Štefanca: EÚ je proti rastu záťaže pre podnikateľov
BRATISLAVA – Zvyšovanie záťaže pre podnikateľov je podľa europoslanca Ivana Štefanca v rozpore s dlhodobou stratégiou EÚ. Podľa neho môže zhoršovanie podnikateľského prostredia Slovensku v…
Podľa Obamu musí Británia zostať v Európskej únii
WASHINGTON – Británia musí zostať v Európskej únii, aby si Londýn udržal svoj globálny vplyv, uviedol americký prezident Barack Obama v rozhovore pre spravodajskú stanicu…
Ruská diplomacia vyjadrila hlboké sklamanie z predĺženia sankcií EÚ
Moskva 22. júna (SITA) – Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo dnes hlboké sklamanie nad tým, že “v EÚ sa znova presadil názor rusofóbnej loby”.
Ruský rezort diplomacie takto komentoval rozhodnutie Rady EÚ pre zahraničné záležitosti predĺžiť o ďalšieho pol roka sankcie uvalené na Rusko v súvislosti s vývojom na Ukrajine. Ruské ministerstvo pripomenulo, že “kľúč na urovnanie vnútroukrajinskej krízy bol a zostáva v rukách Kyjeva”.
K rozhodnutiu Bruselu sa dnes vyjadril aj šéf kancelárie ruského prezidenta Sergej Ivanov, ktorého neprekvapuje, že k predĺženiu sankcií “došlo práve dnes – v Deň pamiatky a smútku” za obeťami Veľkej vlasteneckej vojny, ktorý si v Rusku pripomínajú v deň výročia vpádu nemeckých vojsk na územie Sovietskeho zväzu z 22. júna 1941.
Na otázku novinárov, či oznámenie o predĺžení sankcií v tento deň nepovažuje za prejav cynizmu, Ivanov odpovedal: “Vás to prekvapuje? Mňa, bohužiaľ, už dávno nie”.
Predseda zahraničného výboru ruskej Štátnej dumy Alexej Puškov sa domnieva, že predĺženie sankcií EÚ voči Rusku povedie k zmrazeniu súčasného politického konfliktu medzi Moskvou a Bruselom. Upozornil, že EÚ nevyvíja na Kyjev tlak, aby plnil mierové dohody podpísané v Minsku. “Tu vzniká slepá ulička pri urovnaní konfliktu, lebo Kyjev neprestáva s ostreľovaním, v dôsledku ktorého zomiera civilné obyvateľstvo,” vysvetlil Puškov.
V slepej uličke sú podľa Puškova aj vzťahy Ruska a EÚ, lebo Brusel “nerozširuje sankcie, ale ich ani nezmäkčuje, ani ich postupne neruší”. Upozornil, že keby EÚ začala postupne prehodnocovať sankcie, vyvolalo by to pozitívnu dynamiku, lebo by nasledovali odvetné opatrenia Moskvy, “čo by v perspektívne prinieslo istú normalizáciu vzťahov”. Puškov okrem toho vyslovil podozrenie, že na rozhodovanie EÚ mali vplyv USA.
V reakcii na rozhodnutie EÚ predĺžiť platnosť sankcií uvalených na Rusko prijme Moskva recipročné opatrenia, uviedol dnes hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.
Pripomenul, že pokiaľ ide o sankcie, základom prístupu Ruska je princíp vzájomnosti. Pred novinármi, ktorí ho žiadali o komentár k rozhodnutiu Rady EÚ pre zahraničné záležitosti predĺžiť platnosť sankcií voči Rusku do 31. januára 2016, Peskov znova uviedol, že Rusko považuje tieto opatrenia za ničím nepodložené a protiprávne. Dodal, že Moskva nikdy nebola iniciátorkou sankčných opatrení.
Agentúra TASS informovala, že predseda ruskej vlády Dmitrij Medvedev dnes nariadil vicepremiérovi Sergejovi Prichoďkovi pripraviť pre prezidenta Vladimira Putina návrh na predĺženie odvetných opatrení prijatých Ruskom v reakcii na sankcie EÚ. Platnosť ruských sankcií sa bude predlžovať recipročne – o šesť
Rusko vlani zakázalo dovoz potravín západoeurópskej výroby v reakcii sa sankcie EÚ uvalené na fyzické a právnické subjekty z Ruska a východu Ukrajiny.
