Tréner vrcholových športovcov, majiteľ fitness centra či hlavná postava televíznej šou Extrémne premeny Maroš Molnár prezradil, ako sa v Žiari nad Hronom dostal k športu. V rozhovore tiež prezradil, kto sú jeho slávni zverenci aj akú najlepšiu vec v kariére urobil.
Narodili ste sa v Žiar nad Hronom. Kto vás priviedlo k športu?
K športu ma priviedol môj otec. Mojimi tromi hlavnými športami boli atletika, basketbal a lyžovanie. V basketbale som hral v doraste krajskú celoslovenskú súťaž. Srdcovou záležitosťou bola atletika, ktorú som robil súťažne takmer do konca vysokej školy.
Vyštudovali ste Fakultu telovýchovy a športu odbor telesná výchova a biológia. Vždy ste chceli byť trénerom?
Vôbec som nechcel byť trénerom. Dostal som sa k tomu vďaka Peťovi Huberovi, ktorý ma raz v knižnici oslovil, či by som mu nepomohol trénovať Danielu Hantuchovú. Vtedy som zistil, že ma to napĺňa viac ako vrcholový šport. Cítil som totiž, že ako profesionálny atlét už nezamútim vodu. Zo dňa na deň som sa rozhodol pre trénerstvo.
Mali ste skúsenosti s trénerstvom?
Daniela Hatuchová mala vtedy jedenásť rokov a bola moja prvá zverenkyňa. Trénoval som s ňou štyri roky. Vďaka výsledkom si ma postupne začali nachádzať aj iní vrcholoví športovci. Prioritne to boli tenisti. Štyri a pol roka som trénoval Dominiku Cibulkovú, kedy sa vypracovala zo 400. miesta na 11. priečku na svete. Potom prišli karatisti Mišo Šebesta a Juraj Gažo. So snowbordistkou Janou Šeďovou som absolvoval dve olympiády. Pomáhal som jej kondične po plastike kolena a obhájila vtedy titul Majsterky sveta. Ďalším bol windsurfista Patrik Polák, ktorý sa stal Majstrom sveta v triede raceboard. Postupne prichádzali futbalisti ako Filip Šebo, ktorého som trénoval deväť rokov, ale aj hokejisti ako Šatan, Podhradský, Višňovský, Sersen, Štajnoch, Bakoš.
Keď ste mali zahraničných zverencov. Ako ste ich trénovali?
Cestoval som s nimi alebo chodili do Bratislavy. Takmer päť rokov som pracoval s Ruskou tenistkou Dariou Kasatkinovou. Vtedy som bol šéftrénerom kondičnej prípravy v tenisovom centre v Trnave. Až kým nedosiahla 10. miesto na svete. Chvíľu som trénoval Belindu Bencic, ale potom som ju posunul Martinovi Hromkovičovi. Nemôžete totiž trénovať dve svetové hráčky. Najnovšie som pripravoval slovinskú tenistku Kaju Juvan, ktorá je na 85. mieste. Ďalej pretekára na plochej dráhe Martina Vaculíka a golfistu Tadeáša Teťáka. Za dvadsaťpäť rokov mi prešlo rukami veľké množstvo športovcov.
Spolupracovali ste so športovcami, ktorí robia rôzne druhy športov. Kondičná príprava je pre nich rovnaká?
Venujem sa kondičnej príprave tak, aby sa zverenec fyzicky zlepšoval v danom športe. Napríklad, aby mal lepšie parametre, zvládal lepšie špeciálne tréningy, vedel rýchlejšie regenerovať, mal správne nastavenú stravu a doplnkovú výživu. Počas roka sa o neho starám, aby sa mu vyhli zranenia. Keď sa náhodou zraní, mojou úlohou je vrátiť ho čo najrýchlejšie do súťaže, podľa možnosti ešte lepšie pripraveného ako pred zranením.
