Zdedili sme slávnu, bitevnú historickú ľoď menom SDKÚ-DS. Táto loď vybojovala pre dobro Slovenska veľa bitiek. No k nám sa dostala už obitá, zaprášená a na mnohých miestach deravá. Posádka, ktorú sme spolu s ňou dostali, bola zvyknutá hodovať a oslavovať, možno aj bojovať. Len veslovať sa im už za nič na svete nechcelo. Avšak loď potrebovala zručných ľudí, ktorí sa neboja práce, vyhrnú si rukávy a pustia sa do jej opravy.
Starej posádke už práca nevoňala a keď videli, že do lode tečie voda, niektorí presadli. Nalodili sa na opotrebované rybárske člny, ktoré sa tvária, že vedia kam plávajú. No všetkým je jasné, že skôr blúdia a motajú sa dokola. Iní zasa, za prísľub novej jachty, pred očami verejnosti vŕtali ďalšie diery do lode, na ktorej sme všetci plávali. Vyskúšali aj vzburu, ktorej sme sa ubránili a oni sa po nej radšej rozpŕchli na šíre more. Niektorí nasadli do nového drahého motorového člna kúpeného zrejme bez DPH alebo „pol na pol“, ďalší si kúpili kanoe a tvária sa, že majú veľkú bitevnú loď a zopár z nich, za prísľub nových frčiek na výložkách, preskočilo na palubu kolaborantov. No a niektorí sa dokonca aj utopili. Zrejme boli presvedčení, že aj oni dokážu kráčať po vode…
A aby som nezabudol na posledného kapitána bez posádky, ktorý doma sníval toľko o mori, až ho raz ujo Mikuláš k tomu moru vzal, ako odmenu za to, že nič nespravil. Tento korzár teraz ukradol kúsok našej vlajky a doma sa vo vani na nafukovačke hrá na neohrozeného kapitána torpédoborca. Dnes máme novú posádku s odhodlaním veslovať, plnú energie a na čele s hrôzostrašným kapitánom. Dnes máme krížnik pripravený do boja.
Sme tu a sme pripravení dokázať, že to vieme. Potrebujeme len jedno: Pustite nás na nich!
Milan Roman, predseda Ústrednej rady SDKÚ-DS