Jednou z príčin ochromenia stredopravej scény je pokračujúci fenomén politického korytníctva. Notorické prebiehanie opozičných politikov medzi klubmi, platformami a stranami sa podpisuje pod všeobecnú nedôveru stredopravých politických strán.
To je zúfalá snaha za každú cenu sa pretlačiť do exekutívy, parlamentu alebo hoci aj do vedenia mestského úradu. Skrátka pretlačiť sa k válovu ku korytu doslova z ktorejkoľvek strany.
Na našej scéne sa vyprofilovala kategória bezhodnotových politikov. Ako predstaviteľa tohto novodobého ideologického “prúdu” spoznáme? Najskôr kandidoval za kresťanskú, občiansku potom za liberálnu a nakoniec mu je dobrá aj národnostná strana. Pointa jeho existencie na scéne však zostáva vždy tá istá – prísť k válovu ku korýtku a je úplne jedno na chrbte akej strany.
Áno, z SDKÚ aj v tomto volebnom období títo “hodnotoví a ideologicky vyprofilovaní” politici, s väčším či menším teátrom, odišli. Dnes sa dnes tlačia na kandidátky minimáne šiestich strán.
Ľudia si prirodzene často kladú otázku, čo dokáže pre nich urobiť politik, ktorý sa za viac ako polovicu “produktívneho” veku, desať, možno až dvadsať rokov, úspešne vypracoval na parlamentného pecivála. Navyše, k tomuto spoločenskému statusu sa za tie roky dokázal prepracovať ako kandidát, dvoch, troch či dokonca štyroch strán.
Títo politici majú stále tú drzosť silu tváriť sa, že ich treba brať vážne.
Pre SDKÚ-DS budú marcové voľby medzníkom. Za SDKÚ-DS budú kandidovať ľudia z reálneho života – živnostníci, lekári, učitelia… Budú tvoriť najmladšiu kandidátnu listinu v histórii strany. Mená a ich poradie bude už najbližšiu nedeľu schvaľovať Ústredná rada v Bratislave.
Autor: Pavol Frešo, predseda SDKÚ