Zahraničné | Stránka 877 | Regióny.zoznam.sk

Škótska premiérka varovala pred vzdorom po odchode Britov z EÚ

BRUSEL 2. júna (SITA/Reuters) – Škótska premiérka Nicola Sturgeonová v utorok varoval britskú vládu pred možným ďalším referendom o nezávislosti v prípade odchodu Londýna z EÚ. Sturgeonová v Bruseli uviedla, že pred týmto scenárom vystríhala aj samotného britského premiéra Davida Camerona. Ten však krátko po májovom znovuzvolení odmietol druhý plebiscit pre Škótov, ktorí sú väčšími prívržencami zotrvania v EÚ ako samotní Briti. Ako povedala škótska líderka, “musíme byť súčasťou EÚ”, ak by nás z nej vyňali proti našej vôli, “vyprovokovalo by to silnú odozvu”. Pred rovnakou reakciou varovala aj v prípade ďalších dvoch samostatných súčasti Spojeného kráľovstva – Walesu a Severného Írska.

Cameronova Konzervatívna strana má vďaka májovému nečakanému volebnému úspechu parlamentnu väčšinu, pričom Sturgeonovej stredoľavicová SNP je treťou najsilnejšou stranou. Cameron potvrdil svoj zámer posilniť postavenie Škótov. Tí v minuloročnom referende na jeho radosť v pomere 55 ku 45 percent hlasov odmietli nezávislosť od vlády v Londýne.

Maďarsko bude môcť prijať euro po roku 2020

BUDAPEŠŤ 2. júna (SITA, Reuters) – Maďarsko bude schopné rozvinúť svoju ekonomiku tak, aby bola vhodná pre vstup do eurozóny v ktoromkoľvek čase po roku 2020. Povedal to v utorok guvernér centrálnej banky krajiny György Matolcsy. “Teraz musíme trochu dlhšie čakať, ale ako guvernér centrálnej banky vidím, že Maďarsko bude schopné vytvoriť podmienky na vstup do eurozóny kedykoľvek po roku 2020,” konštatoval.

Matolcsy dodal, že Maďarsko by nebolo schopné riešiť ekonomickú krízu po roku 2008, keby použilo ortodoxnú hospodársku politiku typickú pre Európsku úniu a Medzinárodný menový fond. Budapešť pôvodne plánovala prijať spoločnú európsku menu v roku 2007, ale následná neopatrná fiškálna politika krajiny realizáciu tohto zámeru zmarila.

Rusko prijme odvetné opatrenia pri ďalších sankciách

MOSKVA 2. júna (SITA) – Ruská federácia prijme odvetné opatrenia v prípade, ak Európska únia sprísni, alebo predĺži sankcie. Vyhlásil to v utorok predseda vlády Ruskej federácie Dmitrij Medvedev na stretnutí s premiérom SR Robertom Ficom. “Keď nie, tak budeme zachovávať naše dobré vzťahy s partnermi v Európskej únii, pretože v nej máme aj takých, ktorí sú proti sankciám,” povedal.

Ako poznamenal premiér Fico, sankcie neboli prioritnou témou diskusie predsedov vlád oboch krajín. Premiéri hovorili najmä o obchodnej a hospodárskej spolupráci. “Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a veľmi nám záleží na jednotnom postoji, pokiaľ ide o situáciu na Ukrajine. Sme za jednotný prístup, ale súčasne si vyhradzujeme právo, ako suveréna krajina, povedať svoj názor, presadzovať svoje vlastné záujmy, ale pri plnom rešpektovaní potreby zachovať jednotný postoj Európskej únie,” povedal na margo sankcií Fico.

Slovensku podľa premiérových slov záleží na stabilnej a životaschopnej Ukrajine. “Nechceme, aby Ukrajina dopadla ako Irak alebo Líbya, pretože je to náš bezprostredný sused,” doplnil Fico. Sankcie podľa neho slovenská vláda nikdy nepovažovala, ani nebude považovať za obsah politiky, ale len za jeden z nástrojov.

“Pokiaľ ide o zasadnutie Európskej rady, ktoré bude v júni, pre nás je rozhodujúca implementácia dohôd, ktoré boli dosiahnuté v hlavnom meste Bieloruska, Minsku. Hovorím o implementácii z oboch strán tohto konfliktu,” vyjadril svoj postoj premiér. V prípade úspešnej implementácie spomínaných dohôd bude Slovensko patriť ku krajinám, ktoré podporia zmierňovanie sankcií.

