Regióny Banská Bystrica Žiar nad Hronom

Kremnicu čaká okrúhle výročie! Pripravila si viacero slávnostných podujatí

Ilustračná foto. Zdroj: FB/Mesto Kremnica

KREMNICA – Mesto Kremnica vo štvrtok (16. 11.) oslávi 695. výročie udelenia mestských privilégií. “Program sa začne o 16.00 h slávnostnou akadémiou v kultúrnom centre Akropola, kde je okrem slávnostných príhovorov pripravené oceňovanie osobností mesta, udeľovanie verejných uznaní a ďakovných listov,” informovala Kvetoslava Fajčíková z Kultúrneho a informačného centra Kremnica.

Dodala, že počas slávnostného večera sa uskutoční aj vyhodnotenie literárno-výtvarnej súťaže Slovensko moje, Kremnica moja, ktorú organizoval miestny odbor Matice slovenskej spoločne s ďalšími partnermi. V kultúrnom programe vystúpia osobnosti s kremnickými koreňmi, ako napríklad Ivan Štroffek, Tomáš Edelsberger so synom, Duška Rajčanová či žiaci Základnej umeleckej školy J. L. Bellu.

“Po skončení slávnostnej časti sa od Akropoly vydá na námestie pred budovu radnice svetelný sprievod – Svetlo v tme. Zastúpení v ňom budú aj členovia baníckeho spolku v slávnostných rovnošatách s fakľami, členovia meštianskeho spolku a tiež členovia dychovej kapely Minciar,” priblížila Fajčíková.

Návštevníci sa môžu tešiť na hudobné vystúpenia, ale zahrejú aj žalúdok

Pred radnicou sa obyvateľom prihovorí primátor Martin Novodomec. Okrem hudobného vystúpenia Majerovcov a baníckeho spevokolu Fokoš pripravilo mesto pre obyvateľov aj kapustnicu a teplé nápoje zdarma. “Zážitkom bude nepochybne aj videomapping s historickými motívmi na budove mestského úradu,” dodala Fajčíková.

V piatok (17. 11.) pozýva spoločnosť Ringbürger na Kremnickú slávnosť vína, počas ktorej môžu návštevníci spoznať aj unikátne historické pivničné priestory Kremnice. Oslavy výročia ukončí v nedeľu (26. 11.) program Šláger paráda v Mestskom kultúrnom stredisku.

Uhorský kráľ Karol Róbert z rodu Anjou udelil osade Cremnychbana mestské privilégiá 17. novembra 1328. Podnetom k právnemu povýšeniu osady boli hospodárske a menové reformy Karola Róberta, hlavne zavedenie zemepanskej banskej slobody, teda zrušenie monopolného práva panovníka na ťažbu drahých kovov, rozvoj súkromného podnikania ťažiarov a založenie kráľovskej mincovne v bezprostrednej blízkosti baní a hút.