V televíznej šou Extrémne premeny pracujete s obéznymi ľuďmi. Okrem nastavenia jedálnička a pravidelného pohybu, musíte posilňovať aj ich psychiku. Predpokladám, že je to nesmierne dôležité…
V podstate každý z tých súťažiacich, ktorý je obézny, má za sebou nejaký príbeh. Najčastejšie sú to zranenia z detstva. Každú situáciu, ktorú nevie zvládnuť, zajedá jedlom. Najprv priberie trochu, postupne viac a potom už to nedokáže sám vyriešiť. Veľa ľudí mi píše, že Extrémne premeny sú pre nich motivačné a podarilo sa im schudnúť 20,30 kíl. Niektorým dokonca aj 60 kíl počas celého roka. Keď má niekto silnú motiváciu, všetko sa dá. V relácii hovoríme aj o tom, ako bojovať proti stresu. Sú na to rôzne techniky, napríklad aj dychové cvičenia. Ak potrebujú zjesť niečo, vďaka čomu sa ukľudnia, tak ich upozorňujem, aby mali v chladničke len správne potraviny. Sme spoločnosť, ktorá má plné chladničky. Trpíme neuveriteľným blahobytom. Máme zásoby, akoby sa blížil koniec sveta. Takže sa nemôžeme čudovať, že sa ľudia prejedajú a trpia rôznymi druhmi obezity. Keď to deti vidia doma, uberajú sa rovnakým smerom ďalej.
Obezita je už problémom aj u detí. Ako by sa mala podľa vás riešiť?
Rodič dá ráno dieťaťu päť euro, aby si kúpilo niečo na desiatu. Máloktoré dieťa je uvedomelé a kúpi si ovocie. Radšej ide do fastfoodu alebo si kúpi čipsy a kolu. Kde trávi dieťa najviac času? V škole a doma. Keď rodičia nemajú čas, lebo majú veľa práce, pomôcť by mohla škola. Je zložité vymyslieť systém, vďaka ktorému by deti dostávali správne informácie a motivovali ich k tomu, aby chceli na sebe pracovať, keď to doma nevidia.
Ako motivujete svoje deti k zdravému životnému štýlu?
Syn s nami už nežije. Štrnásťročná dcéra má balet štyrikrát do týždňa a doučovania, takže nemá čas na blbosti. Ako každý tínedžer prepadá však moderným technológiám. Máme psa, takže cez sobotu a nedeľu sa s nami musí ísť na dve hodiny prejsť. Kontrolujeme jej časový limit na telefóne a večer obmedzujeme sladkosti.
Čo ste sa počas štyroch sezón v Extrémnych premenách naučili?
Zmenil som pohľad na obéznych ľudí. Naučil som sa viac počúvať. Viac prispôsobiť cvičenia pre tých, ktorí sa nemôžu hýbať. Hľadať riešenia ako ľuďom pomôcť.
Čo je pre vás ako trénera najväčší úspech?
Pri vrcholových športovcoch je to ľahké. Keď sa im darí, vyhrávajú, postupujú a sú zdraví. Je tiež úžasné, keď vám osobne poďakujú za prípravu či celú sezónu. To sú neuveriteľné pocity. A čo sa týka Extrémnych premien… Keď skončí relácia, stretnem sa s tým človekom po roku a on si drží plus – mínus svoju váhu. Keď mi nadšene rozpráva, ako to robí a nájde si vlastný systém. Vtedy som rád, že si z toho roku premeny niečo odniesol.
Máte nejaké jednoduché tipy, ktoré by človek mohol zaradiť do každodennej rutiny?