Premiéri hovorili aj o energetike, konkrétne o dodávkach plynu. “Slovenská republika nevie ovplyvniť vzájomné obchodné vzťahy medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Rovnako nemôžeme zostať so založenými rukami a nechať narastať riziko, že dôjde k úplnému vyradeniu Ukrajiny z tranzitu bez akejkoľvek alternatívy pre Slovensko,” povedal Fico. Slovensko podľa neho berie na vedomie, že počnúc 1. januárom 2020 prestane platiť dohoda, ktorá umožňuje Ukrajine prevážať cez svoje územie ruský plyn do západnej Európy. Pokiaľ by Slovensko nebolo tranzitnou krajinou v oblasti plynu, tak by sme podľa premiéra utrpeli obrovské a nevyčísliteľné hospodárske škody.

“Preto sme opätovne predstavili ruskej strane projekt Eastringu, ktorý má byť spoločným projektom Rumunska, Bulharska, Maďarska a Slovenska, určite aj v spolupráci s Európskou úniou,” poznamenal predseda vlády SR. Spomínaný projekt by mal nadviazať na rusko-turecký tok plynu, ktorý sa má začať realizovať v roku 2016. Ako ďalej vyhlásil Fico, každá vláda na Slovensku má zabezpečiť, aby tranzitná rúra nezostala prázdna.

Podnikatelia a zástupcovia štátnych inštitúcií podpísali viaceré memorandá, dohody o spolupráci v oblasti dopravy, turizmu, pôdohospodárstva, či školstva. Premiér sa počas svojej dvojdňovej pracovnej cesty v Moskve stretol okrem iného s ministrom obchodu a priemyslu Ruskej federácie Denisom Manturovom. Rokoval tiež s predsedom Štátnej dumy Sergejom Naryškinom, či prezidentom Vladimírom Putinom.

Japosnký premiér sa verejne kajal za okríknutie poslankyne

TOKIO 1. júna (SITA/AP) – Japonský premiér Šinzó Abe sa v pondelok na pôde parlamentu ospravedlnil za minulotýždňové narušenie prejavu jednej z opozičných poslankýň. Stalo sa tak v rámci rozpravy o zákone z dielne ministerstva obrany. Abe sa počas jej zdĺhavého príspevku nezdržal a okríkol ju slovami, “položte konečne otázku”. Na svoju obranu uviedol, že prejav poslankyne odvádzal pozornosť od podstaty diskusie. Ako v pondelok skonštatoval, “ešte raz sa ospravedlňujem za svoje poznámky”.

Premiér sa pritom deň pred svojím výbuchom sťažoval na vyrušovanie opozičných poslancov, ktorým sa nepáčila štruktúra jeho prejavu. Vtedy sa nezdržal výzvy, aby prestali “narušovať diskusiu – nenaučili vás to v škole?”

Veritelia Grécka sa stretli s Merkelovou

Vyšlo aj v EKO

BERLÍN/BRUSEL 2. júna (SITA, Reuters) – Veritelia Grécka sa v pondelok zhodli, že v nadchádzajúcich dňoch musia intenzívne pracovať, aby dosiahli dohodu v rokovaniach. Grécko sa snaží s nimi dohodnúť, aby zabránilo svojmu bankrotu a možnému odchodu z eurozóny.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová privítala v Berlíne na neskorom pondelkovom stretnutí francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda, guvernéra Európskej centrálnej banky Maria Draghiho, predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera a generálnu riaditeľku Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardovú. Diskutovali o stave rokovaní s Gréckom a dohodli sa, že ostanú v úzkom kontakte. Pondelkové nečakané stretnutie sa konalo po tom, čo grécky premiér Aléxis Tsípras spustil vlnu kritiky na veriteľov, ktorá sa podľa lídrov nepodobala na to, čo im rozprával v súkromí. Európski diplomati si myslia, že len chcel ukázať svojim voličom, ako tvrdo bojuje o najpriaznivejšie podmienky dohody.