1 12 20 pel dem
Cameron varuje ministrov pred odmietaním EÚ
LONDÝN 8. júna (SITA/Reuters) – Britský premiér David Cameron v nedeľu varoval členov svojej vlády pred zastávaním rozdielnych postojov než tých, na ktorých sa spoločne dohodli v súvislosti so zotrvaním krajiny v EÚ. Reagoval tak na iniciatívu viac ako 50 euroskeptických poslancov jeho Konzervatívnej strany, ktorí vyjadrili jasný záujem stáť na čele zástancov odchodu z únie v prípade zlyhania snáh o zásadné posilnenie postavenia Londýna vo vzťahu k Bruselu. Ako povedal Cameron, “ak chcete byť súčasťou vlády, budete musieť zdieľať pohľad, na ktorom sme sa zhodli vo veci usporiadania referenda, čo bude viesť k úspešnému záveru”.
Cameron minulý rok Britom sľúbil, že v prípade volebného víťazstva vypíše referendum o ďalšej budúcnosti Spojeného kráľovstva v EÚ. Predtým chce však vyjednať nové podmienky členstva krajiny v únii, čo si bude vyžadovať zmeny v zakladajúcich zmluvách o EÚ. Cameron chce podľa vlastných slov dosiahnuť také reformy EÚ, aby Briti mali v plebiscite plánovanom na rok 2017 na výber.
Zmeny v monitorovacom systéme budú stáť 8 mil. eur, uhradí ich EÚ
BRATISLAVA 5. júna (SITA) – Aktualizácia existujúcich a rozširovanie nových funkcionalít v informačno-technologickom monitorovacom systéme ITMS2014+ pre využívanie eurofondov v novom programovom období 2014 – 2020 bude stáť 6,684 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty, resp. 8,021 mil. eur vrátane dane. Úrad vlády SR vybral za dodávateľa týchto služieb združenie firiem Atos IT Solutions and Services, s. r. o. (nástupca Siemens Business Services, s. r. o.) a Axon Pro, s. r. o. so sídlom v Bratislave.
Predpokladaná cena zákazky bola 6,681 mil. eur bez dane (8,018 mil. eur vrátane dane), zmluvná cena tak presahuje 100 % očakávaných nákladov. Použitý postup rokovacieho konania bez výzvy na súťaž úrad vlády zdôvodnil tým, že uvedené služby môže poskytnúť len určitý dodávateľ pre ochranu výhradných práv. Vyše desaťmesačná zmluva je platná do 31. marca 2016. Projekt bude financovaný z peňazí Európskej únie cez Operačný program Technická pomoc.
Úprava existujúcich a vývoj nových funkcionalít, architektúry a podpory procesov v elektronickej podobe v ITMS2014+ sú podľa úradu vlády potrebné pre zachovanie kontinuity prípravy implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov. Cieľom zákazky je zabezpečiť otvorenosť systému aplikačného programového vybavenia tak, aby jeho následné úpravy a servis mohli byť poskytované aj iným dodávateľom.
“Primárnym cieľom úprav a ďalšieho rozvoja existujúceho ITMS2014+ je splnenie základných požiadaviek Európskej komisie k implementácii európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020 zo strany SR v roku 2015 a začiatkom roku 2016. Ide najmä o splnenie základných princípov e-Kohézie – vytvorenie prostredia a platformy pre efektívnu komunikáciu a výmenu informácií medzi prijímateľom a poskytovateľom pomoci, a to najmä v elektronickej podobe,” uviedol úrad vlády. Sekundárnym cieľom je modifikácia a rozvoj existujúceho ITMS2014+, aby sa zachovala kontinuita implementácie eurofondov a aby poskytoval podporu pre základné a najdôležitejšie procesy implementácie.
Úrad vlády a uvedená skupina dodávateľov uzavreli už v júni 2013 zmluvu o úprave existujúcich funkcionalít a architektúry ITMS na základe požiadaviek EK pre programové obdobie 2014 – 2020 a tiež licenčnú zmluvu. Zmluvná cena dosiahla 7,149 mil. eur bez dane, resp. 8,579 mil. eur vrátane dane. Konečný termín pre ukončenie všetkých etáp zmluvy bol 31. marec 2015. Táto skupina firiem na základe zmluvy z roku 2006 dodala aplikačné programové vybavenie informačného systému IT monitorovacieho systému pre štrukturálne fondy a Kohézny fond.
Dohoda medzi EÚ a USA nesmie oslabiť štandardy únie
Vyšlo aj v EKO
BRATISLAVA 29. mája (SITA) – Obchodná dohoda medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými by mala prehĺbiť prístup únie na trh USA, nesmie však oslabiť štandardy Európskej únie, ani právo na reguláciu vo verejnom záujme. Vyplýva to z návrhu odporúčaní, ktoré vo štvrtok schválil výbor Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod. Poslanci tiež požadujú reformu a vylepšenie nástrojov na urovnávanie sporov medzi investormi a štátom.
