Grécko

Grécky premiér Alexis Tsipras vylúčil škrty dôchodkov

BERLÍN 18. júna (SITA, Reuters) – Grécky premiér Alexis Tsipras v komentári pre štvrtkové vydanie nemeckého denníka Der Tagesspiegel opäť dôrazne odmietol požiadavku veriteľov na znižovanie dôchodkov. Tvrdenia, že nemeckí daňoví poplatníci platia Grékom mzdy a dôchodky, označil za “mýtus” a dodal, že Gréci, napriek všeobecne rozšírenému názoru, pracujú dlhšie ako Nemci.

“Nekompromisná požiadavka na škrty (v dôchodkoch) v krajine s 25-percentnou mierou nezamestnanosti, kde je polovica mladých ľudí nezamestnaná, povedie iba k ďalšiemu zhoršeniu už beztak dramatickej sociálnej situácie,” napísal Tsipras. Ako ďalej uviedol, dôchodky sú jediným zdrojom príjmov pre nespočetné grécke domácnosti. Grécko medzi rokmi 2010 a 2014 znížilo sociálne výdavky vrátane dôchodkov o 50 %, čo znamená, že ďalšie škrty v tejto citlivej oblasti sú nemožné, zdôraznil grécky premiér.

Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme zhruba 240 mld. eur. Poslednú splátku 7,2 mld. eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády. Rozhovory viaznu na nezhodách medzi Gréckom a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce. Platobná neschopnosť hrozí Grécku už koncom tohto mesiaca, kedy majú Atény splatiť MMF dlžnú čiastku v celkovej výške 1,6 mld. eur. O gréckej dlhovej kríze rokujú vo štvrtok ministri financií členských štátov eurozóny.

Gréci sa obávajú o osud eura, našli si alternatívnu menu

LONDÝN 17. júna (SITA, Reuters) – Obavy z možného odchodu Grécka z eurozóny prospievajú bitcoinu. Digitálna kryptomena oproti klasickým menám posilňuje a Gréci ju nakupujú vo veľkom. Ako uviedol spoluzakladateľ bitcoinovej burzy Vaultoro.com Joshua Scigala, za posledné dva mesiace nákupy bitcoinu z počítačov s gréckou IP adresou stúpli o 124 %.

Gréci tak reagujú na neistý osud zotrvania ich krajiny v eurozóne, keď rokovania s veriteľmi nevedú k žiadnym výsledkom. “Ľudia sa obávajú o rodinný majetok alebo úspory, boja sa, že ich peniaze môžu ostať zablokované v bankách. Radšej si peniaze ukladajú v zlate alebo bitcoinoch,” skonštatoval Scigala. “Niektorí ľudia nečakajú, kým vláda príde s plánom odchodu z eurozóny, odchádzajú sami,” dodal.

V utorok sa hodnota bitcoinu (BTC) na burze Bitstamp vyšplhala až na 252,05 USD/BTC, kým ustúpila na 245,21 USD/BTC. To však bol stále 4-percentný nárast hodnoty oproti predchádzajúcemu dňu.

Bitcoin je virtuálna mena, ktorú v roku 2009 navrhla osoba alebo skupina ľudí vystupujúca pod menom Satoshi Nakamoto. Ide o takzvanú kryptomenu, keďže overovanie transakcií a tvorba meny závisí na komplikovaných matematických výpočtoch. Bitcoin funguje ako sieť, kde sa transakcie šíria medzi jednotlivými aplikáciami nainštalovanými na počítačoch užívateľov. Niektoré z nich majú na starosti overovanie, iné ich len preposielajú ďalej. Medzi prijímateľom a odosielateľom nie je postavená banka, ani žiadna inštitúcia. Virtuálna mena sa dá použiť na nákup tovaru a služieb, no dá sa vymeniť aj za iné meny.

Minister financií Grécka nepredstaví Euroskupine nové návrhy reforiem

Berlín 16. júna (SITA) – Grécky minister financií Janis Varufakis vyhlásil v rozhovore pre nemecké noviny, že nemá v pláne predstaviť nové návrhy reforiem na stretnutí Euroskupiny, ktoré sa bude konať tento týždeň. Informovala o tom v noci na dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na zverejnené časti rozhovoru.