Lehota Grécka na dohodu s eurozónou vyprší v piatok, aby inštitúcie a ministri mali dostatok času na odsúhlasenie dohody a zabezpečenie v súčasnosti zmrazenej finančnej pomoci pre Grécko, ktorá stratí platnosť na konci júna. Grécko má v piatok zaplatiť 300-miliónovú splátku MMF, avšak veriteľom narastajú pochybnosti o schopnosti Grécka splatiť všetky záväzky.

Austrálska opozícia navrhla uzákonenie homosexuálnych manželstiev

SYDNEY 1. júna (SITA/Reuters) – Líder austrálskej opozičnej Labouristickej strany Bill Shorten v pondelok navrhol zákon, ktorý by v krajine zlegalizoval manželstvá rovnakého pohlavia. Otázka sa po nedávnom úspechu írskeho referenda dostala do centra pozornosti aj podpory austrálskej verejnosti. Shorten v pondelok predložil návrh dolnej komore austrálskeho parlamentu, a to aj napriek mienke konzervatívneho austrálskeho premiéra Tonyho Abbotta, od ktorého sa neočakáva, že by hlasovanie o tejto veci povolil. Návrh, ktorý je prvým svojho druhu z dielne jednej z najsilnejších austrálskych politických strán, však teraz vyvíja istý tlak na vládu, a skôr či neskôr sa o ňom hlasovať pravdepodobne bude.

“Zákony nášho štátu by nám mali dodávať nádej. Naše zákony by mali našim deťom vravieť, že veríme. Naše zákony by mali cudzincom povedať, kto sú Austrálčania,” povedal Shorten poslancom parlamentu, ktorých však bolo prítomných len veľmi málo. “Toto je ten správny čas,” dodal, čím si vyslúžil hlasný aplauz z návštevníckej siene. Írsko koncom mája podporilo v prelomovom referende manželstvá osôb rovnakého pohlavia, pričom za ne bolo viac ako 62-percent hlasujúcich. Výsledok írskeho referenda pritom predstavuje dramatickú zmenu v tejto katolíckej krajine, ktorá len pred dvoma desaťročiami dekriminalizovala homosexualitu.

Podľa telefonického prieskumu, ktorý v Austrálii uskutočnila agentúra Crosby-Textor približne pred rokom na vzorke tisícky ľudí, by za legalizáciu takýchto manželstiev hlasovalo až 72-percent Austrálčanov. Abbott, ktorý je konzervatívnym katolíkom, na margo predloženého návrhu v pondelok uviedol, že parlament sa práve zaoberá možnosťami zvýšenia rozpočtu formou posilnenia drobných podnikateľov, pričom by bol nerád, keby sa pozornosť z dôležitej témy rozpočtu preniesla na homosexuálne manželstvá.

Premiéri krajín V4 sa stretnú s francúzskym prezidentom Hollandom

BRATISLAVA 1. júna (SITA) – Predsedovia vlád krajín V4 sa stretnú s prezidentom Francúzska Francoisom Hollandom v Bratislave 19. júna. Vyplýva to z Návrhu na uskutočnenie rozšíreného summitu predsedov vlád krajín V4 s prezidentom Francúzskej republiky zverejnenom na portáli právnych predpisov. Návrh, ktorý predložilo ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, je odoslaný na rokovanie vlády.

Premiér Robert Fico pozval predsedu českej vlády Bohuslava Sobotku, predsedu vlády Maďarska Viktora Orbána, predsedníčku poľskej vlády Evu Kopaczovú a francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda na oficiálny summit krajín V4 na záver predsedníctva Slovenska vo V4. S francúzskym prezidentom by podľa návrhu mal bilaterálne rokovať aj prezident Andrej Kiska a tiež premiér Fico.

Briti by mali hlasovať o EÚ čo najskôr, tvrdí vplyvný nemecký poslanec

LONDÝN 1. júna (SITA/Reuters) – Vplyvný poslanec nemeckého parlamentu blízky kancelárke Angele Merkelovej v pondelok spochybnil zámer Británie pozmeniť zmluvy o EÚ pred tým, ako budú Briti hlasovať v referende o členstve v európskom bloku. Predseda zahraničného výboru Bundestagu Norbert Röttgen počas vystúpenia pred novinármi v rezidencii nemeckého veľvyslanca v Londýne taktiež povedal, že Británia by mala referendum uskutočniť čo najskôr. Vyjadril pritom presvedčenie, že hlasovanie naplánované na rok 2017 má väčšiu súvislosť s rozkolom vnútri britskej Konzervatívnej strany pod vedením premiéra Davida Camerona, než s riešením problémov v EÚ.

