BRATISLAVA – (TASR / Redakcia) Členovia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR vypočuli v piatok ďalších dvoch uchádzačov na post generálneho prokurátora, híring ukončili vo večerných hodinách. Pokračovať majú aj v pondelok, keď majú vypočuť zvyšných dvoch uchádzačov. Vo štvrtok vypočuli členovia výboru, ale aj zástupcovia prezidentskej kancelárie a ostatní prítomní poslanci NR SR kandidátov Juraja Klimenta a Rastislava Remetu. Každému venovali niekoľko hodín a viacero kôl otázok. Zaujímali sa o detaily ich koncepcií riadenia prokuratúry, ale aj o ich doterajšie pôsobenie a názor na viaceré kauzy a ich osobnostné predpoklady na riadenie prokuratúry.
Ako prvý sa pred poslancom ústavnoprávneho výboru postavil Jozef Čentéš. Muž, ktorý pôsobí ako prokurátor generálnej prokuratúry patrí spomedzi kandidátov medzi najznámejšie mená. Paradoxne, do povedomia širšej verejnosti sa dostal v minulosti práve v súvislosti s postom šéfa prokuratúry. Dôvodom bolo jeho síce jeho zvolenie, no nevymenovanie prezidentom Ivan Gašparovič. Pri aktuálnej voľbe bol Čentéš prvým oficiálnym kandidátom, keď ho 29. septembra navrhla ombudsmanka Mária Patakyová. Nasledovali ju Rada prokurátorov SR, Slovenská komora exekútorov a viaceré právnické fakulty. Tým sa stal jednoznačne kandidátom, ktorého do funkcie navrhlo najviac subjektov.
Podľa Čentéša by základom zmien na prokuratúre mal byť dobrý výber jednotlivcov. “Až vražda dvoch mladých ľudí odhalila stav súdnictva, prokuratúry a polície,” povedal s tým, že otvoriť by sa mali výberové komisie na právnych čakateľov prokuratúry. Kritizuje odoberanie spisov. “Ako je možné, že existuje dôvodné podozrenie, že sa prokurátorom odnímali veci bez právneho titulu a nikto na to nepoukázal?” pýtal sa.
Na otázky poslancov, či vníma zodpovednosť za stav prokuratúry, odpovedal, že si stojí za všetkými svojimi rozhodnutiami, pričom cíti zodpovednosť za svoju prácu na úseku trestného odboru. Vo svojej koncepcii Čentéš presadzuje, aby bol za konkrétnu vec zodpovedný konkrétny prokurátor. Dotkol sa aj pomerov na prokuratúre a osoby bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Myslí si, že viac, ako ho kritizovať, bolo to, že sa mu v roku 2010 postavil ako protikandidát vo voľbe na šéfa Generálnej prokuratúry SR.
Čentéš tiež hovorí, že ak by bol v minulosti ústavným spôsobom vymenovaný, nedošlo by ku kauzám, ako napríklad Glance House. Za to, čo sa dialo na prokuratúre, keď sú konkrétne osoby obvinené, nenesie podľa svojich slov žiadnu zodpovednosť.
Čentéš hovoril o vyrovnaní sa s minulosťou
Čentéš ďalej deklaroval, že nemá žiadne osobné vzťahy s nejakým prokurátorom, nikdy sa podľa neho nestalo, že by pri výberovom konaní niekoho zvýhodnil. Každý generálny prokurátor musí mať podľa neho v sebe osobnú integritu. “Kto nezvládne funkciu, musí z nej odísť,” skonštatoval s tým, že by to napĺňal i vo vzťahu k sebe.
Ako šéf prokurátorov by chcel predchádzať situáciám, keď sa v dôsledku koncentrácie moci vytvára priestor na zneužívanie. Za potrebné považuje vyrovnanie sa s minulosťou, a to dôsledným preskúmaním vyšetrovania vecí, ktoré vzbudili pozornosť a týkajú sa zastavených trestných vecí, “keď sa skutok nestal” alebo keď bolo trestné oznámenie odmietnuté.
Chcel by tiež presadzovať podrobnejšie majetkové priznania, nielen prokurátorov, ale aj osôb v spoločnej domácnosti. Funkcií by sa mali podľa neho ujať noví námestníci generálnej prokuratúry a potrebný je aj audit organizačnej štruktúry GP. Pri vyhlásených výberových konaniach na miesta krajských a okresných prokurátorov by nemal byť nikto preferovaný. Vyzdvihuje potrebu odbornosti a morálnej čistoty. Za svoju výhodu Čentéš považuje znalosť reálnych pomerov a problémov aj na krajských a okresných prokuratúrach.