Na otázku, či predstaví zoznam reforiem, minister odpovedal, že “nie, pretože Euroskupina (ministrov financií eurozóny) nie je to správne miesto na predstavenie návrhov, ktoré predtým neboli prediskutované na nižšej úrovni”.

Grécky vyjednávací tím je však “kedykoľvek k dispozícii” na nájdenie komplexného riešenia so svojimi partnermi. Varufakis dodal, že predstavitelia troch inštitúcií, ktoré zastupujú gréckych veriteľov, sa musia vrátiť za rokovací stôl “s jasným, silným mandátom”.

1 izi

Grécko poprelo správy o možných kontrolách kapitálu

ATÉNY/ BERLÍN 16. júna (SITA, Reuters) – Grécka vláda poprela správy internetového portálu denníka Süddeutsche Zeitung o pláne eurozóny, ktorý zahŕňa zavedenie kontrol kapitálu v Grécku už tento víkend v prípade, že sa krajine počas týždňa nepodarí dohodnúť s veriteľmi. Informovala o tom v pondelok agentúra Reuters s odvolaním sa na gréckeho vládneho predstaviteľa. Hovorca nemeckej vlády uviedol, že nemôže správy o možnej kontrole kapitálu ani potvrdiť a ani vyvrátiť. Európska komisia odmietla situáciu komentovať.

Denník na svojom portáli uviedol, že eurozóna odsúhlasila sporný plán, ktorý by zahŕňal aj zavedenie kontroly kapitálu gréckych bánk, ak sa do víkendu neuzavrie dohoda medzi veriteľmi a Gréckom. Správa, v ktorej nie sú uvedené zdroje, však taktiež hovorí, že pre zavedenie takýchto kontrol by grécka vláda musela schváliť špeciálny zákon.

Ministri financií krajín eurozóny sa stretnú vo štvrtok a v piatok, aby o situácii Grécka rokovali. V správe, ktorú denník uverejnil, sa uvádza, že ak ministri financií nespečatia dohodu s Gréckom, núdzový summit EÚ o Grécku by sa mal konať ešte v piatok večer. Na tomto summite by sa malo opäť hľadať politické riešenie.

Na otázku týkajúcu sa týchto informácií jeden z francúzskych diplomatov povedal, že „v obehu je množstvo vecí, žiadne stretnutie však nie je plánované”.

Berlín podmieňuje ďalšiu pomoc Grécku účasťou MMF

BERLÍN 15. júna (SITA, Reuters) – Nemecký parlament nemôže odhlasovať ďalšiu pomoc Grécku, ak súčasťou riešenia nebude Medzinárodný menový fond (MMF). Uviedol to v pondelok vysoký predstaviteľ vládnych kresťanských demokratov nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Kancelárka jednoznačne podporuje zotrvanie Grécka v eurozóne, čo je aj z pohľadu Atén určite lacnejšie riešenie než odchod, uviedol ďalej Volker Kauder, šéf frakcie Kresťansko-demokratickej únie (CDU) v dolnej komore nemeckého parlamentu.

“Nemôžem súhlasiť s ďalšou platbou, ak MMF povie, že to nebude fungovať,” povedal Kauder pre televíznu stanicu ARD. “Teší nás, že MMF s nami spolupracuje, ak ale povedia, že to nebude fungovať, potom aj naša parlamentná skupina povie, že nemôžme vyplatiť ďalšie tranže (úveru),” dodal predstaviteľ CDU. Atény partnerom nemôžu klásť podmienky a očakávať, že ich bezvýhradne splnia, dodal Kauder a zdôraznil, že “Grécko sa musí vrátiť do reality”.

