Spoveď svedomia
Biologická matka sa spočiatku snažila vyviniť z chýb, ktoré v živote spravila. Obhajovala to, že Zuzanu dala k adopcii, že zamlčala jej otca. Zuzana sa však na stretnutí dozvedela veľmi podstatné informácie. Domnienky o tom, že časť jej vnútra naznačuje akoby nepatrila na Slovensko, boli správne. Biologická matka sa Zuzane priznala, že jej otec je z Bosny, preto má aj inak sfarbenú pleť ako jej rovesníčky. O otcovi žena nechcela veľa hovoriť. Vykreslila ho ako chlapa, ktorý sa nestaral a ,,nenosil domov peniaze”. Zuzana však mala od susedy informácie, že jej otec pracoval v zahraničí a pôsobil ako priateľský a milujúci človek.
Keď si už Zuzana myslela, že to najhoršie má za sebou, matka sa jej priznala, že má ďalších 4 súrodencov. Dvaja sú jej nevlastní ešte z prvého manželstva. Sestra sa s matkou údajne nestretáva a nemajú dobrý vzťah, brat sa jej pred niekoľkými rokmi zabil skokom pod vlak. Zvyšní súrodenci skončili, tak ako Zuzana, na adopcii. Má ďalších dvoch bratov. Jedného staršieho o dva roky, druhý má 21 rokov. ,,Nemám jej čo zazlievať, pretože mi dopomohla k tomu, že mám milujúcich rodičov, ktorí sú pre mňa tí praví a beriem ich ako biologických. Rodič je ten, ktorý vychová. Dávajú mi lásku a pocit istoty. Môžem študovať a rozvíjať svoje schopnosti. Pri nej by som možno bola rada, keby som mala len strednú. Aj v znamení mám, že som dieťa šťasteny, narodené pod šťastnou hviezdou, a to v mojom prípade platí dvojnásobne. Len dúfam, že sa aj moji súrodenci majú tak dobre, ako ja,” povedala Zuzana. S bratmi sa nikdy osobne nestretla, videla ich len na fotografii. Stretnutie s nimi zatiaľ neplánuje, nakoľko nevie, či im adoptívni rodičia povedali, že sú z detského domova.
