BRATISLAVA – KDH nebude vo vláde, ktorá by mala v programovom vyhlásení zavedenie registrovaných partnerstiev. V rozhovore pre TASR to uviedol predseda hnutia Alojz Hlina. Za priority považuje spravodlivosť, školstvo a zdravotníctvo, ako aj rodinu. Podľa Hlinu bude ešte predmetom debát, či by sa otváranie hodnotových otázok cez poslanecké návrhy považovalo za porušenie koaličnej zmluvy.
Čo považujete za najväčšie problémy Slovenska a aké riešenie ponúkate?
– Za základné problémy a priority spolu s opozičnými partnermi považujeme spravodlivosť, školstvo a zdravotníctvo. Okrem toho je pre KDH prioritou rodina. Budeme musieť priniesť do spoločnosti spravodlivosť. Aj tento rok nás čakajú ťažké voľby generálneho prokurátora a v roku 2021 špeciálneho prokurátora. Musíme nájsť tých reprezentantov, ktorí budú riešiť dozor nad zákonmi, a nie nad tým, aby sa nikomu nič nestalo. V zdravotníctve musí byť pacient na prvom mieste, treba odstraňovať čakacie doby, doplatky, posilňovať kompetencie sestier, ale aj lekárov, zvýšiť mzdové ohodnotenie. Čo sa týka školstva, tiež chceme posilniť kompetencie, status, ako aj financovanie.
Ako sa postavíte k reforme zdravotníctva? Budete ju presadzovať? Viete si predstaviť osvojiť si pripravenú reformu?
– Stratifikácia znie trochu desivo, ľudia nevedia, čo presne si majú pod tým predstaviť. Dalo by sa to preložiť do určitého rozvrstvenia. Treba povedať, že pečeň vám v nemocnici v Gelnici transplantovať nebudú a ja osobne by som si to tam ani nedal urobiť. Nie preto, že by som mal niečo proti Gelnici, ale asi by som nemal veľkú dôveru v realizáciu toho výkonu. Mali by sme centralizovať niektoré činnosti, aby tam boli špičkoví odborníci. Princíp stratifikácie uznávame, či si ju osvojíme celú, alebo ju budeme modifikovať, bude predmetom politických debát.
Aký je váš postoj k potrebe očisty slovenského súdnictva? Ak je potrebná reforma, ako si ju predstavujete?
– Dôkazom toho, že očista je nevyhnutná, je to, že v slovenskej justícii bol vplyvným človekom niekto ako Štefan Harabin. Treba mať na mysli parameter nezávislosti, ktorý sa však u nás čiastočne zneužíval. Treba nastaviť mechanizmy – čím viac to bude transparentnejšie, tým väčšiu šancu máme nájsť ľudí, ktorí si budú chrániť svoj príbeh a budú sa snažiť zlepšiť súdnictvo.
Aké kroky mienite podniknúť v oblasti školstva?
– V programe máme zavedenie zvýšeného podielu matematiky vo vyučovaní, hoci deti ju veľmi rady nemajú. Je však potrebné zvyšovať matematické i celkové zručnosti. Tiež je to o ľuďoch a prostredí. Kedysi bol v dedine notár, starosta a učiteľ a mal status, dnes to už tak nie je. Deti nemajú rešpekt pred učiteľom, takže možno aj tam je problém.
Ako mienite prispieť k tomu, aby sa mladí neutiekali k extrémizmu a intolerancii?
– Nie je to len slovenský, ale širší fenomén. Mladí ľudia hrôzy vojny nezažili, iba o nich čítali, a niektorí ani to, lebo dnes sa už nečíta. Hlavne sa nevzdať a rozprávať o nástrahách extrémizmu. V politike a vo verejnom priestore sú ľudia, ktorí to nezažili. Bojím sa, aby sme si to nemuseli odskúšať znova. Bolo by dobré, keby sme si to nechali niekým porozprávať, napríklad pamätníkmi, ktorých zopár ešte žije, a tiež, aby sme o tom veľa čítali a rozprávali sa o tom.
Aké má podmienky?
Plánujete upraviť daňovo-odvodový systém? Ako? Presadzujete aj nové dane?
– Nechceme žiadne nové dane, máme pocit, že už ich je dosť. Môžeme sa rozprávať o sadzbách na to, aby sme ich zdynamizovali. Treba, samozrejme, znížiť daňovo-odvodové zaťaženie. Cena práce je u nás enormne vysoká, to spôsobuje neželané fenomény. Koľko dáte reálne človeku, toľko musíte poslať štátu. Je tu tiež priestor na zdynamizovanie daňových sadzieb tak, aby sme podporili podnikanie.
