Politika Domáce

Zabudli sme na Rómov. Podľa Polláka si treba pripomínať, že za mier v Eúrópe zaplatili krvou aj oni

Zdroj: SITA / Peter Rusko

BRUSEL – Utrpenie a vyhladzovanie európskych Rómov počas druhej svetovej vojny vrátane holokaustu Rómov pôvodom zo Slovenska je v týchto dňoch témou, ktorú si pripomínajú aj najvyšší predstavitelia inštitúcií Európskej únie (EÚ) v kontexte Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu.

Rómsky holokaust bol hlavnou témou pondelňajšieho podujatia na pôde Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli. Myšlienku zorganizovať výstavu a debatu na túto tému presadil slovenský europoslanec Peter Pollák (OĽaNO), ktorý bude v utorok účastníkom debaty na túto tému na pôde Európskeho parlamentu (EP) za prítomnosti predsedu EP Davida Sassoliho, eurokomisárky pre rovnosť Heleny Dalliovej a podpredsedníčky EP Lívie Járókaovej, ktorá je rómskeho pôvodu. Pollák rovnako ocenil, že v stredu, na úvod plenárneho zasadnutia EP v Bruseli, sa chce k tejto téme vyjadriť aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

“Teším sa, že sa nám podarilo, aby si v Bruseli uctili pamiatku rómskych obetí holokaustu aj tí najvyšší predstavitelia EÚ,” uviedol poslanec. Zároveň však dodal, že tak treba urobiť aj na národných úrovniach, a vyjadril nádej, že raz každé dieťa na Slovensku bude vedieť o holokauste a jeho príčinách, aby sa predišlo akýmkoľvek snahám vrátiť fašizmus do spoločnosti.

Zabudli sme na Rómov

Pollák zdôraznil, že o rómskom holokauste sa hovorí ako o zabudnutom holokauste, hoci mnohí Rómovia “zažili to isté peklo” ako iné národy a národnosti počas druhej svetovej vojny. Došlo k vyhubeniu približne 80 percent európskej rómskej populácie. “Naše deti by sa mali učiť v školách aj o holokauste, ktorý postihol Rómov. Musíme vedieť, prečo k tomu došlo, že ľudia zomierali len preto, že ich niekto označil za menejcenných,” vysvetlil poslanec.

Zdroj: SITA / AP / Mattihas Schrader

Upozornil tiež na paušalizovanie, ktoré sa voči Rómom uplatňuje v spoločnosti, na nálepky, ako “asociáli” a “paraziti”, ktoré používali aj fašisti. Priznal, že v radoch rómskej komunity existujú zločinci, ktorí za svoje činy musia byť potrestaní, ale aj učitelia, hudobníci či lekári. Mnoho Rómov pracuje pri výstavbe diaľnic a vôbec tvoria hodnoty v prospech Slovenska.“Nie je známy presný počet Rómov, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch. Chýbajú relevantné údaje a hlbší vedecký výskum,” upozornil Pollák. Zároveň pripomenul, že pojmom “porajmos”, čiže genocída, označujú Rómovia najmä 2. august 1944, keď v priebehu jednej noci Nemci vyvraždili takmer 3000 európskych Rómov v koncentračnom tábore Birkenau. “Bolo to cielené vyvraždenie,” skonštatoval. Zároveň dodal, že počas existencie Slovenského štátu kolaborujúceho s Hitlerom boli Rómovia sústredení v pracovnom tábore v Hanušovciach nad Topľou, kde boli využívaní na stavbu železničnej trate Prešov – Strážske.

Ich krvou

“Pracovali v otrasných podmienkach a mnohí zomreli od hladu a vysilenia,” opísal situáciu. Zdôraznil, že tieto tábory spravovali Slováci, ľudácky režim, a nie Nemci.

Okrem toho, veľkou neznámou pre väčšinovú spoločnosť na Slovensku je podľa Polláka aj to, že veľa Rómov pomáhalo partizánom alebo bojovalo po ich boku. “Som hrdý na to, že môj dedo a jeho brat boli súčasťou Slovenského národného povstania,” uviedol. Podľa jeho slov mnohí Rómovia pomáhali partizánom skrývať sa v lesoch, dodávali im potraviny a potrebný materiál a následne čelili perzekúciám Nemcov. “Mier v Európe po druhej svetovej vojne bol vykúpený aj krvou Rómov, ktorí v tejto vojne zomreli. Ani na to netreba zabúdať,” odkázal europoslanec.