“Pozmenenie zmlúv v priebehu dvoch rokov nemôžem považovať za realistickú možnosť,” povedal zákonodarca z Merkelovej Kresťanskodemoratickej únie Nemecka (CDU). Nemecko si podľa neho želá zotrvanie Británie v EÚ, musí však zvážiť, aké sú možnosti. Cameron vyhlasuje, že uprednostňuje pokračovanie členstva v únii, tá sa však podľa neho musí zreformovať, keďže terajší vzťah medzi Londýnom a Bruselom podľa neho nezodpovedá britským záujmom. Reformné návrhy plánuje podrobnejšie načrtnúť na najbližšom zasadnutí Európskej rady v dňoch 25. a 26. júna. V rámci minulotýždňovej cesty v piatok navštívil Berlín, kde mu Merkelová prisľúbila spoluprácu v záujme dosiahnutia dohody.

Cameron minulý rok prisľúbil, že v prípade volebného víťazstva, ktoré v máji naozaj dosiahol, vypíše do roku 2017 referendum o budúcnosti voličmi často krizizovaného členstva jeho krajiny v EÚ. Pred tým chce však vyjednať nové podmienky členstva, čo bude vyžadovať zmeny v zakladajúcich zmluvách o EÚ. “Povedali by sme, že čím skôr, tým lepšie,” povedal na margo referenda Röttgen.

Babiš chce k euru nezáväzné referendum popri voľbách

PRAHA 31. mája (SITA) – Český minister financií Andrej Babiš navrhuje vo veci prijatia eura nezáväzné referendum, ktoré by sa konalo v roku 2017 počas plánovaných parlamentných volieb. Vyjadril sa tak po nedeľňajšom stretnutí s premiérom Bohuslavom Sobotkom, prezidentom Milošom Zemanom a šéfom centrálnej banky Miroslavom Singerom. Babiš, ktorý má rezervovaný postoj k spoločnej mene, tvrdí, že verejnosť stále nie je dostatočne informovaná o pozitívach a negatívach vstupu do eurozóny. Premiér Sobotka Babišov návrh nezáväzného referenda odmietol, keďže si nechce z ľudí “robiť žarty”. Vstup do eurozóny však rovnako ako Zeman podporuje a prípadné referendum by podľa neho malo rozhodnúť iba o termíne jeho prijatia, píše portál českého denníka Mladá fronta Dnes.

Vstup Poľska, Česka a taktiež Maďarska do eurozóny je zakotvený v zmluve o vstupe do EÚ, ktorej členom sa všetky tri krajiny stali v roku 2004. Odvtedy však ich vlády ustavične odkladajú prijatie eura. Situáciu zhoršilo vypuknutie dlhovej krízy v EÚ v roku 2009 a s tým súvisiace vážne problémy Grécka. Euro aj preto nemá podporu českej ani poľskej verejnosti. Podľa májových prieskumov je proti spoločnej mene zhodne 70 percent Čechov aj Poliakov.

Moskva hovorí o šou EÚ, poslanec žiada odôvodnenie

MOSKVA 31. mája (SITA/AP) – Zdroj z prostredia ruskej vlády v sobotu potvrdil vytvorenie a rozoslanie zoznamu desiatok neželaných osôb z krajín EÚ, no odmieta ho komentovať. Moskva uviedla, že zoznam poskytla európskym partnerom ako “gesto dôvery”. Rusi si však podľa ministerstva zahraničných vecí “nie sú istí, či Európania chcú tento krok použiť na minimalizáciu nepríjemností spojených s prípadnými neželanými osobami, alebo robiť ďalšiu politickú šou”. V tejto súvislosti opozičný poslanec Dmitrij Gudkov vyzval ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na potvrdenie a vysvetlenie mien a dôvodov cestovných obmedzení. Rezort diplomacie na jeho výzvu reagoval otázkou, či bol “taký aktívny aj keď krajiny EÚ zostavili svoj zoznam neželaných Rusov” na území členských krajín bloku. Jeho vedenie ruský zoznam neželaných osôb odsúdilo ako “úplne svojvoľný a neodôvodnený”.