V súvislosti s pandémiou nového koronavírusu a vyhlasovaním núdzového stavu Čentéš povedal, že každé opatrenie, ktoré vydá vláda v súvislosti s obmedzením práv a slobôd, by preskúmal v intenciách rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR.
Honz nechce, aby sa chobotnica zločinu rozrastala
Po Čentéšovi nasledovalo vypočúvanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Tomáša Honza. Do funkcie ho navrhla predsedníčka poslaneckého klubu strany SaS Anna Zemanová. Honz sa často objavuje v prípadoch, ktoré majú súvis s extrémizmom.
Vo fungovaní prokuratúry na Slovensku je podľa neho viacero nedostatkov i nedostatočná motivácia radových prokurátorov, ktorí stratili vieru v správne vedenie prokuratúry. Zastabilizovať by chcel radu prokurátorov a považuje za potrebné dostať prokuratúru pod kontrolu. Nemá problém ani s tým, aby bol šéf Generálnej prokuratúry SR odvolateľný, za potrebné považuje lepšiu špecifikáciu kritérií.
Honz pripomenul svoje pôsobenie na okresnej prokuratúre a na Úrade špeciálnej prokuratúry, kde sa venoval korupcii i extrémizmu. Pripomenul aj trestné stíhania poslancov NR SR. Ako možný generálny prokurátor nechce robiť politiku cez trestné právo. To však podľa neho nebráni stíhaniu politikov. “Majú vplyv na verejnosť, ovplyvňujú ľudí svojimi skutkami,” poznamenal. Zdôraznil, že každú oblasť, ktorej sa doteraz venoval, vždy uchopil od podstaty. Rovnako zodpovedne by chcel pristupovať aj k riadeniu celej prokuratúry.
Honz hovoril aj o nehybnosti súvisiacej so zločineckými štruktúrami na prokuratúre. “Je to niečo, čo sme možno tušili, ale nemali sme dostatok dôkazov, neboli sme úplne uzrozumení s tým, že prokuratúru ovládajú zločinci,” povedal Honz. Tvrdí, že nechce, aby sa chobotnica zločinu rozrastala. Potrebu vidí v neustálom boji so zločineckými skupinami. ÚŠP označil za kráľovstvo krivých zrkadiel, kde obyčajný človek nie vždy vedel, čo sa tam deje.
Doterajšie vedenie prokuratúry podľa neho nenapĺňa požiadavky radových prokurátorov. Ako šéf GP by chcel sfunkčniť systém. Obklopiť sa mieni skúsenými ľuďmi, ktorí vedia urobiť “ťah na bránu”. Za svojho prvého námestníka by podľa vlastných slov vybral kolegu z ÚŠP Miroslava Ľalíka.
Za dôležité považuje aj vyrovnanie sa so zločinmi z minulosti. Poukázal napríklad na zločiny komunizmu či mečiarizmu a na doteraz absentujúce rozhodnutia v kauzách ako vražda Róberta Remiáša, únos Michala Kováča mladšieho a ďalšie. “Mojím zámerom je, aby sme urobili historickú satisfakciu, aby sme dospeli do štádia, kedy budú relevantné trestnoprávne výsledky v kauzách, ktoré páchajú ľudia, ktorí ovládali alebo ovládajú tento štát,” povedal.
V súvislosti s chodom prokuratúry poznamenal, že na úrovni okresov a krajov sa stretáva s prokurátormi, ktorí stratili vieru v správne vedenie GP. Poukazuje na papalášizmus a zdôrazňuje potrebu vrátiť prokuratúre dôstojnosť. “Kedysi slovo prokurátor znelo hrdo, dnes chodíte po kanáloch,” povedal.
Ako šéf GP by chcel rozviazať ruky prokurátorom, zvýšiť ich procesnú samostatnosť. Hovorí o vylúčení koncentrácie moci, o potrebe rozhýbania prokuratúry. To by podľa neho pocítili aj ľudia. Honz chce, aby sa mohli ľudia na GP obracať s podaniami ako na svojho spojenca. Súhlasí aj s potrebou väčšej kontroly prokuratúry, no rozumie strachu z politizácie. Poukázal, že poslanci sú najmä zástupcami občanov. “Kontrola prokuratúry a systémové zmeny sú jedným zo základných pilierov zmeny,” uviedol.