Rokovania medzi Gréckom a veriteľskými inštitúciami neboli v nedeľu úspešné a konečné rozhodnutie o prípadnom bankrote Grécka tak zostáva na ministroch financií krajín eurozóny. Uviedla to v nedeľu Európska komisia (EK). Grécko má spory s veriteľmi, teda s Európskou centrálnou bankou, MMF a EK. Tieto spory sa týkajú reforiem, ktoré by mala krajina uskutočniť výmenou za finančnú pomoc. “Šéf EK (Jean-Claude) Juncker urobil tento víkend posledný pokus o nájdenie… riešenia s premiérom (Alexisom) Tsiprasom, ktoré by umožňovalo pozitívne hodnotenie počas stretnutia Euroskupiny vo štvrtok 18. júna,” uviedla EK.

Alexis Tsipras
Grécko považuje odchod MMF z rokovaní za taktický boj

ATÉNY 12. júna (SITA, Reuters) – Grécko považuje rozhodnutie Medzinárodného menového fondu (MMF) opustiť rokovania veriteľov s Gréckom za krok pripravený tak, aby sa zvýšil tlak na Atény a taktiež na európskych veriteľov. Predstaviteľ gréckej vlády naznačil, že krajina nezmierni svoj postoj v rokovaniach. Povedal totiž, že existujú “červené čiary“, ktoré Atény neprekročia.

Nemecké ministerstvo financií považuje odchod delegácie MMF z rokovaní za varovanie Aténam. “MMF urobil včera veľmi jasné stanovisko týkajúce sa stavu rokovaní. Je to vážne stanovisko, ktoré samozrejme berieme na vedomie,“ uviedol hovorca nemeckého ministerstva financií Martin Jäger. “Rozumieme tomu tak, že ide o apel, varovanie, smerom ku gréckej strane, aby zintenzívnila rokovania,“ doplnil.

Európska komisia (EK) však uviedla, že MMF je naplno zapojený do situácie okolo Grécka aj napriek odchodu delegácie z rokovaní. “Ak si prečítate včerajšie stanovisko MMF zistíte, v poslednej vete, v poslednom odseku, že hovoria, že zostávajú plne zapojení do situácie Grécka,“ povedal hovorca EK Margaritis Schinas.

Zástupcovia MMF vo štvrtok opustili rokovania s Gréckom a odleteli domov. Dôvodom sú veľké rozdiely v postojoch medzi fondom a Aténami. “Medzi nami sú veľké rozdiely vo väčšine kľúčových oblastí,“ povedal hovorca MMF Gerry Rice. “Neobjavuje sa žiadny pokrok v zmenšovaní týchto rozdielov, sme teda poriadne ďaleko od dohody,“ doplnil.

Grécky súd označil škrty dôchodkov za protiústavné

ATÉNY 11. júna (SITA, Reuters) – Grécky najvyšší súd v stredu označil za protiústavné škrty dôchodkov bývalých zamestnancov v súkromnej sfére, o ktorých rozhodla tamojšia vláda v roku 2012. Predstavitelia súdu o tom informovali v stredu. Grécko znižovalo dôchodky v niekoľkých vlnách od roku 2010 v rámci úsporných opatrení, na ktorých sa dohodlo s medzinárodnými veriteľmi výmenou za finančnú pomoc. Požiadavky veriteľov na ďalšie škrty dôchodkov sú hlavným sporným bodom, ktoré bránia dohode o uvoľnení zadržiavanej pomoci. Peniaze z programu, ktorý Atény čerpajú od EÚ a MMF, krajina potrebuje, aby sa vyhla platobnej neschopnosti.

Škrty z roku 2012 porušujú grécke zákony, ako aj Európsky dohovor o ľudských právach, pretože dôchodcom upierajú právo na dôstojný život, konštatoval súd podľa agentúry Reuters. Rozhodnutie sa netýka bývalých zamestnancov verejného sektora. V prípade, že penzijné fondy nebudú mať dosť peňazí na vyplatenie upravených dôchodkov, má potrebné zdroje podľa súdu poskytnúť vláda. Predstaviteľ ministerstva financií v Aténach pod podmienkou anonymity uviedol, že rozpočtové dopady vláda nedokáže vyčísliť, kým nebude mať k dispozícii oficiálne rozhodnutie. Dôchodkové škrty z rokov 2010 a 2011 súd neoznačil za protiústavné, keďže boli prijaté za “mimoriadnych okolností”. Vlani rovnaký súd zrušil rozhodnutie z roku 2012 o znižovaní miezd v polícii a ozbrojených silách.

