Regióny Banská Bystrica Domáce

Horúčavy sa v Lučenci snažia zmierňovať aj zelenou a modrou infraštruktúrou

Lučenec bojuje proti horúčavám. ZDROJ: FB/Mesto Lučenec

LUČENEC – Mesto Lučenec sa snaží extrémne horúčavy zmierňovať napríklad budovaním zelenej a modrej infraštruktúry. Opatrenia súvisiace s adaptáciou na zmeny klímy financuje najmä z mimorozpočtových zdrojov. Uviedla to hovorkyňa mesta Michaela Baboľová v reakcii na analýzu Inštitútu environmentálnej politiky, podľa ktorej patrí aj okres Lučenec k extrémnymi horúčavami najohrozenejším oblastiam.

 

“Uvedomujeme si, že budovy a cesty v mestách akumulujú teplo, čo spomaľuje poklesy teplôt počas nocí. Aj z toho dôvodu mesto realizuje zelenú a modrú infraštruktúru, ktorá prispieva k zadržiavaniu vody a tým k zvýšeniu vlhkosti ovzdušia, poskytuje tieň, znižuje hluk, prašnosť a výkyvy teplôt, zlepšuje životné prostredie pre všetkých obyvateľov, podmienky pre adaptáciu na zmenu klímy a slúži aj na rekreáciu,” skonštatovala Baboľová.

Samospráva sa snaží dopady vysokých teplôt zmierňovať rôznymi spôsobmi v závislosti od možností jednotlivých lokalít. Patrí medzi ne napríklad starostlivosť o sídelnú zeleň a jej rozširovanie, revitalizácia mestských ovocných sadov, výsadba kvetinových záhonov či zakladanie kvitnúcich lúk. V meste tiež fungujú viaceré fontány či rosiče vzduchu, počas horúčav ulice ochladzujú aj polievaním.

Počas horúcich letných dní samospráva obyvateľom mesta odporúča tráviť čas v zelených oddychových zónach. Ide napríklad o mestský park s rozlohou 17 hektárov s umelým jazierkom či bývalým historickým mestským kúpaliskom Strand s prístupom k vode. Schladiť sa môže verejnosť aj pobytom v priľahlých mestských lesoch či pri vodnej nádrži Ľadovo.

Zmierňovať dopady zmeny klímy sa v Lučenci snažia aj rekonštrukciou mestských budov, zelené či modré riešenia sú využívané napríklad pri obnove škôl. “V areáloch je vysadená zeleň, ktorá poskytuje budovám tieň, umiestnené tienidlá, v triedach materských škôl postupne podľa finančných možností osádzame klimatizáciu,” dodala Baboľová.

Samospráva s adaptáciou na zmeny klímy počíta aj vo viacerých strategických dokumentoch. V rámci pripravovaných projektových zámerov chce zelenú a modrú infraštruktúru budovať pri revitalizácii sídliskových vnútroblokov, Tuhárskeho námestia či pedagogickej záhrady. V súvislosti s nedostatkom vlahy v regióne zas pripravuje projekt vodozádržných opatrení.

Podľa analýzy Vedúci! Horia obce!, ktorú publikoval IEP, je extrémnymi horúčavami najohrozenejší juh Slovenska. Najrizikovejšími okresmi sú Bratislava I, Komárno a Nové Zámky, vysoký stupeň ohrozenia majú aj Šaľa, Lučenec či Rimavská Sobota. V okrese Lučenec IEP doteraz nezaznamenal taký vysoký počet tropických dní a nocí ako napríklad v Nových Zámkoch či Komárne, v budúcnosti tu však očakáva prudší nárast teplôt.