Navrhuje zriadenie osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu prokuratúry. Alternatívu vidí v osobitnej inštitúcii zriadenej parlamentom na kontrolu prokuratúry. V nej by boli vybraní odborníci. Cestu vidí aj v stabilizovaní rady prokurátorov a jej otvorení po vzore súdnej rady.
Tretím v poradí bol Hrivnák
Napriek tomu, že pôvodne mali byť vo štvrtok vypočutí až štyria kandidáti, nakoniec bol posledným mužom, ktorý v tento deň prehovoril, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Hrivnák. Do funkcie ho nominovala Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. Hrivnák naznačil, že prokuratúra by mohla prejsť pod exekutívu, konkrétne pod ministerstvo spravodlivosti. Dôvodom je jej chýbajúca kontrola. Vyžaduje si to vyššiu politickú kultúru, aby sa toto postavenie nezneužívalo.
Hrivnák označil prechod pod exekutívu za revolučné riešenie, ktoré by mohlo byť potrebné, ak by sa problémy v prokuratúre nedali riešiť inak. Myslí si, že ak by bol generálny prokurátor podriadený ministrovi, bol by pod kontrolou. “Takýto systém ale musí zabezpečiť nezávislosť generálneho prokurátora i prokuratúry,” upozornil. Vysvetlil, že v Nemecku môže ministerka spravodlivosti zasahovať do činnosti generálneho prokurátora, ale de facto to nikdy nerobí. Ak by bol zachovaný doterajší status prokurátora, ktorý je rovnocenný so sudcami, nič by sa podľa Hrivnáka nezmenilo.
Kováčik sa podľa neho spreneveril princípom činnosti prokurátora, myslí si Hrivnák. “To, čoho sa dopustil, sa nemalo nikdy stať,” priblížil. Hoci dlhodobo nesúhlasil s mnohými praktikami, nemohol podľa svojich slov jednoznačne povedať, že vo vedení prokuratúry dochádza k trestným činom, pretože nemal žiadne dôkazy. Hrivnák si nemyslí, že prokuratúra urobila výraznejší pokrok pod vedením doterajšieho generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára v porovnaní so šéfovaním Dobroslava Trnku.
“Na každé prejavenie kritiky je potrebná príležitosť,” odpovedal na otázky poslancov, prečo nehovoril o pomeroch na prokuratúre. Tvrdí, že sa sústredil na robotu a za kritiku sa v minulosti dostal u nadriadených na čiernu listinu, čo vyústilo v účelové disciplinárne konanie. “Preto boli viacerí prokurátori zdržanliví, nechceli pútať na seba pozornosť, skôr sa tvárili že s ním sympatizujú,” reagoval na margo Kováčika. Zároveň pripomenul, že hoci Kováčik nepodával žaloby, radoví prokurátori podávali žaloby a riešili prípady.
Výberové konania na právnych čakateľov, asistentov prokuratúry i prokurátorov navrhuje Hrivnák zamerať okrem odbornej stránky aj na zisťovanie morálnej integrity a majetkových pomerov. Vo výberových konaniach by mala byť podľa neho prítomná verejnosť. Chcel by tiež určiť skúšobnú dobu začínajúceho prokurátora na päť rokov, po uplynutí tejto doby by sa robilo komplexné hodnotenie, na základe ktorého by mohol vykonávať svoju prácu bez časového obmedzenia, alebo by skončil. Hrivnák by chcel rozšíriť Radu prokurátorov o nominantov vlády, parlamentu i tretieho sektora. Navrhuje elektronické náhodné prideľovanie vecí prokurátorom.
Podľa Klimenta prokuratúra potrebuje krízového manažéra
Sudca Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment, ktorý je zároveň spomedzi kandidátov jediný neprokurátor, mal byť vypočutý ešte včera. Na rad sa však už nedostal a preto ho híring čakal až dnes ráno ako prvého v poradí. Poslanci s jeho vypočúvaním skončili iba krátko pred 15. hodnou. Do funkcie generálneho prokurátora ho navrhuje Ústav štátu a práva SAV.
Kliment okrem iného uviedol, že prokuratúra sa nachádza v kríze, bojuje o prežitie v ústavnom systéme štátu a vo vedení potrebuje krízového manažéra. Dodal, že Generálna prokuratúra dostala poslednú šancu, aby do jej vedenia prišiel niekto zvonku a urobil zásadné zmeny. Zdôraznil potrebu ukončiť vzťahy prokuratúry s toxickými osobami a previazanosť s politickou mocou. Za dôležité považuje vyvodzovanie osobnej zodpovednosti prokurátorov, ich samostatnosť i zásadnú obmenu na riadiacich funkciách.
