Domáce Komentáre a názory

Komentár Radoslava Štefančíka: Toto bola len príprava, rok 2017 bude katastrofa

BRATISLAVA – Rok 2016 zaznamenal na domácej politike niekoľko prelomových udalostí. Tou najvýznamnejšou boli marcové parlamentné voľby. Určite nie kvôli opätovnému, hoci tentokrát len vydretému víťazstvu Smeru, ale predovšetkým kvôli úspechu nových politických subjektov. Nikdy predtým totiž nebol slovenský parlament konfrontovaný s prítomnosťou pravicových extrémistov, prípadne stranou, ktorej úspech sa odvíjal predovšetkým od niekoľkých, pomerne nenávistných internetových videí.

Príčin úspechu slovenských extrémistov v roku 2016 je niekoľko a mnohé z nich už boli vyslovené: dlhodobo neriešené problémy v školstve, zdravotníctve, ignorovanie problému sociálne vylúčených príslušníkov rómskej menšiny, maľovanie čerta na stenu pri téme pomoci utečencom, rastúca frustrácia obyvateľov z existujúcej politickej elity, neriešené korupčné kauzy a roztvárajúce sa nožnice v životnej úrovni smeráckych oligarchov a zvyšku Slovenska.

Za rastúcu frustráciu je zodpovedný premiér

Okrem pomenovania dôsledkov je však dôležité aj vedomie zodpovednosti za rastúcu frustráciu veľkej časti slovenskej verejnosti. A tá leží na pleciach trojnásobného predsedu vlády, ktorý namiesto toho, aby problémy riešil, obchádzal ich.

Problém sociálne vylúčených Rómov hodil na plecia vždy inej strane a keď sa počas vlády jednej strany nedalo, pomohli naivní konkurenti z OĽaNO. Na tému utečencov Smer riešenie nikdy nehľadal, utečencov, práve  tých, ktorí Slovensko zďaleka obchádzali, len využil na zastavenie poklesu svojich preferencií. Učitelia a zdravotné sestry sa pre Smer stali nepriatelia tak, ako kedysi Maďari z juhu Slovenska. Namiesto toho, aby predseda vlády jasne predstavil spôsoby riešenia úbohého stavu školstva a zdravotníctva, kritiku ich protestov využil na komunikáciu so svojimi voličmi a huckal ich proti nespokojným obyvateľom.

Dôležitá kauza Bašternák a pokles Smeru

Všetky ostatné udalosti v roku 2016 bezprostredne súvisia s výsledkom volieb, v každom prípade druhé miesto v dôležitosti určite patrí kauza vládneho splnomocnenca pre nákup a prenájom nehnuteľností Bašternák. Nie kvôli v číslach vyjadrenej miery korupcie, či odhaleniu dobre premysleného systému tunelovania štátneho rozpočtu, ale v prvom rade kvôli potvrdeniu už dlhšie existujúcej hypotézy, že právo a spravodlivosť platí na Slovensku len pre 99 percent ľudí, pre tých ostatných, spravidla vysokopostavených členov Smeru alebo oligarchov na nich napojených, platia výnimky. Len na Slovensku a potom už len v závislej republike Absurdistan sa môže stať, že podriadení vyšetrujú svojich nadriadených. A práve preto, nech sa stane čokoľvek, vládnuca elita a každý, kto je na ňu napojený, zostáva nedotknuteľný.

Tretím dôležitým momentom roku 2016 je pokračujúci pokles preferencií Smeru. Stranícky systém s jednou dominantnou stranou končí. Dôsledkom je, okrem iného, historický kompromis medzi pravicovými stranami a Smerom. Čo sa pôvodne zdalo nepredstaviteľné, odráža sa dnes na spolupráci medzi vládnymi stranami.

Aj pravicoví politici sú len ľudia

Môžeme len tušiť, čo je skutočne za touto spoluprácou. Snaha prečkať predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ s pomerne stabilnou vládou a neprehĺbiť tak hanbu, ktorú si Slovensko urobilo pri téme solidarity so štátmi nachádzajúcimi sa na Schengenskej hranici, snaha čeliť rastúcej popularite pravicových extrémistov a postaviť tak pomyselnú „hrádzu pravicovému extrémizmu“, alebo v tom bol nebodaj len obyčajný obchod s tučnými províziami? Aj pravicoví politici sú totiž len ľudia, aj oni predsa môžu podľahnúť pokušeniu diabla.

A tak sa zrazu v obchodovaní s pozemkami pod budúcimi diaľnicami darí rovnako ľudom, ktorí sú napojení na politikov mimo štruktúr Smeru, o bezútešnej finančnej situácii mesta Martin sa už dávno nič verejne nepovedalo, niektorí pôvodne opoziční poslanci hlasujú s vládnucou väčšinou a kedysi gazda pravice s ambíciami získať post predsedu vlády si len tak odíde z politiky, hoci zanechal svoje stranícke dieťa zadlžené až po uši.

Ide však samozrejme len o špekulácie bežne prítomné v diskusiách o slovenskej politike. Do akej miery je niečo z nich založené na realite, je skutočne otázne.

Predzvesť neradostného roku 2017

Nech je odpoveď na túto otázku rôzna, politika z roku 2016 predznamenala neradostnú situáciu nasledujúceho roku.

Predpokladá sa totiž, že rozhodnutia o smerovaní tohto štátu sa nebudú robiť v parlamente alebo na úrade vlády, ale buď v komplexe Bonaparte, či trebárs na tajných stretnutiach v Hainburgu, na benzínovej pumpe v Maďarsku, alebo v nejakom konšpiračnom byte s chladničkou plnou kolových nápojov. Že korupcia a klientelizmus sa budú vyšetrovať len  v prípade, ak nepôjde o členov vládnych strán. Že problémy v školstve a zdravotníctve, či v integrácii sociálne vylúčených Rómov ostanú pre budúcu vládu (hoci nie pre bezprostredne nasledujúcu) a pre túto budú len vhodnou témou na šírenie svojich nenávistných rečí.

Vládna elita tak bude naďalej hnojiť pôdu, aby preferencie pravicových extrémistov, prípadne politických youtuberov s polygamickým spôsobom života, mohli aj v nasledujúcom roku postupne rásť.

Radoslav Štefančík

Autor je politológ