve liberálov potvrdil aj Pavel Haulík z agentúry MVK. Naopak, tradičné delenie na ľavicu a pravicu je na ústupe. Príčin je viac. Jednou z nich je, že “základná deľba na lavicu a pravicu sa natoľko obrúsila, že sa už v podstate nedá u mnohých strán povedať, či ich program je pravicový alebo ľavicový. Tým pádom aj volič na to prestáva byť citlivý. A kedže strany bojujú o voličov a chcú si z koláča odkrojiť čo najviac, tak hľadajú to, čo by ich dokázalo osloviť. To čo ich odlišuje od iných strán.” Čo sa totiž týka sanotného delenia na konzervatívcov a liberálov, to v spoločnosti bolo totiž vždy, akurát teraz naň naskočili politici, ktorí vo vyhraňovaní sa v citlivých hodnotových témach vidia možnosť osloviť čo možno najširšiu skupinu voličov. Dôležité pre strany je však podľa Haulíka nájsť správny mix v hodnotových otázkach. “Obyčajne to nebýva len jedno hľadisko. Vždy je to zmes viacerých,” upozorňuje.
Tiež poukazuje na to, že to, čoho sme svedkami pred voľbami, už nemusí platiť po nich. “Problém vidím v tom, do akej miery budú vedieť tieto strany potom spolupracovať napríkald pri vytváraní koalícií po voľbách, a ako sa dokážu dohodnúť na programe, ktorý by bol prijateľný pre rôzne voličské skupiny,” upozornil. “Už dnes často dochádza medzi jednotlivými politickýcmi stranami, ktoré vyzerajú, že by mohli byť tými, ktoré budú vytvárať spoločnú koalíciu, ku konfliktom. Kľúčové je to, do akej miery to k dokážu tie jednotlivé strany ustáť a vysvetliť, že prečo zo zásadných vyhlásení po voľbách ustúpia,” dodal.