HNÚŠŤA – Slovenské zdravotníctvo zasiahla veľmi smutná správa. Vo veku 97 rokov ho navždy opustil významný lekár Viliam Ujházy. Tento neopakovateľný onkológ bol niekoľko rokov aj riaditeľom Ústavu experimentálnej onkológie na Slovenskej akadémii vied. Počas svojho života absolvoval vzdelávacie pobyty v USA i v Londýne a pozdvihol časopis Slovenskej akadémie vied na medzinárodnú úroveň. Jeho smrť zasiahla nielen blízkych a rodinu, ale aj slovenskú vedeckú scénu.
Viliam Ujházy mal 18. apríla oslavovať svoje 97. narodeniny, no deň jeho narodenia sa stal aj jeho posledným. Namiesto osláv, tak jeho rodinu a známych čakal žiaľ a hlboký zármutok.
Ako uvádza Slovenská akadémia vied, Viliam Ujházy prežil svoje detstvo v Hnúšti a na svoje rodné mesto nikdy nezabudol. Vysokoškolské štúdiá absolvoval v Bratislave na lekárskej fakulte Univerzity Komenského, ktorú úspešne ukončil v roku 1947. Svoju lekársku prax začal v bývalej Nemocnici sv. Alžbety tiež v Bratislave pre chronicky chorých, kde bol vtedy zriadený Onkologický ústav. Pracoval tam ako sekundárny lekár na klinickom oddelení chemoterapie nádorov, čo je na psychiku veľmi ťažká práca, keďže každý deň prichádzal do styku s ľuďmi, ktorí boli v smrteľnom ohrození života.
Na jeho odbornosť vplývala aj klinická práca s osobnosťami slovenskej onkológie, akými bezpochyby boli Alojz Winkler či Vlado Černý, ale aj študijné zahraničné pobyty, ktoré absolvoval v Chester Beatty Cancer Research Institute v Londýne a Roswell Park Memorial Institute v Buffale. Neskôr pracoval v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, pričom od roku 1968 viedol Oddelenie experimentálnej chemoterapie nádorov. Zameriaval sa pritom hlavne na štúdium proti-nádorových liekov – cytostatiká.
O jeho odbornosti svedčí aj skutočnosť, že v rokoch 1983 – 1991 bol riaditeľom Ústavu experimentálnej onkológie SAV. Ako píšu na stránke Slovenskej akadémie vied: “Jeho veľkou zásluhou bolo to, že na ústave kreoval žičlivú vnútornú atmosféru a prostredie, ktoré dovolilo aj v minulých dobách, kedy to nebolo tak samozrejmé, vyrásť ďalším vedeckým osobnostiam.”
Okrem uvedeného stál aj pri zrode vedeckého onkologického časopisu NEOPLASMA v roku 1957, pričom v rokoch 1984 – 2017 bol jeho hlavným redaktorom a zaslúžil sa o to, že časopis sa stal medzinárodne uznávaným. V rokoch 1990 – 1994 bol členom predsedníctva Slovenskej akadémie vied, pričom ju reprezentoval v štipendijnej komisii Medzinárodnej Únie boja proti rakovine a vo Svetovej zdravotníckej organizácii.
Na sociálnych sieťach sa objavili dojemné posledné slová. Komentujúca Eva napísala: “Dožil sa nádherného veku a prežil zmysluplný život! Čo viac si človek môže priať?”