Vzácny nález v oblasti Slnečného údolia v Pezinku. Zdroj:JV
PEZINOK – Na významný objav listinu s pečaťou, ktorý upozorňuje na zlato a jeho ťažbu v malokarptaskom regióne upozornil Jirko Vitalos z Geoparku Malé Karpaty.
Dokument sa podarilo nájsť vďaka intenzívnemu výskumu v oblasti Slnečného údolia v Pezinku. “1196. Prvá písomná zmienka o ťažbe zlata v pezinskom chotári medzi Malleusom I – permoníckym kráľom a Bellom III – uhorským kráľom,” píše na sociálnej sieti J.Vitalos. Podľa neho listina svedčí o čulej komunikácii medzi kráľmi o pravidelnej dodávke zlata na uhorský kráľovský dvor. “V súčasnosti sa zmluva nachádza v súkromnej zbierke, ale na budúci rok nám bude zapožičaná pre potreby prezentácie,” uviedol.
Ťaťba zlata v Malých Karpatoch bola zo začiatku veľmi úspešná, Na stránke www.banicipezinok.sk sa píše, že v roku 1774 obdržal Jozef Entzler, banský podnikateľ vo výslužbe z Gelnice, oprávnenie, na dolovanie drahých kovov, najmä zlata v Malých Karpatoch. Od banského súdu v Novej Bani dostal oprávnenie na ťažbu všetkých kovov v pezinskom Starom Meste (Altstadt). Pre tento účel zriadil banské ťažiarstvo (montangewerkschaft). Zlatonosné ložiská v Malých Karpatoch začali priťahovať banských podnikateľov. Viedenský dvor to podporoval aj zriadením samostatnej bansko-súdnej administrácie v Pezinku 19. decembra 1777, zmenenej v roku 1778 na riadny banský súd pre oblasť západného Slovenska až do roku 1856. Ťažba v Pezinku začala postupne upadať.
Situáciu vtedy využil Jozef Németh, cis. kráľ. dvorský radca, ktorý sústredil vo svojich rukách 2/3 všetkých banských podielov a stal sa tak hlavným banským podnikateľom (Hauptgewerke), a súčasne riaditeľom banského ťažiarstva „Mariana, Terézia a Jozef štôlne“ (ďalej len MTJ). V roku 1821 požiadalo o údel nové ťažiarstvo „sv.Michal a Nová Marianna štôlňa“, založené v roku 1800. Za 18 mesiacov sa tu vyťažilo 20,75 kg zlata, ktoré bolo svojou kvalitou prirovnané ku zlatu arabskému.