Odporúčania vyjednávačom Európskej komisie k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), ktoré schválil výbor pre medzinárodný obchod, musí ešte potvrdiť plénum Európskeho parlamentu. Informuje o tom Európsky parlament.
Nakoľko hrubý domáci produkt (HDP) Európskej únie je silne závislý na obchode a exporte, dobre zostavená dohoda so Spojenými štátmi americkými, ktorá by umožnila drobným firmám a malým a stredným podnikom prístup na trh s 850 miliónmi spotrebiteľov, by mohla do roku 2020 zvýšiť podiel priemyslu na HDP o 15 až 20 %, uvádza sa v schválenom texte.
Na druhej strane však protirečiace si závery štúdií podľa poslancov sťažujú hodnotenie potenciálneho prínosu dohody TTIP pre hospodárstvo Európskej únie. Výbor preto zdôraznil nevyhnutnosť transparentných rozhovorov, ktoré by viedli k dosiahnutiu ambicióznej a zároveň vyváženej dohody s prínosom pre všetky členské štáty a k vytvoreniu efektívneho hospodárskeho prostredia podporujúceho hospodársku súťaž bez necolných obchodných prekážok. Dohoda však musí garantovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov EÚ týkajúcu sa napríklad ich údajov, zdravia a bezpečnosti a zabrániť daňovému a environmentálnemu dumpingu, uvádza sa v schválenom texte.
Slovensko chce bezpečnostnú stratégiu EÚ do konca roka 2016
BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Stále zastúpenie Slovenska pri Európskej únii v Bruseli bude presadzovať prijatie novej Európskej zahranično-politickej, respektíve bezpečnostnej stratégie najneskôr do konca roku 2016. Na európsku bezpečnostnú stratégiu potom nadviaže Slovensko vlastnou bezpečnostnou stratégiou. Ako agentúre SITA potvrdil riaditeľ tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí Peter Susko, tú rezort predloží aj na verejnú diskusiu. Ako vyplýva z materiálu Zameranie činnosti Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri EÚ zverejnenom na portáli právnych predpisov, Slovensko bude tiež presadzovať Spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku, nie však vo forme budovania európskej armády. Stále zastúpenie takisto bude presadzovať posilnenie bezpečnosti a stability hlavne v susedstve Európy, rozvoj partnerstiev Európskej únie s dôrazom na spoluprácu napríklad s NATO či OSN, ako aj spoluprácu s krajinami západného Balkánu, Východného partnerstva a Južného susedstva. Slovensko bude tiež podporovať koncepčný rozvoj civilných a vojenských kapacít krízového manažmentu, ako aj pôsobenie civilných misií a vojenských operácií EÚ. Koncepciu Stáleho zastúpenia predkladá ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Ako sa uvádza v dokumente, Slovensko sa už teraz zúčastňuje na misiách EÚ v regióne západného Balkánu, v Bosne a Hercegovine, na moldavsko-ukrajinskej hranici, ale svojimi civilnými a vojenskými expertmi prispieva aj do misií EÚ na palestínskych územiach a v Afganistane. Je zapojené aj do Bojovej skupiny EÚ tvorenej krajinami V4, ktorá bude v pohotovosti prvý polrok 2016.
“V ostatnom období sme svedkami zhoršenia bezpečnostnej situácie v bezprostrednom okolí EÚ,” pripomína dokument. Z pohľadu Slovenska je kritické najmä porušenie územnej celistvosti susednej Ukrajiny, nestabilita a napätie na východe Ukrajiny, ktorej dôsledkom je aj zhoršenie vzťahov medzi EÚ a Ruskom premietnuté do vzájomného zavedenia ekonomických sankcií. Podľa materiálu Slovensko znepokojuje aj situácia južne od európskych hraníc a na Blízkom východe.
Simon upozorňuje: Slovensko nevyčerpá zvyšných 30 % zdrojov EÚ
vydané aj v EKO
BRATISLAVA 21. mája (SITA) – Slovensko podľa poslanca Zsolta Simona (Most-Híd) nedokáže do konca tohto roka vyčerpať zvyšných 30 % finančných prostriedkov zo zdrojov Európskej únie. “Predpokladám, že Slovenská republika s veľkou pravdepodobnosťou príde o dve miliardy eur, ktoré nám prepadnú. To vďaka Robertovi Ficovi a jeho odborníkom,” povedal Simon na začiatku desiateho dňa 51. schôdze parlamentu. Poslanci pokračujú od rána v rozprave k vládnej správe o implementácii eurofondov v programovom období 2007 – 2013, ktorú začali v stredu po 14:00.
