Politika Spoločnosť Domáce Top

Dezinformácie sprevádzajú aj tému rodovej rovnosti. Pre Slovákov je komplikovaná

Podľa Oľgy Pietruchovej, riaditeľky odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva školstva, môžu za mnoho problémov aj dezinformácie. FOTO TASR - Michal Svítok

BRATISLAVA – Slovensko musí popracovať na rovnosti medzi pohlaviami. Z aktuálneho Indexu rodovej rovnosti vyplývajú veľké nedostatky. Dôvodom však nie je len tradičné vnímanie úloh žien a mužov na Slovensku, veľkú úlohu zohrávajú aj dezinformácie. Najlepším príkladom bola nedávna verejná debata ohľadom ratifikácie Istanbulského dohovoru, ktorá rozprúdila krv v žilách politikom i cirkevným predstaviteľom. 

Rozdiely medzi ženami a mužmi sú a vždy aj budú. Napriek tomu by sa v modernej spoločnosti malo k ľuďom pristupovať rovnako bez ohľadu na pohlavie. Index rodovej rovnosti, ktorý zverejnil Eurostat vyplýva, že na Slovensku sa počas posledných 10 rokov situácie nezlepšila. Podľa Oľgy Pietruchovej, riaditeľky odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva školstva situácia nie je tak zlá, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. “V prvom rade je potrebné poznať, na akých princípoch je postavený Index rodovej rovnosti. Pri jeho výpočte sa za 100% rodovej rovnosti považuje stav, keď medzi mužmi a ženami neexistujú žiadne rodové rozdiely, čo sa týka domén ekonomika a financie, trh práce, zdravie, vzdelanie, zastúpenie a využívanie času,” vysvetlila. “Keďže patríme ku krajinám s tradičnejším pohľadom na úlohy žien a mužov v spoločnosti, existujú u nás veľké rozdiely v tom, ako sa ženy a muži venujú napr. domácim prácam, starostlivosti o deti a vareniu, čo nás v indexe „ťahá dole“. Ďalšou kritickou doménou pre nás je zastúpenie žien vo vedení,” napísala pre Glob.sk Pietruchová.

Práve posledné kritérium sa podľa Pietruchovej v posledných rokoch výrazne zlepšilo. Oproti roku 2015, odkiaľ údaje pochádzajú, máme vo vláde oveľa viac žien. “Dnes je situácia iná a som presvedčená že pri súčasných hodnotách by sme už vyzerali inak. Najhorší výsledok bol pri ekonomickom zastúpení žien vo veľkých firmách obchodovaných na burze, kde je pri Slovensku zohľadňovaných 8 spoločností. Tam stačí, že odíde jedna žena a situácia sa dramaticky zhorší,” tvrdí Pietruchová. Ženy však majú oproti mužom nádskok v oblasti zdravia či vzdelania. Podľa nej sa situácia na Slovensku zlepšuje. “Čo sa týka násilia na ženách, patríme ku krajinám s najnižším počtom fatálnych prípadov zabití žien partnermi, čo je podľa mňa veľmi dôležitý ukazovateľ,” vyzdvihla.

Problémom je verejná diskusia

Problémom dnešnej doby je najmä časté dezinformovanie verejnosti. Príkladom je ratifikácia Istanbulského dohovoru, ktorá sa po verejnom ošiali zastavila. “Ako zásadný problém sa v súčasnosti ukazuje verejná diskusia, keďže u určitej časti verejnosti vzniká negatívne vnímanie rodovej rovnosti spôsobené nesprávne interpretovanými základnými konceptmi a pojmami. Žiaľ, toto sa už prenáša aj do politickej roviny,” tvrdí Pietruchová. “Ratifikácia Istanbulského dohovoru nie je momentálne aktuálna práve kvôli skresleným interpretáciám jeho obsahu,” vysvetlila riaditeľka.

