Regióny Bratislava

Známa firma chce postaviť novú SPAĽOVŇU odpadu! Ľudia sa boja, spisujú petíciu: Čo obyvateľom hrozí? TOTO je reakcia závodu aj mesta

peticia spalovna
Zdroj: Facebook/Slovnaft (úprava regióny.sk)

Slovnaft mesto kontaktoval skôr

Hovorca Magistrátu hlavného mesta Peter Bubla si myslí, že zariadenia na energetické zhodnotenie odpadov sú dôležité a dalo by sa povedať, že sú jedinou alternatívou skládkovania nerecyklovateľných odpadov. Z tohto pohľadu je preto dobré podporiť ich rozvoj na Slovensku. Pri ich rozvoji je ale podľa jeho slov dôležité myslieť na logickosť rozloženia ich geografických spádových oblastí, aby sme sa vyhli problému nadbytočnej kapacity týchto zariadení. Tomuto problému v súčasnosti čelia napríklad v severských krajinách, kde musia odpad dovážať cez hranice z iných európskych štátov.

„Bude dôležité sledovať, ako sa v tomto kontexte k zámeru Slovnaftu postaví Ministerstvo životného prostredia SR. Narážame aj na skutočnosť, že v Bratislave máme spaľovňu prevádzkovanú OLO, pričom je známe, že pracujeme na projekte Modernizácie a ekologizácie ZEVO, ktorý je v procese podstatne ďalej ako ohlásený zámer Slovnaftu,“ uviedol Bubla pre Regióny.sk.

Ilustračné foto. Zdroj: TASR / Michal Svítok

„Pokiaľ ide o zámer Slovnaftu vybudovať CEZO, vedenie spoločnosti nás o ňom informovalo predtým ako ho zverejnilo, čo oceňujeme. K tomuto zámeru sa hlavné mesto ako dotknutá obec v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) vyjadrilo formou pripomienok zaslaných Okresnému úradu, kde sme posúdili zámer z hľadiska viacerých oblastí, či už je to územné plánovanie, technická infraštruktúra, ako aj vplyv na životné prostredie, vrátane vplyvov na ochranu prírody, ovzdušia, či vody,“ priblížil hovorca vo svojom vyjadrení.

Hlavné mesto tiež upozornilo na skutočnosť, že v predkladanom zámere absentuje identifikácia zvozovej oblasti, z ktorej sa odpady budú zvážať. Existujúce kapacity podľa slov hovorcu ponúkajú dostatočné možnosti na energetické spracovanie komunálneho odpadu, resp. odpadov podobného materiálového zloženia z územia regiónu.

„Hlavné mesto SR Bratislava doposiaľ nevydalo záväzné stanovisko k investičnej činnosti pre predmetnú stavbu centra energetického zhodnotenia odpadov,“ dodal Peter Bubla na záver.

CEZO nemá byť konkurenciou pre OLO

V hlavnom meste už jedna spaľovňa funguje, prevádzkuje ju firma OLO. Nový projekt CEZO Slovnaft nemá ambíciu konkurovať existujúcemu zariadeniu OLO. „Oproti ZEVO OLO, kde sa spracováva komunálny odpad z hlavného mesta, bude CEZO Slovnaftu schopné spracovať aj priemyselný ťažko spracovateľný odpad, ktorý vzniká aj na území Bratislavy a ktorý technológia ZEVO OLO spracovať nedokáže. CEZO Slovnaftu bude pritom kapacitne schopné zhodnocovať ťažko spracovateľný, priemyselný aj komunálny odpad zo spádového územia západného Slovenska,“ uviedla pre Regióny.sk Miroslava Schneider.

„Na zhodnocovanie odpadov sme vybrali sofistikovanú technológiu fluidného lôžka, ktorá sa používa v zariadeniach na spracovanie odpadov na mnohých miestach v Európe, aj v susednom Rakúsku. CEZO tak v prípade potreby dokáže pomôcť so spracovaním historických environmentálnych záťaží,“ dodala.

slovnaft
Rafinéria Slovnaft. Zdroj: TASR – Jaroslav Novák

Slovnaft je otvorený diskusii s občanmi

Ako nám prezradila Miroslava Schneider z komunikačného oddelenia Slovnaftu, otázky občanov k CEZO vítajú. „Chápeme neistotu ľudí a ich záujem o túto tému, aj prostredníctvom petície, vnímame ako pozvánku do diskusie. Sme pripravení na prípadné dopyty štátneho orgánu reagovať a pokračovať v diskusii aj s občanmi žijúcimi v blízkosti rafinérie,“ objasnila Schneider.

Čo sa týka obáv občanov o znečisťovanie životného prostredia a zhoršenie kvality v danej oblasti, k tomu by dôjsť nemalo. „Dispozícia, materiály a navrhované konštrukčné riešenia CEZO budú volené tak, aby sa minimalizovalo šírenie hluku, zápachu a ostatných nežiaducich vplyvov do okolia. Uvažuje sa tiež, že všetky hlavné technologické celky budú umiestnené vo vnútri stavebných objektov. Súčasťou komplexu budov bude aj 60 m vysoký komín, ktorý zabezpečí dostatočný rozptyl emisií,“ dodala Miroslava Schneider na záver. V najbližších rokoch by rafinéria mala dokonca znížiť emisie CO2 o 15 %.