“Problém nie je len nízke čerpanie eurofondov, ale aj vysoké korekcie a kauzy, za ktoré bolo treba zaplatiť,” upozornil Simon. “Bolo by dobré, keby predkladateľ, alebo najlepšie sám Robert Fico prišiel sem za rečnícky pult a povedal, z čoho a koľko sme zaplatili za kauzy,” povedal. Spomenul napríklad kauzy sociálnych podnikov či nástenkového tendra počas prvej Ficovej vlády.
Vlády Fica podľa opozičného poslanca eurofondy čerpať nevedia na rozdiel od pravicových. Simon pripomenul, že Slovensko v prvom skrátenom programovom období 2004 – 2006 za vlády Mikuláša Dzurindu vyčerpalo z európskych peňazí 96,32 %. “Teda pravicová vláda, ktorá nemala skúsenosti s eurofondmi, tak nastavila systém a zabezpečila čerpanie na úrovni 96,32 %,” dodal.
Podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny v stredu informoval, že Slovensko vyčerpalo v rámci Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 – 2013 ku koncu apríla tohto roka zo zdrojov EÚ vrátane predfinancovania a zálohových platieb 8,074 mld. eur, čo je 70,32 % z alokácie 11,483 mld. eur. Do konca programového obdobia tak zostáva využiť 3,408 mld. eur. Bez predfinancovania a záloh, ktoré ešte neboli vyúčtované, predstavuje čerpanie peňazí EÚ 7,778 mld. eur, čiže 67,74 %.
V tomto roku vzhľadom na zvýšené tempo by podľa správy vlády malo byť z peňazí EÚ využitých 2,85 mld. eur. V roku 2016 by mali byť zúčtované zdroje v objeme asi 850 mil. eur. Obdobie oprávnenosti čerpania sa síce končí 31. decembra 2015, ale súhrnné žiadosti o platbu možno predkladať ministerstvu financií do apríla 2016 a následne žiadosti o platbu je možné poslať na Európsku komisiu do marca 2017.
V troch operačných programoch Životné prostredie, Konkurencieschopnosť a hospodársky rast a Vzdelávanie hrozí nevyužitie európskych peňazí vo výške predbežne 273 mil. eur. Predpokladaný objem korekcií za chyby pri využívaní eurofondov dosahuje zhruba 300 mil. eur, ale môže sa ešte zmeniť. Pozastavené platby v troch programoch by mali byť podľa správy uvoľnené v júni a v dvoch najneskôr do konca septembra.
EÚ sa sťažuje na rokovanie s Gréckom: Ide to príliš pomaly
Vyšlo aj v EKO
BRUSEL 18. mája (SITA/Reuters) – V rozhovoroch medzi Gréckom a veriteľmi nastal pokrok. Uviedla to v pondelok Európska komisia (EK). Grécko rokuje s veriteľmi o reformách, ktoré by mala krajina uskutočniť výmenou za ďalšiu pomoc. EK však uviedla, že tempo rozhovorov je pomalé a k dosiahnutiu dohody je potrebné väčšie úsilie. “Viac času a väčšie úsilie je potrebné na prekonanie rozdielov, ktoré sa objavujú v zostávajúcich otvorených otázkach v rokovaniach,“ povedal hovorca EK Margaritis Schinas. “Vítame záväzok gréckych orgánov zrýchliť spoluprácu s inštitúciami so zámerom dosiahnutia úspešného a včasného výsledku,“ povedal.
“Pokračujeme v konštruktívnom kontakte, robíme pokrok, hoci naďalej pomalým tempom,“ doplnil. Vo štvrtok a v piatok sa v Rige uskutoční summit Východného partnerstva. “Čokoľvek sa v Rige stane, nemôže to byť náhrada za potrebné prekonanie rozdielov v otvorených oblastiach, o ktorých sa diskutuje,“ povedal Schinas.
Všeobecný súd EÚ čaká reforma, zvýši sa počet sudcov
BRATISLAVA 9. mája (SITA) – Všeobecný súd Európskej únie, ktorý je súdom prvého stupňa a sídli v Luxemburgu, čaká reforma. Od roku 2010 do roku 2014 stúpol počet nových vecí podaných na tento súd o 43 percent. Úmerne sa tiež zvyšuje aj počet ešte nevyriešených vecí, ktorý v marci dosiahol skoro 1 400. Uviedol pre agentúru SITA terajší sudca za Slovensko Juraj Schwarcz. Členské štáty únie sa preto rozhodli vymenovať dvanásť dodatočných sudcov v tomto roku. Následne sa na budú rok začlenia do Všeobecného súdu siedmi sudcovia Súdu pre verejnú službu EÚ, čím tento súd zanikne. V roku 2019 sa Všeobecný súd posilní ešte ďalších deväť dodatočných sudcov. Tieto kroky je treba vidieť v kontexte stálej tendencie zvyšovania pracovného zaťaženia, konštatoval Schwarcz.