Boj s násilím na ženách však ministerstvo považuje za svoju prioritu. “Slovensko už v súčasnosti napĺňa ustanovenia dohovoru a systém na ochranu žien a iných obetí domáceho násilia budujeme už niekoľko rokov. Máme v podstate dobré zákony, boli prijaté novelizácie Trestného zákona a súvisiacich zákonov a bol prijatý nový Zákon o obetiach trestných činov,” vysvetľuje Pietruchová. Ministerstvo podľa jej slov neustále podniká kroky, ktoré prakticky napĺňajú body Istanbulského dohovoru. Spúšťajú rôzne kampane, ktoré majú verejnosť informovať o formách domáceho i iného násilia na ženách. “Obrovský krok urobila polícia aj prokuratúra, veď generálny prokurátor sa téme domáceho násilia venuje konzekventne už od nástupu do funkcie. Môžeme povedať, že sú zabezpečené základné služby pre obete, ktoré sa stále snažíme zlepšovať a zabezpečovať ich kvalitu a regionálnu dostupnosť,” tvrdí Oľga Pietruchová.

Istanbulský dohovor a zlo z Istanbulu

Ratifikáciu Istanbulského dohovoru znemožnila najmä verejná diskusia. Účelom dohovoru je najmä zníženie násilia na ženách (aj mužoch) a snaha zaviesť také mechanizmy, aby sa týraná osoba mohla dovolávať rovnakých práv v každej členskej krajine. Kvôli problematickej formulácií však najmä konzervatívnejšie skupiny ľudí tvrdili, že sa týmto dokumentom môže do medzinárodného práva zaviesť rodová ideológia.

Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu podpísalo 44 zo 47 krajín Rady Európy, vrátane Slovenska. Ratifikovalo ho doteraz 23 z nich. Organizácia Spojených národov (OSN) nazýva Istanbulský dohovor „zlatým štandardom“, pretože ide o najucelenejšiu stratégiu na „vytvorenie Európy bez násilia na ženách a domáceho násilia“.

Voči ratifikácií dohovoru sa vyhradili aj politici. Pre stranu SNS  je táto otázka bytostne dôležitá. „Jednou z prvých podmienok SNS bolo, že nech na Istanbulský dohovor ktokoľvek zabudne. Istanbulský dohovor obsahuje pod zámienkou rovnoprávnosti muža a ženy veľmi veľa nástrah vo vzťahu k registrovaným partnerstvám. Ja nebudem skrytými mechanizmami vnášať do slovenskej legislatívy veci, ktoré si vyžadujú väčšiu spoločenskú diskusiu,“ vyhlásil Andrej Danko v rozhovore pre agentúru SITA.

Slovenskú národnú stranu pobúrilo i to, že dohovor inak definuje pohlavie a rod človeka. „Nikdy nebudem súhlasiť s experimentami na deťoch. Rod si nikto nevyberá podľa toho, ako sa cíti. Istanbulský dohovor presadzuje ideológiu, ktorá tvrdí, že pohlavie môžem mať opačné ako rod. Všetci vieme, že je to vedecký nezmysel. Rod nie je len ‚súbor rolí‘, či ‚sociálny konštrukt‘, ktorý nemá súvis s biologickým pohlavím,“ uviedol Danko.

V tejto otázke podržali SNS aj ďalšie koaličné strany. Vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská po verejnom tlaku dokument na vládu nepredložila. Europoslanci však Slovensko k podpisu vyzývali, narazili však na nepochopenie. Veľkú úlohu zohrala aj cirkev, ktorá sa voči dokumentu veľmi rázne ohradila. Vzhľadom na kresťanskú tradíciu Slovenska a stále veľké zastúpenie konzervatívne mysliaceho obyvateľstva sa aj mnohí politici rozhodli dohovor nepodporiť. Jeho ratifikácia je teda v nedohľadne.

Počas verejnej diskusie bolo použitých mnoho dezinformačných prostriedkov. Samostatnou kapitolou sú kázne kňaza Mariana Kuffu, ktorý dokument nazýval Zlom z Istanbulu. Mnoho ľudí si z tohto názvu vyvodilo, že dokument chcú Slovákom vnútiť moslimovia a nezriedka sa používalo aj spojenie tejto témy s témou migrácie. Diskusia, ktorá o téme prebehla, sa rozhodne odbornou nazvať nedala. Poukázala však na konzervatívne presvedčenie väčšiny obyvateľstva a na fakt, že na niektoré témy musia Slováci ešte dozrieť.