Konkrétne ide o nasledovné údaje:
– názov, adresa sídla a identifikačné číslo finančnej inštitúcie, ktorá vedie účet alebo prenajíma bezpečnostnú schránku,
– dátum založenia účtu,
– dátum začatia prenájmu bezpečnostnej schránky,
– číslo účtu a medzinárodné bankové číslo účtu IBAN, ak bolo pridelené,
– jednoznačné označenie bezpečnostnej schránky,
– identifikačné údaje klienta v rozsahu (1. meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, ak ide o fyzickú osobu, 2. údaje podľa prvého bodu, obchodné meno, adresa miesta podnikania a identifikačné číslo, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, 3. názov, adresa sídla a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu),
– meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, a adresa trvalého alebo iného pobytu konečného užívateľa výhod klienta,
– dátum vzniku a zániku oprávnenia klienta na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte,
– dátum zrušenia účtu,
– dátum ukončenia prenájmu bezpečnostnej schránky.
Zaujímalo nás tiež, ako sa táto zmena dotkne bežných ľudí. “Ministerstvo financií SR je toho názoru, že bežných ľudí tento systém nijako neovplyvní – ide prakticky len o zefektívnenie práce vybraných zložiek štátu, resp. o zefektívnenie komunikácie medzi bankou a zložkami štátu, ktoré už aj v súčasnosti majú právo prelomiť bankové tajomstvo pri výkone svojej práce (inštitúcie definované v § 5 ods. 1 zákona č. 123/2022),” uviedol tlačový odbor.
Informácie o pohyboch na účte zverejnené nebudú
“Centrálny register účtov nezavádza žiadne nové právomoci existujúcim orgánom – len zefektívňuje prácu. To znamená, že ak vyšetrovateľ určitého trestného činu musel čakať na odpoveď banky, či preverovaná osoba má v banke účet alebo nie niekoľko týždňov, pri registri účtov tieto údaje získa automaticky – ale len údaje, ktoré sú v súlade so zákonom, teda údaj kde má daná osoba vedený účet, kto je disponentom, kedy bol založený účet a pod. V tejto spojitosti by sme chceli zdôrazniť, že Centrálny register účtov neobsahuje žiadne informácie o pohyboch alebo zostatkoch na účte,” dodal tlačový odbor Ministerstva financií SR na záver.
Ako to funguje v praxi?
K tejto téme sme kontaktovali aj jednotlivé banky, ktoré nás však odkázali na Slovenskú bankovú asociáciu, ktorá v tomto smere banky zastupuje.
“Zákon o centrálnom registri účtov stanovuje finančným inštitúciám povinnosť zasielať údaje do registra na dennej báze. Je to ďalšia povinnosť, ktorá si vyžiada značné implementačné a prevádzkové náklady na strane bánk. V prípade, ak bude register efektívne a bezpečne fungovať, môže byť register pre štát jedným z nástrojov na zvýšenie efektivity pri predchádzaní a odhaľovaní závažných trestných činov a v boji proti praniu špinavých peňazí. V komerčnom sektore by sa však vzhľadom na technologický pokrok preferoval viac automatizovaný systém výmeny informácií v reálnom čase ako register zhromažďujúci dáta,” uviedla pre Zregiónu.sk Daniela Gilányi, hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie.
Zároveň prezradila, že Zákon o centrálnom registri účtov nadobudol účinnosť už 1. mája 2022. “Podrobnosti o zasielaní údajov do centrálneho registra účtov, podmienky na pridelenie a používanie jedinečného identifikátora používateľa a podrobnosti o opatreniach zaisťujúcich primeranú bezpečnosť údajov má v zmysle zákona stanoviť vyhláška, ktorú Ministerstvo financií SR aktuálne predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. O tomto zámere sme mali informáciu pred medializáciou témy,” dodala hovorkyňa.