Na Súdnom dvore Európskej únie, ktorý sa skladá zo Súdneho dvora a Všeobecného súdu, v súčasnosti pôsobia dvaja slovenskí sudcovia., jeden na Súdnom dvore a jeden na Všeobecnom súde. Okrem nich tam pôsobia ďalší Slováci na rôznych pozíciách – sú tam traja referendári, dvaja tlmočníci, viac ako dvadsať právnikov- prekladateľov, štyria právnici na poste administrátorov, a viac ako desať asistentiek, zosumarizoval Schwarcz. Ako dodal, on osobne ako sudca spravodajca mal možnosť pracovať na veciach týkajúcich sa okrem iného práva hospodárskej súťaže, štátnej pomoci, ochrany pred dumpingom a pred subvencovanými dovozmi, poľnohospodárstva, ochranných známok, prístupu k dokumentom EÚ, mimozmluvnej zodpovednosti EÚ a rozhodcovských doložiek. Ročne vyrieši sudca na Všeobecnom súde okolo 25-30 vecí, dodal.
Všeobecný súd rozhoduje v komorách zložených väčšinou z troch sudcov – asi 80 prípadov. Ak to odôvodňuje právna zložitosť alebo dôležitosť veci, komora má piatich sudcov. Iba vo výnimočných prípadoch sa rozhoduje vo veľkej komore zloženej z trinástich sudcov. Rozhodovanie samosudcom je zatiaľ pomerne zriedkavé, i keď čerstvo prijatý rokovací poriadok môže túto situáciu zmeniť, pretože rozširuje oblasti, v rámci ktorých nie je potrebné kolegiálne rozhodnutie, vysvetlil ďalej sudca.
.Každý sudca má svoj kabinet, ktorý je zložený z troch referendárov – právnikov a dvoch asistentiek. Na rozdiel od Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého pracovnými jazykmi sú francúzština a angličtina, pracovným jazykom Súdneho dvora a Všeobecného súdu je len francúzština. Znamená to, že i keď sa žalobcovia môžu obracať na Všeobecný súd v zásade v ktoromkoľvek z 24 úradných jazykov EÚ, všetky vnútorné porady a zasadania sa vedú vo francúzštine. Vo francúzštine sa tiež píšu návrhy rozsudkov a uznesení. Agendu si sudca spravodajca vybrať nemôže, prípady sú mu pridelené predsedom Všeobecného súdu.
Všeobecný súd svoju činnosť začal v roku 1989 pod názvom Súd prvého stupňa. Bol zriadený, aby sa zabezpečila európskym občanom dvojstupňová súdna kontrola v určitých oblastiach a zároveň, aby sa odbremenil Súdny dvor. Všeobecný súd rozhoduje v prvom stupni o žalobách podaných fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré smerujú k zrušeniu aktov inštitúcií, orgánov a agentúr Európskej únie, ktoré sú im určené alebo ktoré sa ich priamo a osobne dotýkajú. Ďalej rozhoduje o žalobách podaných členskými štátmi proti Komisii, žalobách podaných členskými štátmi proti Rade, týkajúcich sa aktov prijatých v oblasti štátnej pomoci, opatrení na ochranu obchodu („dumping”) a aktov, ktorými vykonáva svoju výkonnú právomoc. Rozhoduje tiež o žalobách smerujúcich k náhrade škody spôsobenej inštitúciami alebo orgánmi a agentúrami Európskej únie alebo ich zamestnancami. Do kompetencie tohto súdu patrí aj rozhodovanie o žalobách vo veciach duševného vlastníctva podaných proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) a proti Úradu Spoločenstva pre ochranu odrôd rastlín. Proti rozhodnutiam Všeobecného súdu EÚ možno podať odvolanie na európsky Súdny dvor.
Súdna rada bude 28. mája voliť sudcu za Slovensko v rámci pravidelnej šesťročnej obmeny a aj sudcu na nové dodatočné miesto, ktoré by malo vzniknúť od septembra. Na miesto v rámci pravidelnej rotácie kandiduje doterajší slovenský sudca na tomto sude Juraj Schwarcz. Na novovytvorené miesto sudcu kandidujú – Ján Mazák, Mária Patakyová a Miroslav Gavalec.