Ruský zoznam neželaných osôb je reakciou na hospodárske a cestovné sankcie západných krajín uvalené na Rusko a jeho vybraných, vysokopostavených predstaviteľov za minuloročné pričlenenie polostrova Krym. Na verejnosť však prenikli niektoré z mien. Je medzi nimi aj belgický expremiér Guy Verhofstadt či nemecký poslanec Karl-Georg Wellmann, ktorému pred týždňom neumožnili opustiť priestory moskovského letiska. Údajne je na ňom aj český exminister Karel Schwarzenberg spolu so svojím krajanom a bývalým eurokomisárom Štefanom Fülem. Nechýbajú však ani poľský expremiér Jerzy Buzek a britský vicepremiér Nick Clegg.

Francúzsky minister hospodárstva chce dvojrýchlostnú Európu

vyšlo aj v EKO

PARÍŽ 31. mája (SITA, Reuters) – Francúzsky minister hospodárstva Emmanuel Macron chce dvojrýchlostnú Európu. Uviedol to pre nedeľňajšie vydanie novín Le Journal du Dimanche a zdôraznil, že nehovorí v mene francúzskej vlády. Dvadsaťosemčlenná Európa musí byť podľa neho jednoduchšia, jasnejšia a efektívnejšia. “Musíme prijať myšlienku, že Európa bude vytvorená na dvojrýchlostnom základe, s úniou založenou na solidarite a diferenciácii,” uviedol Macron. “Čo sa týka pokrokovej eurozóny, musí vykročiť smerom k väčšej solidarite a integrácii: spoločný rozpočet, spoločná schopnosť požičiavať a fiškálna konvergencia,” dodal.

Táto zmena by sa podľa Macrona mala stať skutočnosťou v určitom čase, a to zmenami zmlúv o EÚ. Vyhlásenia ministra prišli iba niekoľko dní po tom, ako Nemecko a Francúzsko súhlasili s plánom posilniť spoluprácu jednotlivých štátov eurozóny bez zmeny existujúcich zmlúv Európskej únie.

Duda požiadal poľskú vládu, aby sa vyvarovala zásadných zmien

VARŠAVA 29. mája (SITA/Reuters) – Víťaz poľských prezidentských volieb, konzervatívny europoslanec Andrzej Duda v piatok vyzval vládnu stranu Občianska platforma (PO), aby nepodnikala žiadne závažné kroky, pokým sa nezhostí prezidentského úradu, čiže do začiatku augusta. “Chcel by som poprosiť premiérku Ewu Kopaczovú, ministrov a parlamentnú väčšinu, aby si pri práci v parlamente a vo vláde zachovali serióznosť,” vyhlásil v piatok Duda počas slávnosti, na ktorej prebral listinu potvrdzujúcu jeho víťazstvo v prezidentských voľbách. Úradu hlavy štátu by sa mal kandidát opozície zhostiť 6. augusta. Novozvolený poľský prezident v piatok v rozhovore pre poľský denník Rzeczpospolita povedal, že sa bude snažiť o zníženie dôchodkového veku, daní z príjmu a zvýšenie prídavkov na deti, zvlášť pre chudobné rodiny. Avizované opatrenia by podľa odhadov odborníkov mali krajinu vyjsť na približne 72, 9 miliárd eur.

Dudovo prekvapivé víťazstvo v májových prezidentských voľbách je pre konzervatívnu opozičnú stranu Právo a spravodlivosť (PiS) prvým výraznejším úspechom za posledné desaťročie, zatiaľ čo pre vládnu Občiansku platformu označovanú prívlastkom proeurópska je varovaním pred jesennými parlamentnými voľbami. Duda bol v minulosti poradcom prezidenta Lecha Kaczynského, ktorý v roku 2010 zahynul pri leteckom nešťastí v ruskom Smolensku.