Ľavicová vláda premiéra Alexisa Tsiprasa zvíťazila v januárových voľbách s programom rušenia úsporných opatrení a zvrátenia niektorých rozhodnutí o znižovaní miezd a dôchodkov.

Grécko predložilo nové návrhy Európskej komisii

BRUSEL 9. júna (SITA, Reuters) – Grécko predložilo Európskej komisii (EK) nové návrhy v rámci rokovaní o ďalšom úvere od svojich zahraničných veriteľov. Prijatie nových návrhov v utorok na tlačovej konferencii potvrdil hovorca EK Margaritis Schinas. Predstavitelia Európskej únie však uviedli, že nové reformné návrhy, ktoré Grécko predložilo v utorok, nie sú dostatočné na dosiahnutie dohody o uvoľnení nových financií pre krajinu.

“To, čo predložili, nie je dostatočné na posunutie procesu vpred,” povedal jeden z predstaviteľov EÚ pre agentúru Reuters. “Nie je to dostatočné a prijateľné pre členské štáty,” konštatoval druhý predstaviteľ EÚ. Dodal pritom, že nový grécky návrh neobsahuje žiadne riešenie sporu medzi Aténami a ich veriteľmi v oblasti reformy dôchodkového systému.

Hovorca EK však povedal, že komisia návrhy študuje a zdôraznil, že predstavitelia EÚ “nehovoria za” Európsku komisiu. Margaritis Schinas uviedol, že EK spolu s Európskou centrálnou bankou a Medzinárodným menovým fondom grécke návrhy starostlivo hodnotia.

Tsipras: Grécko by sa mohlo stretnúť s veriteľmi

RÍM/BRUSEL 9. júna (SITA, Reuters) – Grécko by sa mohlo dohodnúť s veriteľmi, ak stiahnu požiadavky zníženia dôchodkov, povedal pre utorňajšie vydanie talianskych novín Corriere della Sera grécky premiér Alexis Tsipras. Strany by mohli nájsť kompromis v kľúčových záležitostiach, ako je problematika rozpočtového prebytku, dodal Tsipras v zmierlivom tóne. Avšak neukázal žiadne náznaky prijatia požiadaviek veriteľov v škrtoch dôchodkov alebo iných sociálnych výdavkoch, opakujúc svoje vyhlásenia z posledných dní. “Myslím si, že sme blízko dohody o rozpočtovom prebytku na najbližšie roky. Hlavne musí existovať pozitívny prístup k alternatívnym návrhom pri znižovaní dôchodkov alebo zavádzaní nástrojov na boj proti recesii,” povedal Tsipras. Tieto vyhlásenia prišli v období, keď veritelia varujú, že čas rýchlo uteká.

Grécky premiér sa má v stredu stretnúť s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Francoisom Hollandeom, aby sa pokúsili vyriešiť túto ťažkú situáciu. Objavili sa obavy, že ak by Grécko bolo donútené opustiť eurozónu, malo by to nepredvídateľné následky na euro a svetovú ekonomiku. Minulý týždeň po zamietnutí posledného návrhu veriteľov ľavicová vláda v Aténach naznačila, že je ochotná urobiť kompromis, avšak stále odmieta podľa nej nespravodlivo prísne opatrenia. “Nemôžeme pokračovať s programom, ktorý zjavne zlyhal,” povedal Tsipras. Zároveň dodal, že si je istý tým, že sa veritelia stiahnu. “Bolo by to začiatkom konca eurozóny,” uviedol grécky premiér.

Európska komisia dostala nový návrh Grécka, ktorý by v konečnom dôsledku mohol uvoľniť potrebné zdroje. Momentálne ho prehodnocujú, povedal v utorok predstaviteľ Európskej únie. Návrh má zosúladiť zatiaľ problémové témy dôchodkovej reformy a reformy dane z pridanej hodnoty.

