BRATISLAVA – Predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Stanislav Zvolenský si veľmi želá, aby sme žili v slušnej krajine. „Modlím sa za spravodlivé Slovensko. Za slobodné Slovensko. Za Slovensko slobodné od korupcie, mafie, rodinkárstva, a ako biskup dodám: za veriace Slovensko – slobodné od hriechu. Na priblíženie sa k tomuto ideálu je potrebná zmena ľudských sŕdc,“ povedal Zvolenský dnes v homílii počas svätej omše v bratislavskom Dóme svätého Martina, ktorá sa koná ako spomienka na 30. výročie Sviečkovej manifestácie. Podľa neho naša spoločnosť nemôže byť tvorená individualistami, ktorí hľadia len na seba, na vlastnú pravdu, na vlastné potreby, na svoj záujem. „Členovia dobrej spoločnosti musia cítiť zodpovednosť za druhých a mať úprimnú vôľu s nimi vychádzať,“ uviedol.
Spravodlivosť, o ktorej sa dnes toľko rozpráva, neznamená podľa predsedu KBS len nekradnúť. „Je zrejmé, že spoločnosť nebude spravodlivá, kým sa v nej kradne. No iba nekradnutie na zaistenie spravodlivosti nestačí. Spravodlivosť znamená správať sa ku každému ako k človeku. Teda s úctou a rešpektom. Dovoľte mi naviac pripomenúť, že spravodlivosť nedosiahneme, ak nezačneme od tých najslabších. Evanjelium života nás učí, že spoločnosť nemôže byť skutočne spravodlivá, ak negarantuje ochranu bezbranných. Slovensko nebude slušné, kým bude súhlasiť so zabíjaním nenarodených,“ vyhlásil Zvolenský.
Tomu, že treba brániť korupcii a rozkrádaniu peňazí, rozumie podľa Zvolenského každý. „Chvalabohu! Chválim a vítam každú iniciatívu, ktorá sa snaží zabrániť kradnutiu a korupcii. Nesmieme s nimi súhlasiť, ani ich tolerovať, nesmú mať priestor v súkromnom, ani verejnom živote. Je tu však aj jedno “Bohužiaľ!”: zďaleka nie všetci rovnako rozumejú potrebe chrániť život počatého dieťaťa. Ten si osobitne pripomíname práve dnes, 25. marca,“ konštatoval bratislavský arcibiskup. A preto prosí, v duchu evanjelia života: „Otvorme oči a spoznajme svoju hriešnosť, svoj podiel na smrti nevinných.”
Podľa Zvolenského tí, čo pred 30-timi rokmi nariadili vodné delá proti ľuďom, nechceli vidieť, ani priznať vlastné pochybenia. Preto vyzval, aby sme si dali pozor, aby sme neopakovali ich chybu, v akejkoľvek podobe. „Všimnime si, že v živote našej spoločnosti sa to opakuje takmer periodicky. Najskôr kritika moci. Potom jej prevzatie. A na koniec pokušenie využiť ju na vlastné ciele,“ povedal s tým, že slobodu v krajine máme vďaka bojovníkom za ňu, ale najmä – z milosti Božej.
Bratislavská Sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv. Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer. Na manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie prišlo približne 2 000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách. Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy, manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá. Desiatky ľudí vrátane tých, ktorí sa v centre Bratislavy ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali.