Opozícii zamietli návrhy protischránkových zákonov

vyšlo aj v DOM

BRATISLAVA 21. mája (SITA) – Parlament vo štvrtok neschválil novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorou chceli poslanci Daniel Lipšic, Igor Matovič (OĽaNO) a Ľubomír Galko (SaS) bojovať proti schránkovým firmám. Právnou normou neúspešne presadzovali komplexný zákaz pôsobenia schránkových firiem vo finančných transakciách so štátom. Opoziční poslanci návrh predložili preto, že novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú pripravil Úrad pre verejné obstarávanie, sa týka iba zriadenia registra konečných užívateľov výhod subjektov zúčastňujúcich sa vo verejnom obstarávaní. Parlament pritom uznesením vlani v decembri zaviazal vládu pripraviť návrh zákona, aby firmy s neznámymi vlastníkmi nemohli žiadnym spôsobom obchodovať so štátom a verejnými prostriedkami.

“Náš návrh je založený na predpoklade, že vo všetkých finančných transakciách so štátom v rámci verejného obstarávania, pri zdravotnom poistení, v rámci dotácií, eurofondov, privatizácie, predaja majetku štátu alebo samosprávy bude musieť právnická osoba preukázať potvrdením z banky, kto je konečný užívateľ výhod, to znamená, kto je reálny vlastník,” vysvetlil Lipšic. “Myslíme si, že je to najvhodnejší systém ako odkryť reálnu vlastnícku štruktúru,” dodal. Ak by parlament návrh schválil, potvrdenia banky o konečných užívateľoch výhod by boli verejne prístupné.

Smer podľa Matoviča naďalej pokračuje v tunelovaní Slovenska aj počas druhej vlády Roberta Fica. “Systematicky nechávajú schránkové firmy, aby vyciciavali to, čo patrí nám všetkým. Rukavica je hodená. Záleží na Robertovi Ficovi, či rukavicu zdvihne alebo nie. Ak ju zdvihne a podporí prijatie tohto účinného zákona, tak dokáže, že viac nedovolí nastrčeným schránkovým firmám tunelovať Slovensko,” povedal Matovič.

Poslanec Miroslav Beblavý (Sieť) spolu s kolegom Martinom Fedorom tiež predložili vlastný návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, vrátane zmien ďalších zákonov. Zámerom návrhu zákona je odhaliť, kto sa skrýva za schránkovými firmami. Týka sa nielen firiem vo verejnom obstarávaní, ale aj zdravotných poisťovní, súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti či veriteľov v konkurze a reštrukturalizácii. Je zameraný aj na firmy profitujúce z veľkej privatizácie, predaja či prenájmu štátneho, verejnoprávneho a samosprávneho majetku, ako aj z dotácií a eurofondov.

“Podľa tohto zákona by sme sa konečne dozvedeli, kto je za cyperskou stránkou, ktorá vlastní 50 % poisťovne Dôvera. Dozvedeli by sme sa aj to, čo sa podľa vládneho návrhu nedozvieme, kto je konečný vlastník záchraniek Falck,” uviedol Beblavý. “Navrhujeme, aby schránkové firmy, ktoré neodhalia svoju identitu, boli automaticky považované za spriaznených veriteľov v konkurze a reštrukturalizácii,” dodal. Schránky sú podľa Beblavého praktickým spôsobom ako vycicať verejný rozpočet, a preto Sieť bude vyvíjať čo najväčší tlak na to, aby sa prijal skutočný protischránkový zákon.

Parlament o ich norme práve diskutuje.

Poslanci schválili historickú reformu fungovania súdov

Správa NR SR: Parlament schválil historickú reformu fungovania súdov rozšírená o vyjadrenia ministra spravodlivosti Tomáša Borca v druhom odseku.

BRATISLAVA 21. mája (SITA) – Parlament dnes schválil historickú reformu fungovania súdov. V rámci rekodifikácie procesného civilného práva poslanci odhlasovali tri nové kódexy – Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok, ktoré nahradia Občiansky súdny poriadok z roku 1963. Nové kódexy patria dôležitosťou i rozsahom k najväčším právnym reformám od vzniku samostatnej SR. Každý zo zákonov má okolo 500 paragrafov.

„Schválená reforma vytvára predpoklady pre efektívnejšie, rýchlejšie a spravodlivejšie súdne konanie,“ povedal minister spravodlivosti Tomáš Borec. Šéf rezortu justície vyslovil spokojnosť s hlasovaním, keď napríklad Správny súdny poriadok podporilo 122 poslancov. Podpora vysoko nad ústavnou väčšinou podľa ministra znamená, že kódexy boli dobre pripravené. „Práca vykonaná za ostatné dva roky sa dnešným hlasovaním zhodnotila,“ konštatoval. Ďalšou fázou podľa Boreca bude vzdelávanie sudcov a ďalších profesionálov, ktorí budú civilné kódexy používať, ako aj informovanosť laickej verejnosti. Na vzdelávanie chce rezort justície využiť aj zdroje z eurofondov.

Civilný sporový poriadok je nosnou časťou rekodifikácie. Upravuje postup súdu, strán a osôb, ktoré sa zúčastňujú na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Majú sa napríklad zmeniť pravidlá doručovania súdnych zásielok pre fyzické osoby. Doručovanie bude priamo viazané na adresu trvalého pobytu. Ak si tam účastník konania takúto zásielku neprevezme, súd ju po zákonnej lehote bude považovať za doručenú. Výnimkou budú platobné rozkazy, kde tento spôsob doručovania platiť nebude.

Nové kódexy dávajú sudcovi do rúk prostriedky tzv. koncentrácie sporového konania. Bude môcť stanoviť stranám sporu povinnosť predložiť všetky dôkazy v určitej lehote a potom bude môcť sudca povedať, že od tejto fázy neakceptuje žiadne nové dôkazy, nové skutočnosti. Dnes sa stáva, že aj po dvoch rokoch konania, keď je už všetkým všetko jasné a súd by mal rozhodnúť, jeden z účastníkov, ktorý sa rozhodne pojednávanie naťahovať, prinesie nové dôkazy a proces sa tak predlžuje, vysvetlil minister. Borec upozornil na zavedenie inštitútu predbežného prejednania sporu. Tak by sa mohlo podľa neho prísť na to, že samotný spor nie je potrebný, dodal. Svedka bude musieť pre potreby súdu zabezpečiť tá strana sporu, ktorá ho navrhla. V prípade námietok zaujatosti voči sudcom pri sporových konaniach budú hroziť pokuty, ak súd námietku neprijme a zistí, že išlo o zjavnú obštrukciu.

Správny súdny poriadok sa bude využívať v prípadoch preskúmavania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Rekodifikátori sľubujú komplexnú zmenu filozofie, profesionalizáciu aj špecializáciu tohto súdnictva. Minister vysvetlil, že sa vytvorí veľký senát Najvyššieho súdu SR, ktorý bude zjednocovať jednotlivé rozhodnutia krajských súdov a aj Najvyššieho súdu SR, aby sa zvýšila právna istota.

Civilný mimosporový poriadok sa bude využívať v mimosporovej agende, ktorú tvoria najmä tzv. statusové veci. Ide o prípady, keď štát a spoločnosť majú eminentný záujem na ich vyriešení. Je to napríklad rozhodovanie o maloletých deťoch, o osobnom stave, dedičských veciach a podobne. Na rozdiel od sporovej agendy sa v tzv. mimosporovom konaní uplatňuje vyšetrovacia zásada. Súd teda nie je odkázaný len na dôkazy prednesené účastníkmi, ale sám musí dôkazy vykonávať v záujme zistenia objektívnej, „materiálnej“ pravdy. Takéto konanie sa od sporového líši napríklad aj tým, že ho zväčša môže začať súd aj bez návrhu účastníkov konania.

Kódexy by po podpísaní prezidentom mali nadobudnúť účinnosť v júli 2016.

Simon upozorňuje: Slovensko nevyčerpá zvyšných 30 % zdrojov EÚ

vydané aj v EKO

BRATISLAVA 21. mája (SITA) – Slovensko podľa poslanca Zsolta Simona (Most-Híd) nedokáže do konca tohto roka vyčerpať zvyšných 30 % finančných prostriedkov zo zdrojov Európskej únie. “Predpokladám, že Slovenská republika s veľkou pravdepodobnosťou príde o dve miliardy eur, ktoré nám prepadnú. To vďaka Robertovi Ficovi a jeho odborníkom,” povedal Simon na začiatku desiateho dňa 51. schôdze parlamentu. Poslanci pokračujú od rána v rozprave k vládnej správe o implementácii eurofondov v programovom období 2007 – 2013, ktorú začali v stredu po 14:00.

“Problém nie je len nízke čerpanie eurofondov, ale aj vysoké korekcie a kauzy, za ktoré bolo treba zaplatiť,” upozornil Simon. “Bolo by dobré, keby predkladateľ, alebo najlepšie sám Robert Fico prišiel sem za rečnícky pult a povedal, z čoho a koľko sme zaplatili za kauzy,” povedal. Spomenul napríklad kauzy sociálnych podnikov či nástenkového tendra počas prvej Ficovej vlády.

Vlády Fica podľa opozičného poslanca eurofondy čerpať nevedia na rozdiel od pravicových. Simon pripomenul, že Slovensko v prvom skrátenom programovom období 2004 – 2006 za vlády Mikuláša Dzurindu vyčerpalo z európskych peňazí 96,32 %. “Teda pravicová vláda, ktorá nemala skúsenosti s eurofondmi, tak nastavila systém a zabezpečila čerpanie na úrovni 96,32 %,” dodal.

Podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny v stredu informoval, že Slovensko vyčerpalo v rámci Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 – 2013 ku koncu apríla tohto roka zo zdrojov EÚ vrátane predfinancovania a zálohových platieb 8,074 mld. eur, čo je 70,32 % z alokácie 11,483 mld. eur. Do konca programového obdobia tak zostáva využiť 3,408 mld. eur. Bez predfinancovania a záloh, ktoré ešte neboli vyúčtované, predstavuje čerpanie peňazí EÚ 7,778 mld. eur, čiže 67,74 %.

V tomto roku vzhľadom na zvýšené tempo by podľa správy vlády malo byť z peňazí EÚ využitých 2,85 mld. eur. V roku 2016 by mali byť zúčtované zdroje v objeme asi 850 mil. eur. Obdobie oprávnenosti čerpania sa síce končí 31. decembra 2015, ale súhrnné žiadosti o platbu možno predkladať ministerstvu financií do apríla 2016 a následne žiadosti o platbu je možné poslať na Európsku komisiu do marca 2017.

V troch operačných programoch Životné prostredie, Konkurencieschopnosť a hospodársky rast a Vzdelávanie hrozí nevyužitie európskych peňazí vo výške predbežne 273 mil. eur. Predpokladaný objem korekcií za chyby pri využívaní eurofondov dosahuje zhruba 300 mil. eur, ale môže sa ešte zmeniť. Pozastavené platby v troch programoch by mali byť podľa správy uvoľnené v júni a v dvoch najneskôr do konca septembra.

Ukrajina žiada Slovensko o vyslanie policajtov, situáciu rieši Kaliňák

BRATISLAVA 21. mája (SITA) – Slovensko sa bude zaoberať žiadosťou Ukrajiny na vyslanie policajtov, ktorí by mali hliadkovať v uliciach ukrajinských miest. Uviedol to pre médiá minister vnútra Robert Kaliňák. Ukrajina sa s takouto požiadavkou obrátila na viaceré európske krajiny vrátane Slovenska. Šéf rezortu vnútra upozornil, že je to citlivá téma a uvidí, čo sa dá v tomto smere robiť. Podľa Kaliňáka by malo ísť o policajtov, ktorí by mali čo najmenšiu jazykovú bariéru. Zrejme by boli aj ozbrojení. To je ale veľmi výnimočné a ak sú nejaké také misie, tak sú pod mandátom Európskej únie. Aj toto zrejme bude musieť byť “vnímané európsky“, dodal. Minister zároveň konštatoval, že „si nevie úplne presne predstaviť, ako by naši policajti robili výkon cudzej legislatívy“.

Akékoľvek hliadkovanie policajtov v cudzích krajinách je predmetom medzivládnych dohôd. Naši policajti chodia slúžiť do Chorvátska, ale bez zbrane, skôr ako asistencia pre slovenských turistov. Inak sú v krajinách policajní pridelenci, ktorí pomáhajú pri riešení problémoch. Napríklad sú v Londýne a teraz i v Kanade, kde pomáhajú riešiť rómske témy, uviedol Kaliňák. V Bulharsku a Rumunsku má Slovensko špecialistov pre organizovaný zločin. V Chorvátsku, Srbsku, Čiernej Hore sa plánuje odborná pomoc, ale vždy ide o jednotlivcov, zdôraznil šéf rezortu vnútra.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu

Mitrík v tom má jasno: NKÚ by nemal udeľovať len pokuty, ale aj usmerňovať

BRATISLAVA 21. mája (SITA) – Nový predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Karol Mitrík plánuje viesť úrad tak, aby ten nielen udeľoval pokuty, ale aby aj usmerňoval. Ako povedal pre agentúru SITA, chce, aby NKÚ na základe chýb jedných umožňoval iným týchto chýb sa vyvarovať. „To znamená, že pochybenia nielen pokutovať, ale zrozumiteľne vysvetliť, ako chyby vznikli a ostatným poskytnúť návod, ako tieto chyby nespraviť. Cieľom nemá byť len represívna časť, ale aj prevencia a zároveň aktívny dohľad pri dodržiavaní nápravných opatrení,“ zdôraznil Mitrík.

Mitrík chce prejsť všetky expozitúry NKÚ v rámci Slovenska, osobne sa zoznámiť s pracovníkmi a problémami, s ktorými sa pri výkone svojej práce stretávajú. “Medzi moje prvé kroky bude patriť stretnúť sa s ľuďmi, ktorí pôsobia na úrade, s jeho vedením prejdem všetky základné dokumenty a zvlášť budem venovať pozornosť strategickému plánu kontrol na rok 2015,” konštatoval.

Karola Mitríka zvolil parlament za šéfa NKÚ v stredu v tajných voľbách. Podporilo ho 82 zo 142 prítomných poslancov. Sedemročné funkčné obdobie začne Mitríkovi plynúť oddnes. Niekdajšieho primátora Spišskej Novej Vsi, exposlanca SDKÚ-DS a bývalého šéfa SIS Mitríka navrhol za kandidáta poslanec za SDKÚ-DS Pavol Frešo.

Smer ustúpil, stiahol kontroverzný zákon o tzv. kazítkach

BRATISLAVA 20. mája (SITA) – Vládny Smer-SD dnes stiahol z rokovania parlamentu novelu zákona o ochrane spotrebiteľa a priestupkoch, ktorou chceli poslanci Otto Brixi a Anton Martvoň v spotrebiteľských výrobkoch zakázať tzv. kazítka, teda súčiastky, ktoré skracujú životnosť prístrojov. Brixi pred hlasovaním návrh stiahol z rokovania, čím si vyslúžil potlesk opozičných poslancov.

Výrobca, dovozca, dodávateľ a predávajúci podľa novely nesmú upraviť výrobok tak, že v dôsledku jeho používania, plynutím času alebo iným vonkajším zásahom dôjde mimo obvyklého opotrebenia k cielenému zníženiu kvality, použiteľnosti alebo skráteniu životnosti výrobku. Právna norma zakazuje výrobcovi, dovozcovi, dodávateľovi a predávajúcemu do výrobku vložiť súčasť, ktorá povedie alebo môže spôsobiť skrátenie životnosti výrobku, alebo jeho nefunkčnosť, prípadne spôsobí poruchu výrobku, ktorá by nevznikla, keby výrobok neobsahoval túto súčasť.

„Týmto návrhom chceme postihnúť praktiky evidované už aktuálne v niektorých členských štátoch Európskej únie a založené na zakomponovaní tzv. kazítok do výrobkov, ktoré majú spôsobiť, že výrobok po istom čase alebo inom zásahu (napríklad softvérovom) stratí vlastnosti a stane sa chybným spravidla v čase krátko po uplynutí záručnej doby,“ vysvetľovali Brixi a Martvoň.

Za vkladanie takýchto súčiastok navrhujú výrobcov, respektíve dovozcu, dodávateľa a predávajúceho sankcionovať, a to v priestupkovom konaní do výšky 66 000 eur, pri opakovanom porušení do 166 000 eur a pri ohrození zdravia či života do sumy 332 000 eur.

Ak slovenský parlament má nejaké ‘kazítko’, tak tým ‘kazítkom’ je podľa poslankyne SaS Lucie Nicholsonovej poslanec Smeru-SD Anton Martvoň. Zaujímalo by ma, kto vás sem implantoval, či výrobca, distribútor, alebo predajca,“ povedala v rozprave k novele Nicholsonová. Poslankyňa liberálov diskusiu o kazítkach označila za absurdnú, pripomína jej konšpiračné teórie Tibora Eliota Rostasa.

Opoziční poslanci novele vyčítali, že je zle napísaná, reaguje na niečo, čo neexistuje a v konečnom dôsledku spotrebiteľa poškodí. Poslanec za OĽaNO Jozef Viskupič a poslanec za SaS Juraj Droba sa Martvoňa pýtali, či vie o konkrétnom výrobcovi a konkrétnom kazítku. Ak výrobca úmyselne deštruuje svoj produkt, ide podľa Drobu sám proti sebe a svojmu dobrému menu, čo je v priamom protiklade s cieľom podnikania. Martvoňa Viskupič upozorňoval, že podľa znenia, ktoré naformuloval, akákoľvek súčiastka, ktorá sa v prístroji pokazí skôr ako ostatné, môže byť označená za kazítko. Súdy a výrobcovia tak môžu čeliť množstvu sporov.

Člen poslaneckého klubu KDH Alojz Hlina opakovane zdôrazňoval, že novela tak, ako je napísaná, spotrebiteľov poškodí. „Naozaj spotrebiteľom hrozí, že tu v zásade nebude čo kúpiť, lebo sa tu každý bude báť niečo dodať,“ konštatoval. Návrh podľa jeho slov môže priniesť zdraženie výrobkov.

Draxler upozorňuje na problém, v školstve sa strácajú milióny

BRATISLAVA 20. mája (SITA) – V školskom systéme sa pre zlé vykazovanie údajov stráca približne päť miliónov eur ročne. Súvisí to najmä s duplicitným vykazovaním žiakov a študentov stredných škôl. Na dnešnej tlačovej besede to povedal minister školstva Juraj Draxler. Podľa štatistických údajov je podľa neho dlhodobo vykazovaný vyšší počet študentov stredných škôl ako absolventov základných škôl, pričom tento rozdiel tvorí okolo 3 500 žiakov.

“Zo školskej praxe vieme, že žiak sa prihlási na dve stredné školy. Vyberie si jednu z nich, potom zmení názor. Prihlási sa na druhú školu, ale tá prvá si ho nevyškrtne z evidencie. Či sa to deje z úmyslu alebo z nedbalosti, to sa nedá povedať. Každopádne v septembri dostane škola normatív na žiaka, ktorý je približne 1 500 eur ročne a to napriek tomu, že sa žiak na škole nevzdeláva,” vysvetlil Draxler.

Na to, že dochádza k subvenčným podvodom, upozornila ministra Štátna školská inšpekcia. V súčasnosti už existuje pre tieto podvody niekoľko súdnych sporov a trestných konaní. Pri niektorých školách sú to podvody za niekoľko desiatok tisíc eur.

Minister zatiaľ nevie povedať, koľko z piatich miliónov eur tvorí duplicitne vykazovanie žiakov a koľko by mohla byť štatistická chyba či chyba v meraní. Základný problém je podľa neho v tom, že v 21. storočí nemá ministerstvo systém, ktorý by ukázal, koľko je možných duplicít. Minister tak nevie porovnávať školy či regióny medzi sebou. Rovnako sa nevie dostať na úroveň žiakov a porovnávať ich počty medzi jednotlivými školami.

“Chýba aj prepojenie na ostatné štátne registre, ako napríklad na sociálnu poisťovňu či register fyzických osôb,” hovorí Draxler a dodáva, že v NR SR už je legislatívny balíček, ktorý zavádza centrálny register škôl a stanovuje pre školy sankcie za nespracovanie a nedodanie požadovaných údajov. Ako minister dodal, je absurdné, že v zákone doteraz niečo takéto chýbalo. Draxler tiež dodal, že Štátna školská inšpekcia nemala doteraz silný mandát, aby kontrolovala veci hospodárskeho charakteru. Posilňujú preto komunikáciu medzi odborom kontroly na ministerstve a školskou inšpekciou. Na jeseň zároveň chcú aktualizovať rezortný informačný systém, ktorý zabezpečí kvalitnejší zber dát. Rokujú aj s ministerstvom vnútra, kde chce ministerstvo školstva podpísať medzirezortnú dohodu o prepojení s registrom fyzických osôb a každý žiak by mal dostať svoje unikátne číslo, na základe ktorého ho budú vedieť kontrolovať.

Minister zatiaľ povedal, že išlo napríklad o školy v Dunajskej Strede, Košiciach, Piešťanoch, Spišskej Novej Vsi či Žiari nad Hronom, Leviciach, Trenčíne. Nezrovnalosť v počte absolventov základných škôl a študentov stredných škôl je podľa ministra dlhodobá a trvá niekoľko rokov. Na jej odhalenie však chýbala analytika a potrebné údaje.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu.

Frešo navrhuje sankcie pre súdy za nedodržiavanie lehôt

BRATISLAVA 20. mája (SITA) – SDKÚ-DS chce, aby súdy platili náhradu škody, ak nedodržia stanovené lehoty. Ako povedal dnes na tlačovej besede predseda strany Pavol Frešo, SDKÚ-DS chce v zákone stanoviť v dôležitých častiach súdneho konania povinné lehoty pre úkony súdu. V zákone by mala byť aj sankcia za nesplnenie týchto lehôt. Tá by mala byť 500 eur, pričom by ju súd platil obom stranám. Zároveň upozornil, že lehoty týkajúce sa konania súdu sú teraz bez sankcií a teda súd nie je nimi prísne viazaný.

SDKÚ-DS chce stanoviť, aby súd musel rozhodnúť do 30 dní od uzatvorenia dokazovania. Rozsudok by musel byť odoslaný do 30 dní od jeho vyhlásenia. Strana chce tiež sprísniť existujúcu 10-dňovú lehotu na vydanie platobného rozkazu sankciou. Podľa Freša by takéto opatrenia pomohli skrátiť súdne konania.

V roku 2014 konštatoval ústavný súd v takmer 260 nálezoch porušenie práv sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň priznal odškodné 900 000 eur.

Situácia sa zlepšuje, rokovania s Gréckom sú na dobrej ceste

Vyšlo aj v EKO

WASHINGTON/BERLÍN 20. mája (SITA/Reuters) – Medzinárodný menový fond (MMF) robí “určité“ pokroky v rokovaniach s Gréckom o finančnej pomoci. V utorok to uviedla šéfka MMF Christine Lagardová. Zároveň však dodala, že MMF musí zohľadňovať postoje širšej medzinárodnej komunity. “Neustále vedieme diskusie a v týchto rokovaniach s gréckymi predstaviteľmi nastal určitý pokrok,“ povedala.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble však v utorok upozornil, že rozhovory s Gréckom idú príliš pomaly. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa dvoch účastníkov politického stretnutia, na ktorom bol aj šéf nemeckého rezortu financií. Podľa Schäubleho nastal posun vo vedľajších oblastiach, diskusie s Aténami však celkovo ostávajú pomalé a k prelomu nedošlo. Rokovania sa podľa neho točia okolo dokončenia súčasného programu pomoci a nie je potrebné špekulovať o “pláne B“.

Íri v napätí, krajina sa pripravuje na historické referendum

DUBLIN 20. mája (SITA) – V Írsku je všetko pripravené na piatkové historické referendum, ktoré pravdepodobne umožní v tradične katolíckej krajine homosexuálne manželstvá. Podľa prieskumov by na otázku, či zaviesť možnosť uzatvárať zákonné zväzky bez ohľadu na pohlavie, mala väčšina voličov odpovedať kladne. Ak by sa tak stalo, išlo by o historické hlasovanie, keďže by bolo prvým svojho druhu s úspešným výsledkom pre homosexuálnu menšinu. V ostatných, takmer 20 krajinách sveta, kde sú manželské zväzky osôb rovnakého pohlavia povolené, sa tak stalo po hlasovaní v parlamente. Bolo tomu tak aj v tom írskom, ešte v marci, no následne sa návrh stal predmetom plebiscitu.

Návrh na umožnenie uzatvárať manželstvá bez ohľadu na pohlavie podporuje aj vláda premiéra Endu Kennyho a predovšetkým mladí ľudia. Naopak, cirkev a starší obyvatelia sú proti. Ako podotýka v utorok portál britského denníka Daily Telegraph, homosexualita bola v Írsku ešte pred začiatkom 90. rokov trestne stíhateľná a rozvody sa stali súčasťou právneho poriadku v roku 1995.

Stoltenberg povedal Lavrovovi, že Rusi musia z Ukrajiny odísť

BRUSEL 19. mája (SITA/Reuters) – Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg opätovne povedal ruskému ministrovi zahraničia Sergejovi Lavrovovi, že Rusko musí stiahnuť všetkých svojich vojakov a ťažké zbrane z Ukrajiny a ukončiť podporu separatistov. Šéf NATO podľa vlastných slov tiež dodal, že Lavrovovi po stretnutí v Bruseli tlmočil svoje znepokojenie nad veľkým množstvom vojenských cvičení uskutočnených Ruskom v krátkom časovom období. “Prediskutovali sme aj potrebu transparentnosti, predovšetkým keď máme zvýšenú vojenskú prítomnosť pozdĺž našich hraníc…pre NATO je dôležité urobiť všetko, čo môžme, aby sme sa vyhli vymknutiu incidentov spod kontroly,” povedal v utorok Stoltenberg novinárom.

NATO opakovane kritizuje zapojenie Moskvy do konfliktu na Ukrajine a žiada plnú implementáciu dohody o prímerí. Rusko stále popiera, že poskytuje povstalcom na východe podporu vo forme vojakov a zbraní. Ukrajinská armáda v nedeľu oznámila, že zatkla dvoch ruských vojakov bojujúcich v oblasti kontrolovanej separatistami.

Opozícia má podľa Žitňanskej jedného kandidáta, Smer dvoch

BRATISLAVA 19. mája (SITA) – Opozičné strany majú na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) jedného spoločného kandidáta Maroša Žilinku, dvoch kandidátov – Karola Mitríka a Henrietu Crkoňovú, má vládny Smer, myslí si poslankyňa za Most-Híd Lucia Žitňanská. Poslancom dnes v rozprave k voľbe predsedu NKÚ Žitňanská pripomenula, že bývalý predseda parlamentu Pavol Paška už pred dvoma rokmi na stretnutí k voľbe ponúkal SDKÚ, aby nominovala na post šéf NKÚ Karola Mitríka.

Člen poslaneckého klubu KDH Alojz Hlina zdôraznil, že Karol Mitrík (kandidát Pavla Freša) a Henrieta Crkoňová (nominantka Mariána Kvasničku a Štefana Kuffu) sú kandidátmi s podporou na úrovni štatistickej chyby. „Ak má opozícia spolu 67 poslancov, 60 poslancov sa podpíše pod návrh jedného kandidáta a dvoch ďalších kandidátov navrhujú traja opoziční poslanci, tak traja zo 67 je na úrovni štatistickej chyby,“ konštatoval Hlina.

Poslanec za KDH Martin Fronc pripomenul, že premiér Robert Fico v minulosti chcel, aby kandidát na post predsedu NKÚ mal podporu väčšiny opozície. „Ako človek s matematickým vzdelaním som si myslel, že viem, čo je väčšina a menšina,“ dodal Fronc s tým, že 60 podpisov opozičných poslancov si získala kandidatúra Maroša Žilinku.

Poslanec za KDH Marián Kvasnička označil Crkoňovú za vynikajúcu kandidátku s nepriestrelným odborným aj morálnym kreditom. O jej nominácii uvažoval s regionálnymi straníckymi kolegami už pred dva a pol rokom. Kvasnička sa podľa vlastných slov minulý týždeň potácal „v šedej zóne pochybení a paradoxov“, za kandidatúrou Crkoňovej naďalej stojí. Poslanec za KDH zdôraznil, že konal a koná v úprimnej viere pomôcť zlepšiť fungovanie jedného z dôležitých štátnych úradov. Kvasnička si pri vystúpení pomáhal množstvom citátov z kníh a výrokov rôznych autorov.

„Kopa žvástov, na mňa to vôbec neplatí. Očakával som vysvetlenie, prečo ste najprv podpísali kandidatúru pána Žilinku a potom bez vysvetlenia navrhli vlastného kandidáta,“ reagoval na Kvasničku poslanec SaS Ľubomír Galko. Kvasnička sa podľa neho kandidatúrou Crkoňovej týždeň po tom, ako podpísal kandidatúru Žilinku, ukázal ako rozbíjač opozície a agent Smeru. Dnes Kvasnička podľa Galka nič zo svojho konania nevysvetlil. Čas podľa Galka ukáže, čo za nomináciou Crkoňovej naozaj bolo a akú rolu v tom Kvasnička zohral.

„Nič si z tých havkáčov nerobte,“ odkázal Kvasničkovi na margo opozičnej kritiky poslanec Smeru-SD Dušan Muňko s tým, že ho vždy poznal ako slušného človeka a takým pre neho aj zostáva. „Ja vás nechcem chváliť za tento prejav, aby som vám nepoškodil. Niektorí poslanci sú natoľko perverzní, že by to tak chápali,“ konštatoval poslanec Smeru-SD Dušan Jarjabek. Kvasničku vníma ako rovného chlapa s rovnými názormi a zároveň ako opozičného poslanca. Poslanec Smeru-SD Dušan Bublavý opozícii pripomenul, že kupovanie poslancov sa dialo za druhej vlády Mikuláša Dzurindu.

Voľby predsedu NKÚ o 17:00 parlament nestihne. Do rozpravy sa písomne prihlásilo 14 poslancov, vystúpili zatiaľ štyria rečníci a po písomne prihlásených sa môžu zákonodarcovia do rozpravy prihlásiť ústne. Pravdepodobne sa tak diskusia k voľbe predsedu NKÚ skončí v stredu.

Pellegrini presadil rokovanie o NKÚ do 21:00

BRATISLAVA 19. mája (SITA) – Hoci sa koná riadna 51. schôdza parlamentu, ktorá je naplánovaná na štyri týždne, predseda parlamentu Peter Pellegrini presadil, aby dnes národná raka rokovala o voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu do 21:00. Pôvodne Pellegrini navrhoval, aby sa rokovalo do noci, teda do úplného ukončenia rozpravy. Do diskusie, ktorá sa začala o 14:00, sa písomne prihlásilo 14 poslancov, vystúpili zatiaľ piati rečníci. Po skončení písomne prihlásených sa ešte môžu prihlásiť poslanci do rozpravy ústne.

Návrh, aby sa rokovalo do 21:00 a nie do noci, predložil poslanec Daniel Lipšic a plénum ho odsúhlasilo. Lipšic a aj Igor Matovič (OĽaNO) Pellegrinimu pripomenuli jeho slová po nástupe do funkcie, keď sa vyslovil, že parlament nebude rokovať v noci.

Člen poslaneckého klubu KDH Alojz Hlina neúspešne presadzoval, že ak chce Smer rokovať v noci, aby v noci hlasoval o novom predsedovi úradu. To ale poslanci Smeru zamietli. Hlasovať o predsedovi NKÚ sa má v stredu o 11:00.

Fico víta pomoc honorárnych konzulov slovenským podnikateľom

BRATISLAVA 19. mája (SITA) – Pre rast slovenského exportu je dôležité maximálne využiť pomoc honorárnych konzulov. Tá je vítaná napríklad v presadzovaní slovenských firiem na zahraničných trhoch. Vyhlásil to dnes predseda vlády Robert Fico, keď prijal honorárnych konzulov Slovenskej republiky v zahraničí.

“Budúcnosť slovenského exportu nevidíme len v Európskej únii, ale naopak, podporujeme jeho diverzifikáciu na mimoeurópske trhy najmä do krajín juhovýchodnej Ázie, Latinskej Ameriky, ale aj do krajín Perzského zálivu či Ruskej federácie. V minulom roku sa nám osvedčilo využívanie spoločných návštev vysokých predstaviteľov v teritóriách, kde je potrebné vo zvýšenej miere podporiť export. Ide najmä o krajiny Perzského zálivu, Vietnam a Mongolsko,” uviedol Fico. Honorárni konzuli podľa neho môžu pomôcť aj v takých oblastiach, ako je získavanie investícií, ktoré okrem práce prinesú aj inovácie. Pomoc je aj “podpora cestovného ruchu, príprava a účasť podnikateľov na veľtrhoch a výstavách či organizovanie podnikateľských misií, kooperačných stretnutí, inovačných a technologických fór. Je to aj budovanie imidžu Slovenska,” povedal Fico na stretnutí.

Ako uviedol, honorárni konzuli plnia nezastupiteľnú úlohu najmä v krajinách, kde Slovensko nemá veľvyslanectvo. Požiadal ich, aby aj naďalej venovali pozornosť ekonomickému potenciálu Slovenska a podpore malých a stredných podnikov pri ich prenikaní na miestne trhy. “Veľké firmy nepotrebujú otvárať dvere, tie niekedy dokážu vstúpiť aj oknom. Ale seriózne, menšie firmy, na ktorých tejto vláde osobitne záleží, potrebujú vašu pomoc napríklad poskytovaním znalostí miestnych pomerov,” vyhlásil.

Premiér sa honorárnym konzulom poďakoval aj za pomoc slovenským občanom v núdzových situáciách, akou bolo napríklad nedávne zemetrasenie v Nepále a požiadal ich o “aktívnu pomoc pri zabezpečovaní požiadaviek našich zastupiteľských úradov” v súvislosti s predsedníctvom Slovenska v Rade Európskej únie v druhej polovici roka 2016.

Honorárnych konzulov dnes prijal aj prezident Andrej Kiska a predseda parlamentu Peter Pellegrini. Honorárny konzul Slovenska v Nepále Pasang Dawa Sherpa si dnes od ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka prebral zlatú plaketu za pomoc Slovákom v Nepále po nedávnom zemetrasení. Lajčák striebornou plaketou ocenil honorárneho konzula v Miláne Luigiho Cuzzoliniho a honorárnu konzulku v kalifornskom San Franciscu Barbaru Pivnicku.

EK začala konať voči Nemecku pre minimálnu mzdu

Vyšlo aj v EKO

BRATISLAVA 19. mája (SITA) – Európska komisia (EK) začala konanie voči Nemecku pre porušenie predpisov pokiaľ ide o uplatňovanie zákona o minimálnej mzde v sektore dopravy. Komisia vo svojom stanovisku tvrdí, že plne podporuje zavedenie minimálnej mzdy v Nemecku, domnieva sa však, že aplikácia tohto zákona na všetky dopravné operácie, ktoré sa dotýkajú nemeckého územia, obmedzuje voľný pohyb služieb a tovarov. “Uplatňovanie nemeckých pravidiel aj na tranzitnú a medzinárodnú dopravu nie je dôvodné a vytvára neprimerané bariéry na vnútornom trhu EÚ,” uviedol Andrej Králik zo zastúpenia EK na Slovensku. Nemecko má dva mesiace na to, aby zareagovalo na argumenty komisie.

Nemecký zákon, ktorý vstúpil do platnosti na začiatku tohto roka, stanovuje hodinovú minimálnu mzdu na úrovni 8,5 eura. Legislatíva sa vzťahuje aj na prepravcov z iných krajín únie, ktorí poskytujú služby v Nemecku. Ak prepravca poruší pravidlá o minimálnej mzde, hrozí mu pokuta pol milióna eur. Nemecko je 22. krajinou v EÚ, ktorá zaviedla minimálnu mzdu.

Kerry pôjde na inauguráciu nigérijského prezidenta

WASHINGTON 19. mája (SITA/AP) – Kancelária amerického prezidenta Baracka Obamu v utorok oznámila, že americký minister zahraničných vecí John Kerry sa budúci týždeň zúčastní na inaugurácii nového nigérijského prezidenta, ktorým sa po marcovom volebnom triumfe stane opozičný kandidát Muhammadu Buhari. Kerry sa tak pripojí k očakávanému veľkému počtu zahraničných lídrov. Do najľudnatejšej a hospodársky najsilnejšej krajiny čierneho kontinentu sa vráti po štyroch mesiacoch, keď v januári varoval prípadných zlyhaním volieb. Tie však prebehli bez väčších problémov a boli označené za spravodlivé. Okrem Buhariho vyšiel zo súbežne konaných parlamentných volieb víťazne aj opozičný Všepokrokový kongres, ktorý bude mať väčšinu v oboch komorách parlamentu.

Dlhoročného lídra Nigérie Goodlucka Jonathana v marcových voľbách porazil 72-ročný generál Buhari, ktorý sa prvýkrát dostal k moci pred troma desaťročiami prostredníctvom vojenského puču. Počas predvolebnej kampane sa prezentoval ako znovuzrodený demokrat so snahou vyčistiť bývalú britskú kolóniu od korupcie. O návrat sa k moci sa neúspešne uchádzal už trikrát.

Prezidentské a parlamentné voľby v Nigérii sprevádzali obavy zo zopakovania násilných udalostí, aké sa odohrali počas volieb pred štyrmi rokmi. Zahynuli vtedy stovky ľudí. Bezpečnostná situácia v najväčšej africkej krajine je navyše napätá aj pre aktivity povstalcov z hnutia Boko Haram. Práve ich útoky spôsobili odklad hlasovania o šesť týždňov.

Balkán a EÚ sa radia o boji proti verbovaniu militantov

TIRANA 19. mája (SITA/AP) – Predstavitelia bezpečnostných zložiek zo západného Balkánu a viacerých krajín EÚ sa v utorok zišli v albánskej Tirane, kde sa koná dvojdňová konferencia so zameraním na verbovanie Európanov do radov islamistických skupín, ktoré ich nasadzujú ako bojovníkov v Iraku alebo Sýrii. Podujatie organizujú v rámci iniciatívy americkej vlády a jedným z účastníkov je aj námestníčka ministra zahraničných vecí USA Sarah Sewallová. Tá vyzvala západobalkánske štáty na zlepšenie spolupráce v boji proti náboru extrémistických bojovníkov a vypracovanie príslušných stratégií. Voči hrozbe, ktorú tento fenomén predstavuje, totiž podľa nej “nie je imúnny žiadny región, žiadna krajina a žiadna komunita”.

K militantným islamistom v Iraku a Sýrii sa v uplynulých troch rokoch pridali stovky bojovníkov z Albánska a iných krajín západného Balkánu, kde obyvatelia čelia chudobe a vysokej nezamestnanosti. Albánsky minister vnútra Saimir Tahiri však tvrdí, že spolupráca s medzinárodnými policajnými orgánmi a právne reformy viedli k obmedzeniu verbovania v jeho krajine. Podľa štúdie financovanej USA a zverejnenej v apríli v Kosove vycestovalo do Iraku a Sýrie okolo 700 bojovníkov zo západného Balkánu, a to väčšinou z Bosny a Kosova.