Ja môžem povedať len to, čo robím ja. Napríklad, keď si ráno umývam zuby, tak si pomocou malých pichľavých guličiek rolkujem stupaj chodidla. Tam je najviac nervových zakončení, ktoré komunikujú s celý telom. Uvoľňujem si tak stuhnutú klenbu, keďže celý deň stojím v teniskách, pevnej obuvi alebo u žien v opätkoch. Dám si studenú sprchu, čo ma prekrví a nabudí. Dôležité sú jemné návyky, ktoré vám zaberú desať minút. Niekoho ráno bolí krčná chrbtica, lebo v robote celý deň sedí. Zo sedavého zamestnania sa sťahujú niektoré svaly. Človek si tak môže nájsť rutinu troch cvičení, ktoré uvoľnia chrbát, rozhýbu bedrá a ide do roboty uvoľnený. Pre tých, ktorí to nedokážu ráno, je dobré urobiť si strečing večer. Keď sa zanedbávate, potom sa objavia bolesti chrbta a bedier. Dobré je tiež každý deň chodiť, lebo chôdza je najprirodzenejší pohyb v živote. Vystúpiť skôr z autobusu a prejsť sa do práce. Začnite denne s päťtisíc krokmi a potom pomaličky pridávate. Keď sa v budúcnosti dostanete na desaťtisíc, je to fantastické.
Vianoce sú ideálnym časom na priberanie. Čo by ste odporučili?
Počas Vianoc je dobré udržať fyzickú aktivitu, pretože sme zvyknutí viac konzumovať. Sviatky sú o tom, aby som si mohol dať koláče a šalát. Samozrejme, všetkého s mierou. Nemusíte sa prejesť každý deň. Keď jete pomaly, cítite, že začínate byť plný. Potom to stačí len vyvážiť prechádzkami na čerstvom vzduchu. Nemusíte robiť žiadne veľké veci, stačia obyčajné prechádzky a trochu strečingu.
Moderné sú dychové cvičenia, otužovanie či prerušovaný pôst. Aký je váš postoj?
Dychové cvičenia sú super. Správne dýchanie bránicou je základ. Ja uznávam dýchanie nosom a výdych ústami. Otužovanie je tiež dobré, ale chce to konzistentnosť a pravidelnosť. Ja otužujem asi osem rokov. Vo vode ostávam tak dlho, ako to momentálne cítim. Niekedy som tam dve minúty, inokedy päť. Je dobré veci nerobiť preto, že je to módne. Každý by si mal vytvoriť vlastný životný štýl a nerobiť niečo preto, že to robí nejaká celebrita. Nezvyknem však dodržiavať žiadny pôst. Človek by mal počúvať svoje telo. Keď sa to naučí dobre, bude životu dávať patričnú energiu a žiť správne.
Je o vás známe, že rád čítate. Čo máte momentálne rozčítané?
Mám väčšinou rozčítané tri – štyri knihy naraz. Podľa toho, ako sa večer cítim, takú knižku zoberiem do ruky. Práve čítam sci-fi Nemé hlasy, rozčítanú mám aj knihu o whiskey či Snežného leoparda a tiež Obklopený psychopatmi. Na Vianoce som si vypýtal sci-fi knihu Nočný klub od Jiřího Kulhánka, knihu o bohatej drogovo závislej dcére Čistá, Čo sa varí v Kremli, Kníhkupec z Kábulu.
Môže sa stať zo športu závislosť?
Jasné. Veľakrát človek športuje preto, lebo sa uvoľní a zažije pri ňom srandu. Zároveň sa vám z tela vyplavia endorfíny. Šport vás dokáže nabiť energiou. Nie každý ho robí preto, lebo chce vidieť tri percentá podkožného tuku. Väčšina ľudí chce byť zdravá, cítiť sa dobre a v zdraví sa dožiť pekného veku.
Nedávno ste si kúpili psa. Ako ovplyvnil vašu rodinu?
Náš pes nám určite zmenil život. Priznám sa, že nikdy by som si po obede nenašiel čas, aby som strávil dve hodiny v lese. Pracoval by som. Pes ma k tomu donútil. Našiel som si v tom pasiu. Stala sa z toho moja psychohygiena. Je to najlepšia vec, ktorú som za 25 rokov mojej trénerskej kariéry urobil.