BRATISLAVA – Naše kroky sú dobré, ale chýba im systémovosť. Analytici Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) radia Slovensku posilniť právomoci vládneho splnomocnenca pre rómske komunity. Podľa ich správy sa však Rómovia stretávajú so sociálnym odlúčením. Problémom sú aj nálady v spoločnosti, ktoré iba prehlbujú neporozumenie medzi rómskymi a nerómskymi občanmi.
Problémov je pritom viacero. „Súčasný slovenský rámec na integráciu Rómov ide správnym smerom, ale vyžaduje si systematickejší prístup,“ tvrdia analytici OECD v správe. Analytici radia slovenskej vláde, aby si rómsku integráciu určila za prioritu. “Rómovia potrebujú lepší prístup k zdravotníctvu, vzdelávaniu a bývaniu,” píše sa v správe.
Analytici pochválili našu ekonomiku a uznali, že sa jej darí. Zároveň však zdôraznili, že náš štát by mal vo svojom rozpočte nájsť viac financií, ktoré budú investovať do integrácie Rómov. Treba pritom počítať s malou okamžitou návratnosťou, ide však o investíciu do budúcnosti.
Zároveň odporúčajú posilniť právomoci vládneho splnomocnenca pre rómske komunity, aby mohol zohrať „väčšiu úlohu pri koordinácii národných politík a zaisťovaní integrovaného poskytovania služieb Rómom v mieste, kde žijú“. Ukazuje sa totiž, že regionálne rozdiely sú u nás veľmi silné a práve preto je potrebné pomoc štátu lešpie adresovať. Celoplošné riešenia sa ukazujú ako nedostatočné.
Problémom sú podľa nich aj peniaze. Väčšia časť výdavkov je financovaná z eurofondov, to však podľa analytikov v budúcnosti nemusí stačiť.
Problémom je vzdelávanie
Vlastný medzinárodný prieskum OECD s názvom PISA ukazuje aj na priepastný rozdiel vo výsledkoch rómskych a nerómskych žiakov. Slovensko podľa neho patrí medzi krajiny OECD s najväčším vplyvom prostredia, v ktorom deti vyrastajú, na dosiahnuté školské výsledky. Ukázalo sa pritom, že školstvo nedostatočne reaguje na potreby žiakov z chudobnejšieho prostredia, čo je u nás poväčšine priamo previazané na rómsku národnosť.
Pokiaľ na Slovensku žiak nepostačuje výsledkami svojim spolužiakom, opakuje ročník. OECD tento postup kritizuje, podľa nich ničomu nepomáha a v podstate nerieši samotný problém. Na mieste by vraj bol individuálnejší prístup.
Problémom je tiež spôsob, akým sa buduje zamestnanosť medzi Rómami. „Viac ako 40 percent aktívneho rómskeho obyvateľstva je nezamestnaných, pričom pravdepodobnosť, že budú zapojení do stimulov k zamestnávaniu alebo školiacich programov je trikrát nižšia ako vo zvyšku populácie,” píše správa. Podľa OECD zároveň zapojenie do verejnoprospešných prác ešte viac znižuje možnosť lepšieho zamestnania v budúcnosti.
Odporúčajú nám preto viac “programov šitých na mieru,” ktoré by vytvárali priestor na vzdelanie a zamestnanie Rómov tam, kde je veľká šanca, že skutočne vydržia. Navrhuje tiež školenia na pracovné pozície ako terénny sociálny pracovník, či pedagogický asistent, ktoré by pomohli zamestnať uchádzačov priamo zo znevýhodnených komunít. Na Slovensku sa práve tieto pozície osvedčili, pretože sa ukazuje, že Rómovia najmä z osád sú náchylní počúvať a nasledovať človeka zo svojej komunity.