Gréci tancujú nebezpečný tanec, varuje Kažimír

Vyšlo aj v DOM

BRATISLAVA 7. júna (SITA) – Grécki politici tancujú na zábradlí a je to veľmi nebezpečný tanec. Vyhlásil to minister financií Peter Kažimír v relácii O 5 minút 12 na RTVS. O súčasných lídroch Grécka povedal, že sa “dostali k moci, lebo sľúbili, že všetko bude inak. A dostali sa do problémov, lebo tieto sľuby nie sú schopní splniť”. Podľa podpredsedu Výboru NR SR pre financie a rozpočet Jozefa Kollára (nezaradený, SKOK!) hrá grécky premiér Alexis Tsipras hru “kto je vinníkom”. “Túto hru hrá s lídrami Európskej komisie, menového fondu, centrálnej banky, lídrami členských krajín Európskej únie,” povedal Kollár.

Európska únia podľa Kažimíra chce, aby Gréci ostali v eurozóne, ale nie za každú cenu. “Sú v kúte, musia sa rozhodnúť, či chcú ostať v klube eurozóny,” povedal minister financií. “Nie je pravdou, že sme pripravení zachraňovať nezachrániteľných,” povedal Kažimír o možnom odchode Grécka z eurozóny. To malo podľa Kollára nastať už v roku 2010. Tvrdí, že ak by sa Gréci vtedy vrátili k drachme, dnes by nemali také problémy.

Kažimír aj Kollár v relácii O 5 minút 12 na RTVS hovorili aj o druhom sociálnom balíčku, ktorý predstavil Smer-SD. Podľa Kollára je neúčinný, pretože sa dotkne len niektorých obyvateľov. Dodal, že táto skupina, ktorej sa sociálny balíček dotkne, je “zhodou okolností elektorátom Smeru”. Kollár z 15 opatrení kritizoval rekonštrukciu spoločných priestorov v nemocniciach či lacné bankové účty pre každého. Pripustil, že niektoré opatrenia “majú zmysel”, ale vo všeobecnosti sociálne balíčky dokazujú, že vláda v sociálnej politike zlyhala. “Z deviatich rokov Smer vládne sedem,” povedal Kollár.

“Teší ma, že ako opozícia máte problém s dvoma opatreniami z 15,” zareagoval na Kollárovu kritiku Kažimír. Podľa neho sú lacné bankové účty implementovaním smernice Európskej únie, kde je definované, čo všetko bude musieť banka poskytnúť. Podľa ministra si vláda takýto balíček môže dovoliť, keďže znížila verejný dlh, dostala deficit pod tri percentá a zlepšila výber daní. “Ja sa po troch rokoch môžem komukoľvek pozrieť do očí a povedať, dostali sme deficit pod tri percentá. Prešli sme svoj kus cesty,” povedal minister financií.

Relácia bola prednahrávaná v sobotu 6. júna.

Grécky premiér hlási pokrok v rokovaní s veriteľmi

Vyšlo aj v EKO

BRUSEL 4. júna (SITA, Reuters) – Grécko je blízko k dohode s veriteľmi a v piatok uhradí svoje záväzky voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Vo štvrtok to vyhlásil grécky premiér Aléxis Tsípras po rokovaní s predsedom Európskej komisie (EK) Jean-Claudom Junckerom a šéfom skupiny ministrov financií krajín eurozóny (Euroskupina) Jeroenom Dijsselbloemom. Podľa Tsíprasa je konsenzus týkajúci sa cieľovej úrovne gréckeho primárneho rozpočtového prebytku veľmi blízko a dohoda s veriteľmi by sa mohla uzavrieť počas niekoľkých dní.

Na otázku týkajúcu sa blížiacej sa splátky Grécka voči MMF odpovedal: “Nerobte si s tým starosti.” Zároveň poznamenal, že krajina v minulosti záväzky splácala. “Budeme v tom pokračovať,” dodal. Grécko a jeho veritelia pripravili vlastné, odlišné alternatívy možnej dohody. Podľa Tsíprasa sú predmetom diskusie „grécke návrhy“.