“Prokuratúra je v kríze. Zdá sa mi ako dom s vytrhnutými dverami,” uviedol Kliment s tým, že každý mohol vojsť, kedy chcel a s čím chcel, či už politici, kriminálne živly alebo pochybné existencie. To podľa neho treba ukončiť. Podotkol, že GP teraz dostala poslednú šancu, aby do jej vedenia prišiel niekto zvonka a urobil zmeny, inak by už podľa neho ostala len možnosť inštitucionálnej zmeny.
Ak by bol zvolený za šéfa GP, ako prvý chce vytvoriť tím, s ktorým bude pracovať, teda prvého námestníka generálneho prokurátora, riaditeľa trestného odboru, prípadne špeciálneho prokurátora. “Veľmi dôležitou úlohou bude urobiť zásadnú zmenu v pozíciách vedúcich prokurátorov,” poznamenal s tým, že niektorí sú tam už roky a stratili kontakt s teraz platným právom. Podotkol, že zmeny nebude možné vykonať bez podpory a pomoci proreformných, čestných, poctivých a slušných prokurátorov.
Za svoju prvoradú úlohu v prípade zvolenia označil stabilizovanie prokuratúry a jej vrátenie k štandardnému a profesionálnemu výkonu právomocí. “Vykonávané musia byť tak, aby sa nimi dosahoval účel,” podotkol s tým, že úkony, rozhodnutia a postupy musia byť v súlade s materiálnym chápaním spravodlivosti, nestrannosti a ostatnými princípmi právneho štátu. Deklaroval svoju apolitickosť a schopnosť krízového riadenia.
Dôležité je podľa neho aj uplatňovanie osobnej zodpovednosti prokurátorov. Vysvetlil, že je nevyhnutné skončiť s kritikou činnosti prokuratúry ako celku, treba podľa neho oddeliť zlyhania jednotlivcov. Presadzovať chce i princíp otvorenosti založený na pravdivom informovaní, nezakrývaní chýb. Každý prokurátor by mal podľa Klimenta ochraňovať dobré meno prokuratúry. Poukázal aj na potrebu včasného uplatňovania disciplinárnej kontroly. Eliminovať chce prieťahy pri konaniach v disciplinárnej komisii, obštrukcie zo strany stíhaného prokurátora a publikovať výsledky.
Kliment reagoval aj na otázky ku kauze Cervanová a ku knihe, na ktorej spolupracoval s Petrom Tóthom. Vysvetlil, že v tom čase mu odmietli spoluprácu na knihe viaceré subjekty. Vtedy podľa vlastných slov nepoznal Tóthove toxické kontakty a ich spolupráca bola založená na faktoch ku knihe. “Po poznaní skutočností by som do tejto spolupráce už nešiel,” povedal. Deklaroval, že kontakt s Tóthom prerušil a nepozná skutočnosti, ktoré by mu mohli brániť vyvodiť prípadne trestnoprávnu zodpovednosť voči nemu. Myslí si, že by nemal byť z jeho strany ani vydierateľný.
Remeta: Pre napĺňanie poslania prokuratúry je nevyhnutný jej rýchly reštart
Ako druhý v poradí a zároveň posledný sa v piatok dostal k slovu prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Rastislav Remeta. Do funkcie navrhli poslanci parlamentu za OĽANO Igor Hus a Ján Krošlák. Pre napĺňanie poslania prokuratúry je podľa neho nevyhnutný jej rýchly a nekompromisný reštart. Treba dať šancu novým ľuďom, a ak tí verejnosť nepresvedčia, následne sa treba zaoberať zmenou systému prokuratúry. “Systémová zmena nateraz nie je potrebná, pokiaľ sa nový človek na čele prokuratúry neprejaví,” skonštatoval Remeta s tým, že šéf Generálnej prokuratúry (GP) SR by mal byť kariérny prokurátor. Remeta by otvoril výberové komisie. Generálny prokurátor má podľa neho dnes značný vplyv na kreovanie výberových komisií. Zriadiť by chcel tzv. štátnu prokurátorskú radu. “Bol by to obrovský pokrok z hľadiska verejnej kontroly prokuratúry, ale aj kontroly generálneho prokurátora,” priblížil s tým, že by v nej boli okrem prokurátorov aj sudcovia a ďalší právnici mimo prokuratúry. Dosiahlo by sa tak otvorenie výberových komisií aj pre iné osoby a stransparentnil by sa doterajší priebeh. “Štátna prokurátorská rada by dokázala odfiltrovať právomoci, ktoré by mohol generálny prokurátor zneužiť. Najmä výberové konania, disciplinárne konanie, možnosť ho voliť, kontrolovať, dozerať aj nad etickými otázkami, keďže by mala obsahovať aj ľudí mimo prokuratúry,” dodal.