Sarkozy stvoril zo svojej strany Republikánov, v roku 2017 sa chce vrátiť k moci

PARÍŽ 30. mája (SITA/Reuters) – Najsilnejšia francúzska opozičná strana bývalého prezidenta Nicolasa Sarkozyho mení názov a po novom sa bude volať Republikáni. Zmena zo Zväzu za ľudové hnutie (UMP) má symbolizovať ďalšiu etapu strany, ktorá sa chce vo voľbách plánovaných na rok 2017 vrátiť k moci. Názov Les Republicains je výsledkom piatkového hlasovania medzi členmi konzervatívneho hnutia. Spomedzi viac ako 210-tisíc jeho členov hlasovala necelá polovica a drvivá väčšina z nich deklarovala súhlasné stanovisko. Iniciatívu však sprevádzali kontroverzie. Ako podotýka agentúra Reuters, kritici poukazujú na Sarkozyho snahu si takto formálne uzurpovať hodnoty celého národa. Súd však vydanie predbežného opatrenia v tejto veci odmietol. Obdobný názov spomedzi strán v ostatných vyspelých krajinách sveta nesie iba v súčasnosti opozičné hnutie v USA.

Sarkozyho v máji 2012 od moci odstavil súčasný prezident François Hollande. Následne sa držal v ústraní, keďže čelí však viacerým obvineniam, za ktoré v prípade usvedčenia môže skončiť za mrežami. Politik známy svojím energickým konaním a teatrálnym správaním minulý rok však oznámil zámer vrátiť sa do politiky a v novembri sa opätovne stal predsedom najsilnejšej opozičnej strany. Ako jej líder sa chce v prezidentských voľbách naplánovaných na rok 2017 uchádzať o znovuzvolenie.

Porošenko vymenoval Saakašviliho za šéfa Odeskej oblasti

KYJEV 30. mája (SITA) – Ukrajinský prezident Petro Porošenko v sobotu vymenoval bývalého gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho za nového guvernéra juhovýchodnej Odeskej oblasti. Vymenovanie ešte v piatok avizoval portál ukrajinského denníka Kyiv Post, čo v piatok potvrdil na svojom konte na Facebooku minister životného prostredia Ihor Ševčenko. Saakašvilimu, ktorého Porošenko vo februári vymenoval za hlavného poradcu vlády pre reformy, v tejto veci v piatok udelili ukrajinské občianstvo. V Gruzínsku trestne stíhaný exprezident vystrieda Ihora Palycju, blízkeho spojenca podnikateľa a ešte donedávna guvernéra Dnepropetrovskej oblasti Ihora Kolomojského. Saakašvili v piatok na svojom konte na Twitter napísal, že “miluje Odesu” a zverejnil odkaz na pesničku o nej.

Saakašviliho k moci v Gruzínsku vyniesla takzvaná ružová revolúcia z roku 2003. Prozápadný líder a úzky spojenec USA sa však postupne dostával pod paľbu kritiky pre svoje autoritárske praktiky. V roku 2008 navyše zatiahol krajinu do vojny s Ruskom, pre ktoré je odvtedy nežiadanou osobou. Pri moci sa napriek mohutným protestom udržal, no parlamentné voľby v roku 2012 jeho hnutie prehralo a k moci sa dostala opozícia. V novembri odchádzal z funkcie iba s 25-percentnou podporou verejnosti. Nová vláda navyše začala vyšetrovania a stíhania členov jeho vlád. Samotného exprezidenta stíhajú pre prekročenie právomocí či použitia sily voči demonštrantom pred ôsmimi rokmi.

Grécky minister energetiky bol v Moskve, rokoval o plyne

ATÉNY 30. mája (SITA/Reuters) – Grécke ministerstvo energetiky v sobotu potvrdilo, že šéf rezortu Panagiótis Lafazánis v piatok v Rusku rokoval s tamojšími predstaviteľmi o okolnostiach realizácie projektu plynovodu, ktorý bude pri dodávkach plynu do Európy obchádzať územie Ukrajiny. Projekt s pracovným názvom Turecký prúd, ktorý má nahradiť minulý rok zrušený Južný prúd, má viesť cez Turecko aj Grécko. Funkčný by mal byť do piatich rokov. Atény potvrdili, že Rusi plánujú zaplatiť vopred v rámci preddavkov na budúce zisky plynúce z prepravy plynu. Lafazánis podľa informácií vlády taktiež vyjadril záujem sa podieľať na novej rozvojovej banke združenia BRICS, teda Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky. Banka by mala zaťať fungovať v najbližších týždňoch.

