Komentár Jána Bazovského: Bicyklový chaos v Bratislave

Experiment je jedna z metód, ktorou sa tiež možno dopracovať k žiadanému výsledku. Už samotný názov prezrádza, že nejde o dlhodobý proces založený na skúmaní a vyhodnocovaní určujúcich veličín, ale len o ich aktuálnu a náhodnú kompiláciu. Pre neistý a nepredvídateľný výsledok takéhoto bádania by sa v žiadnom prípade nemalo experimentovať, napríklad, so životmi chodcov, cyklistov a ich bezpečným pohybom v bratislavských uliciach. 

 

Pred pár mesiacmi som na tomto mieste upozorňoval, že iniciatíve magistrátu hlavného mesta, zameranej na využívanie alternatívnej prepravy (zdieľané bicykle, kolobežky), chýbajú jasné pravidlá. Také jasné, aby nedochádzalo k porušovaniu pravidiel cestnej premávky, ohrozovaniu chodcov na chodníkoch, nekontrolovateľnému „pohadzovaniu“ zdieľaných bicyklov na zastávkach hromadnej prepravy, uprostred chodníkov, na trávnatých plochách alebo súkromných pozemkoch. Čo je vlastne hlavnou príčinou tohto stavu?

Začiatkom septembra pred dvomi rokmi mesto Bratislava v spolupráci so spoločnosťou Slovnaft spustilo novú službu zdieľaných bicyklov – Slovnaft BAjk – a hrdo sa prihlásilo k ostatným európskym metropolám využívajúcim ekologickú prepravu obyvateľov. Pilotný projekt inicioval a zastrešil najväčší výrobca pohonných hmôt do motorových vozidiel možno aj preto, že ich vyrába a záleží mu aj na kvalite životného prostredia. 

Princíp služby zdieľaných bicyklov spočíval vo vybudovaní stabilných uzamykateľných stojanov a jej spoplatnenom využívaní cez mobilnú aplikáciu. Dalo by sa povedať, že takýto jednoducho osadený a obojstranne prospešný základný kameň bude oporou pre určovanie pravidiel ďalšieho rozširovania služby zdieľaných bicyklov do všetkých mestských častí. Lenže osadenie základného kameňa vôbec nebolo jednoduché a pre obe strany ani ekvivalentné.

 

Zdroj: TASR / Pavol Zachar

Začnem najskôr magistrátom hlavného mesta Bratislavy. Za zvýšenie (dokonca) medzinárodnej reputácie využívania ekologickej alternatívnej prepravy na území mesta ponúkol partnerovi verejný priestor na svojich pozemkoch na výstavbu väčšej časti uzamykateľných stojanov – tzv. dokovacích staníc. Nie na všetky, lebo pre efektívnu dostupnosť služby Slovnaft BAjk musel Slovnaft umiestniť niektoré z nich aj na súkromné pozemky. Zhrnuté – pilotný projekt stál mesto jeden podpis štatutára na zmluve o konkrétnom využívaní vymedzených častí verejných priestranstiev.

Pri hodnotení prospechu pre druhú stranu spoločného projektu treba najskôr povedať, že služba Slovnaft BAjk je spoplatnenou službou a možno ju chápať ako podnikanie na úseku dopravy. Pre Slovnaft, jednu z najväčších akciových spoločností Slovenska, ročná tržba z podnikania nepresahujúca stotisíc eur, predstavuje akurát tak náklady na prevádzku a údržbu zdieľaných bicyklov a dokovacích staníc a spokojne ju možno označiť za charitu. Na Slovnaft BAjkoch nemusí, a podľa všetkého ani nechce, zarábať lebo návratnosť nákladov za nákup bicyklov a výstavbu dokovacích staníc možno počítať v desiatkach rokov. Podľa vyjadrenia zástupcov spoločnosti o to viac dbali na to, aby služba zdieľaných bicyklov vznikla a fungovala za dodržania všetkých legislatívnych a obchodných podmienok. Zmluva s magistrátom hlavného mesta Bratislavy, zmluvy o využívaní pozemkov v súkromnom vlastníctve, projekty a oznamovacie povinnosti na realizáciu drobných stavieb, stanoviská príslušných orgánov, stavba dokovacích staníc – to nebol prospech, ale povinnosti partnera, ktoré musel splniť pred tým ako sa v uliciach objavili prvé žlté bicykle. (len oznámenie o drobnej stavbe má 9 príloh – poznámka autora).

