RIMAVSKÁ SOBOTA – Vystavený súbor fotografií, zachytávajúcich spôsob bývania Rómov vo vybraných lokalitách Gemera-Malohontu a Novohradu v rokoch 1960 – 1968, je v Gemersko-malohontskom múzeu (GMM) v Rimavskej Sobote predmetom mesiaca apríl.
“Na vystavených fotografiách možno vidieť obydlia v podobe maringotiek, jedno- a dvojpriestorových murovaných domov či bývanie v bytovke. Fotografie pochádzajú z lokalít Rimavské Zalužany, Jesenské, osada Halier pri Lučenci, osada v Malej Vsi pri Lučenci, Modrý Kameň a mnohé ďalšie,” informuje múzeum.
Ako uvádza, na území Gemera a Malohontu sa Rómovia začali usadzovať v priebehu 16. až 17. storočia. Jedným z vonkajších prejavov odrážajúcich ich kultúru a spôsob života je i charakter bývania a architektúra. Kočovní olašskí Rómovia využívali na presun z miesta na miesto drevené vozy, ktoré si v mnohých prípadoch kupovali od sedliakov. Okrem takéhoto krátkodobo využiteľného prístrešku si Rómovia stavali tiež stany s drevenou konštrukciou pokryté celtovinou postavené tak, že v nich dokázali prebývať celý rok.
Rómovia využívali mobilné maringotky alebo obydlia v podobne zemníc
V posledných desaťročiach kočovania prešli Rómovia na spôsob bývania v podobe mobilných maringotiek, v ktorých mnohé rodiny žili ešte niekoľko rokov po zákaze kočovania v roku 1958. Pre usadlých Rómov boli príznačné obydlia v podobe zemníc stavaných v kopcovitom teréne, do ktorého bol vyhĺbený obdĺžnikový priestor vystlaný slamou. Po prvej svetovej vojne sa však rodiny usadlých Rómov snažili nájsť lepšie spôsoby bývania najmä v podobe jednopriestorových obydlí stavaných z dreva alebo z pálených i nepálených tehál s plechovou strešnou krytinou. Rozšírené boli tiež obydlia dvojpriestorové.
Ako múzeum informuje, v súčasnosti Rómovia žijú v najrôznejších typoch obydlí, od jednopriestorového domu, cez dvoj-, troj- a viacpriestorové rodinné domy až po bytovky, pričom posledným typom obydlí sú sociálne byty, ktoré sa v Gemeri-Malohonte začali stavať v 90. rokoch 20. storočia.