Chce tiež zaviesť podrobnejšie majetkové priznania prokurátorov, ako aj čestné vyhlásenie prokurátorov k majetku, ktorý prokurátor alebo jeho rodinní príslušníci len užívajú. Etický kódex prokurátora by sa mal podľa neho vzťahovať aj na právnych čakateľov prokuratúry.
“Prokurátor môže postupovať len v zmysle svojej právomoci, nesmie ju zneužiť. Prokurátor nesmie štrajkovať. Nie je možné vyvolať v pozícii prokuratúry revolúciu z akéhokoľvek dôvodu,” odpovedal na otázky, prečo sa neozval skôr k pomerom v prokuratúre. Myslí si, že prokurátori sa navonok musia správať zdržanlivo. “Ak nemá dostatok dôkazov, nesmie sa vyjadrovať k neprávoplatne skončenej veci,” dodal.
Remeta pôsobil v minulosti na GP, následne odišiel na krajskú prokuratúru. Dôvodom bol aj jeho nesúhlas so smerovaním prokuratúry k spolupráci s políciou. Naznačil, že polícia takmer riadila prokuratúru. Súdy, prokuratúra a polícia sú podľa neho v hlbokom rozklade, no myslí si, že ide o ojedinelé zlyhania. “Horšie je, že ide o vrcholných funkcionárov,” upozornil. Absolútna väčšina prokurátorov si podľa neho plní svoju funkciu a prežívajú obrovské zhrozenie a hanbu z toho, čo spôsobili vrcholní predstavitelia.
Etická komisia prokuratúry môže podľa Remetu postupovať len podľa svojich kompetencií, nemôže robiť dokazovanie. Dodal, že etická komisia sa po medializovaní káuz okolo bývalého šéfa GP Dobroslava Trnku v októbri 2019 ozvala, kde jeho aj iných prokurátorov vyzvala na prerušenie funkcie, kým sa podozrenia nevyšetria. Keďže sa tak nestalo, etická komisia následne konštatovala porušenie etického kódexu v oblasti dôveryhodnosti. “Situácia, ktorá sa objavila po posledných zadržaniach sudcov, špeciálneho prokurátora či policajtov, odkryla množstvo otázok, kde posudzovanie etického charakteru zďaleka nepostačuje,” skonštatoval s tým, že je určite možné posunúť etickú komisiu na vyšší level. Funkčné obdobie etickej komisie by Remeta upravil zákonom, členmi by nemali byť funkcionári prokuratúry.
Sedmička kandidátov
Poslanci Národnej rady (NR) SR budú zrejme voliť kandidáta na post generálneho prokurátora neskôr ako v stredu 25. novembra. Posun termínu predpokladá predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák (OĽANO).
Stredajší termín je v návrhu programu schôdze parlamentu. Vetrák odhaduje, že by voľba mohla byť vo štvrtok 26. novembra. Pripustil, že by kandidáta plénum nemuselo zvoliť na prvý pokus a hlasovanie by si zopakovalo. Nemyslí si ale, že bude potrebná nová voľba. Nazdáva sa, že koalícia sa dohodne na jednom mene.
O termíne voľby bude ešte rokovať poslanecké grémium pred začatím schôdze NR SR v utorok (24. 11.). V pondelok (23. 11.) ukončí výbor vypočúvanie uchádzačov. Následne budú strany podľa Vetráka hovoriť o tom, kto je najvhodnejší kandidát.
Vypočutie posledných dvoch kandidátov sa podľa neho posunulo na pondelok najmä preto, že sa snažia všetkých vypočuť riadne. “Chceme, aby to bolo naozaj grilovanie kandidátov,” poznamenal. Argumentuje tým, že sa snažia čo najlepšie rozlíšiť, ktorý z nich osobnostne, hodnotovo a morálne spĺňa predpoklady.