Neprešli ani dva roky od zavedenia prvých zdieľaných bicyklov v uliciach Bratislavy a základný kameň pilotného projektu Slovnaft BAjk začal zvetrávať. A nielen to. Objavili sa základné kamene ďalších pilotných projektov. Experimentovanie magistrátu s konkurenčným prostredím nekontrolovateľne zaplavilo ulice niektorých mestských častí červenými bicyklami od spoločnosti Antik z Košíc. Jej zástupcovia sa netajili záujmom preniknúť na bratislavský trh lebo ich jedinou činnosťou bolo a je podnikanie na úseku dopravy. Vleteli do Bratislavy z ničoho nič ako víchrica a tak to aj s ich bicyklami dopadlo. Odstavené, pohodené, prehodené aj tam, kde obyvateľom vyslovene prekážali. Keď červená farba začala neúnosne dráždiť, prišla iná ponuka maľovať budúcnosť do ružova. A tak pred pár mesiacmi magistrát experimentálne podporil prevádzku zdieľaných bicyklov českej spoločnosti Rekola.

 

Zdroj: Glob.sk/Peter Korček

 

„Všetky služby zdieľanej mobility budú mať rovnaké pravidlá. Naše pravidlá sú dobrovoľné, avšak je nutná spoločná koordinácia s prevádzkovateľmi jednotlivých služieb, ku ktorej ich mesto pravidelne vyzýva.  Plánujeme nastaviť limit na počet dopravných prostriedkov, a to sa dá jedine zastropovaním súčasných a každých ďalších takýchto služieb. Pracujeme na analýze koľko zdieľaných prostriedkov mesto Bratislava znesie. V týchto odhadoch nám pomôžu aj dáta, ktoré požadujeme od každého poskytovateľa.“ – stanovisko magistrátu z kategórie alibistických má chybu. Zavádza. Preto ešte raz pripomeniem zásadný fakt: služba zdieľaných bicyklov je podnikateľská činnosť. Antik aj Rekola žijú len z bicyklov a logicky je ich snahou znižovať náklady a dosiahnuť čo najvyšší zisk. A v čom sú akože rovnaké pravidlá v Bratislave?

Spoločnosť Antik sa neunúvala ani len vymedziť odstavné plochy pre svoje bicykle a „nadivoko“ ich necháva kade – tade. Prečo nie? Nepotrebuje zmluvy, nepotrebuje platiť nájom, nepotrebuje… vlastne, na svoje podnikanie nepotrebuje vôbec nič. Akurát požehnanie magistrátu. 

Podobne, ale v ružovom, sa správa v bratislavských uliciach aj česká spoločnosť Rekola. ,,Bratislava pre nás predstavuje akési laboratórium. Teda prvé mesto na Slovensku, v ktorom si chceme vyskúšať, či by náš bikesharing fungoval aj mimo Českej republiky. Skúsenosti z prvých týždňov prevádzky presdčili naše očakávania a veľmi hlasno začíname uvažovať nad tým, že ružové bicykle pribudnú aj v iných lokalitách Slovenska,” uviedol v minulosti pre Glob.sk zástupca spoločnosti Rekola. Ich skúška spočíva zrejme v tom, že chcú otestovať toleranciu alebo nedokonalosť nášho právneho systému. 

Rozdiel medzi Antikom a Rekolou je, že ružové bicykle po ukončení jazdy musia používatelia pripútať o pevný predmet v ružovej zóne vyznačenej v mobilnej aplikácii. Pevnými predmetmi v Prahe, kde spoločnosť dlhodobo podniká, sú stĺpiky dopravných značiek, zábradlia alebo aj stojany na bicykle v cudzom vlastníctve či umiestnené na cudzích pozemkoch. A súčasné ružové zóny v Bratislave? Skúste si domyslieť.

,,Budúcnosťou bikesharingu sú už úplne iné technológie, ktoré sú prepojené s mobilnou aplikáciou. Zároveň vďaka tomu, že nemusíme v mestách budovať komplikované drahé riešenia s dokovacími stanicami, môžeme ušetrené financie využiť na nákup kvalitnejších odľahčených bicyklov a lepší servis,” netaja sa svojimi zámermi, ktoré nedávno uviedli pre Glob.sk, zástupcovia Rekoly. 

Neviem či majú Češi iný letopočet lebo dnes už všetky subjekty podnikajúce so zdieľanými bicyklami v strednej Európe, Velib, Bicing, Nextbike, BikeOne, vrátane Slovnaft Bajku, využívajú na prevádzku služby „úplne iné technológie prepojené s mobilnými aplikáciami“. Po takomto vyjadrení sa núka otázka, čo vlastne noví podnikatelia v Bratislave musia? 

Keď nemusia nič, tak magistrát nebuduje serióznu alternatívnu prepravu zdieľanými bicyklami, ale udržiava podnikateľský a právny chaos.

*Autor je dopravný analytik

Viac o téme: bikesharing, Bratislava, doprava, experiment, hlavné mesto, Ján Bazovský, komentár, Matúš Vallo, metropola, pravidlá, Primátor, Slovnaft Bajk, zdieľané bicykle

Súvisiace články