Ste za zachovanie súčasného zahranično-politického smerovania Slovenska?
– EÚ má dosť chýb, ale nech mi niekto povie, či pozná niečo lepšie, a či nie je lepšie skúsiť chyby opraviť, ako ten dom zbúrať. V tomto by sme mali byť pragmatici, nám naozaj politicky, ekonomicky a hospodársky EÚ vyhovuje. Máme byť súčasťou EÚ, je to kultivovaný priestor a máme byť súčasťou NATO.
Čo budete považovať za úspech v týchto voľbách?
– Zvládli sme župné a komunálne voľby, aj eurovoľby. Čaká nás najťažšia skúška, parlamentné voľby, to bude naším vysvedčením. Robíme všetko preto, aby bolo KDH platnou súčasťou parlamentnej politiky.
Čo budete považovať za neúspech? V prípade neúspechu sa vzdáte funkcie predsedu hnutia?
– V prípade, že sa KDH nedostane do parlamentu, samozrejme, že sa vzdám funkcie predsedu.
Sú niektoré priority z vášho programu pre vás také dôležité, že nimi podmienite svoj prípadný vstup do vládnej koalície?
– KDH nebude súčasťou vlády, kde by bolo v programovom vyhlásení zavedenie registrovaných partnerstiev. Čo sa týka konkrétnych programových priorít, považujem za korektné najprv ich definovať kolegom, a potom o tom informovať. Keby nastala situácia, že niektorý vládny poslanec predloží registrované partnerstvá ako poslanecký návrh, je na mieste otázka, či to budeme považovať za porušenie koaličnej zmluvy. To platí aj reverzne. V programe máme napísané, že chceme predložiť návrh zákona na zvýšenú ochranu počatého života. Ak ho náš poslanec predloží, lebo nepredpokladáme, že to bude v programovom vyhlásení vlády, budú to oni považovať za porušenie koaličnej zmluvy? Toto nie je uzavreté. My sme sa to pokúsili definovať, spustila sa okolo toho hystéria. Budú prebiehať diskusie, politické orgány sa vyjadria, podľa toho sa zariadime. Predpokladám, že to bude ešte predmetom mimoriadne náročných rokovaní.
Vraveli ste o tom, že chcete, aby sa „hodnotové“ témy otvárali až neskôr, po regionálnych voľbách. Budete trvať na tom, aby sa napríklad prvé dva roky hodnotové otázky neotvárali?
– Navrhujeme, aby sme začali v tých prioritách, ktoré sme si už definovali – spravodlivosť, zdravie, školstvo. Keď niekto považuje životné partnerstvá za absolútne nevyhnutné, nech prípadne počká. Ak si chceme vypýtať dôveru, a chceme ľuďom povedať, že chceme zmenu, sústredíme sa na zdravotníctvo, školstvo a spravodlivosť. Netreba, aby sme sa po polroku rozbili. Keď sa taký návrh objaví v parlamente, ako poslanecký návrh mimo programového vyhlásenia vlády, bude to predmetom politických rokovaní a môže sa stať, že odstúpime. Rozhoduje však o tom Rada KDH, ktorá má 120 členov.
O aké ministerstvá by ste v prípade vstupu do vládnej koalície mali záujem?
– Ak nám ľudia dajú dôveru, chceme byť súčasťou vlády zmeny a zástupcom konzervatívnej časti. Ľudia nemajú radi definovanie personálnych požiadaviek v predstihu, nepovažujeme to za korektné. Máme ľudí, ktorí sú pripravení prebrať exekutívny post. Budeme to definovať tam, kde sa to má najskôr definovať, s ľuďmi, s ktorými budeme vládu kreovať.
SNS vyhlásila, že si vie s vami predstaviť vládnuť. Aká je vaša odpoveď?
– Máme platné uznesenie Rady DH, že KDH po voľbách nebude spolupracovať so Smerom-SD, SNS a ĽSNS.
Okrem uvedených subjektov sú ešte strany, s ktorými by bol problém spolupracovať?
– S niekým robiť musíte. Máme dohodu o spolupráci, kde sú normálne štandardné strany. V trende vylučovania nebudeme pokračovať, aby toho nebolo príliš veľa, tieto strany stačia.