Vzťahy medzi Gréckom, členskou krajinou NATO, a Ruskom sa začali zlepšovať po januárovom prevzatí moci ľavicovou vládou premiéra Aléxisa Tsíprasa. Ten odvtedy navštívil Moskvu dva razy a to napriek najhoršej úrovni vzťahov medzi Západom a Ruskom. Nespokojnosť s vývojom vyjadrila aj EÚ, ktorá stále čaká na grécky zoznam nových reforiem ako podmienke pre uvoľnenie ďalšej časti medzinárodnej finančnej pomoci. Práve desiatky miliárd eur od medzinárodných veriteľov pred piatimi rokmi zachránili Grékov pred bankrotom. Atény aj Moskva však popreli možný grécky záujem o ruskú finančnú pomoc.

Americký minister žiada koniec mrhania času s Gréckom

DRÁŽĎANY 30. mája (SITA/AP) – Americký minister financií Jack Lew v piatok vyzval krajiny EÚ na promptnejší spôsob riešenia finančných problémov Grécka, ktoré sa stále nedohodlo na podmienkach ďalšieho čerpania zahraničnej pomoci. Lew sa tak vyjadril po rokovaní so svojimi rezortnými kolegami z najvyspelejších krajín zo združenia G7 v nemeckých Drážďanoch. Podľa slov šéfa rezortu financií USA ďalšie odkladanie dohody medzi Aténami a medzinárodnými veriteľmi zvyšuje možnosť prípadného gréckeho bankrotu alebo problematického odchodu z eurozóny, čo by mohlo mať nepredvídateľné následky pred svetovú aj európsku ekonomiku. Ako povedal Lew, “priveľa času sa mrhá neproduktívne”, pričom “Grécko musí urobiť niekoľko ťažkých rozhodnutí” vo veci reforiem ako podmienke pomoci.

Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme takmer štvrť bilióna eur. Poslednú splátku v sume viac ako sedem miliárd eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády. Rozhovory viaznu na nezhodách medzi ľavicovou gréckou vládou a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce. Koalícia radikálnej ľavice (SYRIZA) premiéra Aléxisa Tsíprasa však v predvolebnej kampani sľubovala Grékom rušenie úsporných opatrení.

Schwarzenberg je pre ruský zoznam na seba pyšný

PRAHA 30. mája (SITA) – Český exminister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg považuje za česť zaradenie jeho mena na ruský zoznam desiatok neželaných európskych politikov, ktorým Rusko zakázalo vstup do krajiny. Predseda opozičnej strany TOP 09 a neúspešný prezidentský kandidát to označil za “klub slušných ľudí”. Za dôvod svojej prítomnosti na zozname považuje nazývanie vecí “pravými menami”. Ako sa vyjadril pre portál českého denníka Mladá Fronta Dnes, “hovoril som od začiatku, že na Ukrajine nie je žiadna kríza, ale vojna a to im šlo na nervy”, keďže “pre moc je vždy najhoršie, keď niekto povie, ako v Andersenovej rozprávke, že cisár je nahý“.

Holandský premiér Mark Rutte v piatok potvrdil existenciu ruského zoznamu osôb, ktoré majú zakázaný vstup do Ruska. Zoznam je reakciou na hospodárske a cestovné sankcie západných krajín uvalené na Rusko a jeho vybraných, vysokopostavených predstaviteľov za minuloročné pričlenenie polostrova Krym. Na verejnosť však prenikli niektoré z mien. Je medzi nimi aj belgický expremiér Guy Verhofstadt či nemecký poslanec Karl-Georg Wellmann, ktorému pred týždňom neumožnili opustiť priestory moskovského letiska. Údajne je na ňom aj Schwarzenberg spolu so svojím krajanom a bývalým eurokomisárom Štefanom Fülem. Nechýbajú však ani poľský expremiér Jerzy Buzek a britský vicepremiér Nick Clegg.

Vzťahy medzi Západom a Ruskom sú pre krízu na Ukrajine najhoršie od pádu železnej opony koncom 80. rokov. Ruská vláda v auguste na jeden rok zakázala dovoz mäsa, rýb, mliečnych produktov, ovocia a zeleniny z krajín Európskej únie, USA, Kanady, Austrálie a Nórska. Urobila tak v reakcii na ekonomické sankcie voči Rusku, ktoré Západ obviňuje z rozpútania takmer rok trvajúcej krízy na juhovýchode Ukrajiny. Platné sankcie však rozdeľujú krajiny EÚ a niektoré požiadali o vyňatie spod ruského embarga.