Životné stretnutie
Zuzanina biologická matka sa mala nachádzať v sociálnom zariadení pre matky bez domova a týrané ženy. Bolo vzdialené len pár kilometrov od miesta, kde Zuzana celú dobu vyrastala a žila. ,,Zistila som, že sa 23 rokov pohybujem v tesnej blízkosti mojej biologickej matky. Pomenovanie matka je v jej prípade vznešené oslovenie. Pre mňa je to žena, ktorá ma porodila a dala mi život, ale nemám s ňou nič spoločné,” vysvetlila Zuzana. Po príchode na adresu sociálneho zariadenia jej otvorili ženy v habite. Keď prezradila zámer svojej návštevy, zaviedli ju do miestnosti, kde mala na matku počkať. ,,Každý má nejakú predstavivosť. O to pestrejšiu, keď ide o niekoho, koho ste nikdy nevideli. Bola som plná očakávaní, predstavovala som si, ako bude vyzerať. Možno to vyznie zle, ale bola som sklamaná.”
Po pár minútach vo dverách zahliadla ženu, ktorá mala byť jej matkou. Videla pred sebou len neupravenú, útlu postavu, zničenú životom. ,,Objala som ju, ale bolo to veľmi chladné, akoby objímate cudziu ženu. Nikdy vás nevidela, ako idete do školy, neprežívala s vami radosti a ani problémy. Nevedela som sa pretvarovať,” opisuje svoje pocity pri prvom stretnutí Zuzana.
