BRATISLAVA – Diaľnica cez Donovaly, o ktorej sa už dlhšie hovorilo, pravdepodobne nebude. Ani cez Donovaly, ani cez Turiec sa v súčasnosti neoplatí prepojiť diaľnicu D1 s rýchlostnou cestou R1. Vyplynulo to zo štúdie Ministerstva dopravy, ktorá skúmala možnosti severojužného cestného prepojenia na strednom Slovensku. Proti jej záverom sa ostro ohradili nielen motoristi, ale aj banskobystrický župan a primátor. Motoristov na západe zase trápi obchvat, ktorý sa začína rozpadať už dva roky po otvorení.
Úradnícka vláda v posledných dňoch úradovania predstavila dlho očakávanú štúdiu. Končiace vedenie ministerstva dopravy prišlo so zásadným prekreslením budúcnosti našich diaľnic. Šoférov nielenže nepotešilo, ale Stredoslovákov priam nahnevalo. Prepájať D1 s R1 tunelom popod Nízke Tatry sa podľa nej neoplatí. Odporúča vedľajšiu trasu cez Turiec. Na juhu sa zasa ukazuje ako lepší variant spojenie cez Levice než doteraz pripravovaná trasa cez Krupinu.
Bolo by to pridrahé, trasu chcú vyškrtnúť
Zo štúdie vzišlo sedem odporúčaní pričom kľúčový záver znie, že do budúcna je lepšie pracovať na prepojení severu a juhu cez Turiec a trasu cez Donovaly dokonca vyškrtnúť z projektov transeurópskej dopravnej siete TEN-T.
Pokračovanie rýchlostnej cesty R1 z Ružomberka cez Donovaly do Slovenskej Ľupče sa podľa rezortu dopravy ukázalo ako nereálne. “Dôvodom sú vysoké náklady na projekt, ktoré odhadli na viac ako dve miliardy eur. Navyše cesta plná tunelov a estakád by značne zasiahla územie Národného parku Nízke Tatry,” vysvetlil hovorca ministerstva dopravy Martin Petro.
Štyri možnosti, najlepšie piata
V rámci štúdie skúmal rezort dopravy štyri možnosti prepojenia D1 s rýchlostnou cestou R1. Pomer prínosov a nákladov vychádzal pri každom variante v plnom profile výrazne pod hranicou, kedy je projekt považovaný za návratný. Ministerstvo dopravy preto bude musieť hľadať úspornejšie riešenia. Ako najvhodnejšia sa zatiaľ rezortu dopravy zdá trasa medzi Martinom a Žiarom nad Hronom, teda plánovaná R3.
Nové rýchlostné cesty alebo iba opraviť dnešné?
Ministerstvo dopravy v štúdii skúmalo aj to, ako by malo severojužné prepojenie pokračovať ďalej až po hranice s Maďarskom. Ako najvhodnejšie sa ukázalo prepojenie po trase Žiar nad Hronom – Tlmače – Levice – Šahy, teda sčasti po existujúcej R1 a sčasti v koridore dnešných ciest prvej a druhej triedy. “Samozrejme, to, že najlepšie vychádza trasa okolo Levíc, neznamená, že sa tam teraz začnú stavať nové cesty. Najprv je potrebné vypracovať plnohodnotnú štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá presne určí trasovanie a povie, či treba vybudovať nové rýchlostné cesty, či cesty I. triedy, alebo len modernizovať súčasné, prípadne ktoré obchvaty budovať,” dodali autori štúdie z rezortu dopravy s tým, že odporúčajú ďalší postup koordinovať aj so susedným Maďarskom.
Chcú vyľudniť kraj?, pýta sa župan Lunter
Prehlbovanie regionálnych rozdielov, krátkozraký pohľad a prístup k budovaniu infraštruktúry, vyľudňovanie. Aj týmito výčitkami reaguje na závery štúdie banskobystrický župan Ondrej Lunter. “Priznám sa, že úplné preloženie severojužného prepojenia cez západné Slovensko, miesto pokračovania R3 cez Krupinu, som ani v najhoršom sne neočakával,” uviedol predseda kraja.
Poukázal pritom aj na zúfalý stav južného železničného ťahu: “Pri Fiľakove chodia vlaky krokom, lebo by sa vykoľajili. Cesta vlakom z Banskej Bystrice do Bratislavy trvá 4 hodiny. Keď sa pozriem na počet obchvatov väčších miest v našom kraji, ktoré non-stop trpia tranzitnou dopravou, tak sa chcem aj vlády a úradníkov spýtať, čo v praxi pre nich znamená znižovanie regionálnych rozdielov. Znamená to, že chcú náš kraj vyľudniť, aby tu nebolo potrebné investovať už do ničoho?” Podľa Luntera spomínané v praxi znamená jasný signál pre investorov, že štát so stredným Slovenskom neráta.
Zverejniť to pár dní pred koncom vlády je neprípustné
So závermi štúdie zásadne nesúhlasí ani Iniciatíva stredné Slovensko (ISS). Hovorí o tendenčne spracovanom stanovisku, ktoré prichádza od úradníckej vlády na konci jej pôsobenia. Ako informoval banskobystrický primátor Ján Nosko a predseda ISS, obrátia na nového ministra dopravy.
Tvrdí, že štúdia spochybňuje prínosy stredoslovenského severojužného prepojenia rýchlostnou cestou R1. Zverejnenie takého zásadného materiálu bez rokovaní s príslušnými regiónmi na konci pôsobenia vlády je podľa nej neprípustné. Iniciatíva bude žiadať stiahnutie štúdie pre jej chyby a nedostatky a takisto, aby predmetom programového vyhlásenia vlády bolo aj nájdenie riešenia pre skutočné stredoslovenské prepojenie severu a juhu.
Obchvat sa rozpadáva, zosuvy krajníc aj výrazné nerovnosti
Iné problémy trápia vodičov na západe Slovenska. Po dvoch rokoch používania je totiž bratislavský obchvat R7 pre motoristov nebezpečný a rozpadáva sa. Na viacerých miestach sa zosúva pôda z krajnice, a sú na nej nerovnosti. Na problém poukázal portál tvnoviny.sk. Kvôli jame na piatom kilometri smerom do Bratislavy autá dokonca výrazne nadskakujú, čo je rizikom najmä vodičov nákladných áut, ktorým hrozí prevrátenie. Vodiči ostatných motorových vozidiel riskujú poškodenie.
Podľa šéfa Výskumného ústavu dopravného je lôžko pod diaľnicou urobené nekvalitne, inak by v žiadnom prípade násyp nevydržal len sotva dva roky. Najväčšie zosuvy a rozpadávajúce sa krajnice diaľnice, ktorú postavili ako PPP projekt, už pomaly opravujú.