O pokroku v rozhovoroch hovorí aj EK s tým, že intenzívne rokovania budú pokračovať. “Bolo to dobré, konštruktívne stretnutie. Urobili sme pokrok v pochopení vzájomných stanovísk na základe rôznych návrhov. Dohodli sme sa, že sa znovu stretneme. Intenzívna práca bude pokračovať,“ uviedol predstaviteľ EK.

Veritelia Grécka sa stretli s Merkelovou

Vyšlo aj v EKO

BERLÍN/BRUSEL 2. júna (SITA, Reuters) – Veritelia Grécka sa v pondelok zhodli, že v nadchádzajúcich dňoch musia intenzívne pracovať, aby dosiahli dohodu v rokovaniach. Grécko sa snaží s nimi dohodnúť, aby zabránilo svojmu bankrotu a možnému odchodu z eurozóny.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová privítala v Berlíne na neskorom pondelkovom stretnutí francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda, guvernéra Európskej centrálnej banky Maria Draghiho, predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera a generálnu riaditeľku Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardovú. Diskutovali o stave rokovaní s Gréckom a dohodli sa, že ostanú v úzkom kontakte. Pondelkové nečakané stretnutie sa konalo po tom, čo grécky premiér Aléxis Tsípras spustil vlnu kritiky na veriteľov, ktorá sa podľa lídrov nepodobala na to, čo im rozprával v súkromí. Európski diplomati si myslia, že len chcel ukázať svojim voličom, ako tvrdo bojuje o najpriaznivejšie podmienky dohody.

Lehota Grécka na dohodu s eurozónou vyprší v piatok, aby inštitúcie a ministri mali dostatok času na odsúhlasenie dohody a zabezpečenie v súčasnosti zmrazenej finančnej pomoci pre Grécko, ktorá stratí platnosť na konci júna. Grécko má v piatok zaplatiť 300-miliónovú splátku MMF, avšak veriteľom narastajú pochybnosti o schopnosti Grécka splatiť všetky záväzky.

Americký minister žiada koniec mrhania času s Gréckom

DRÁŽĎANY 30. mája (SITA/AP) – Americký minister financií Jack Lew v piatok vyzval krajiny EÚ na promptnejší spôsob riešenia finančných problémov Grécka, ktoré sa stále nedohodlo na podmienkach ďalšieho čerpania zahraničnej pomoci. Lew sa tak vyjadril po rokovaní so svojimi rezortnými kolegami z najvyspelejších krajín zo združenia G7 v nemeckých Drážďanoch. Podľa slov šéfa rezortu financií USA ďalšie odkladanie dohody medzi Aténami a medzinárodnými veriteľmi zvyšuje možnosť prípadného gréckeho bankrotu alebo problematického odchodu z eurozóny, čo by mohlo mať nepredvídateľné následky pred svetovú aj európsku ekonomiku. Ako povedal Lew, “priveľa času sa mrhá neproduktívne”, pričom “Grécko musí urobiť niekoľko ťažkých rozhodnutí” vo veci reforiem ako podmienke pomoci.

Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme takmer štvrť bilióna eur. Poslednú splátku v sume viac ako sedem miliárd eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády. Rozhovory viaznu na nezhodách medzi ľavicovou gréckou vládou a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce. Koalícia radikálnej ľavice (SYRIZA) premiéra Aléxisa Tsíprasa však v predvolebnej kampani sľubovala Grékom rušenie úsporných opatrení.

Šéfka MMF pripustila odchod Grécka z eurozóny

Vyšlo aj v ZAH

BERLÍN 29. mája (SITA) – Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová pripustila možnosť odchodu Grécka z eurozóny, ktorej stabilita by však podľa jej slov nebola ani v takomto prípade ohrozená. Podľa nej by to síce nebola “žiadna prechádzka parkom, no pravdepodobne by to nebol ani koniec eura”.

Francúzska exministerka financií v štvrtok zverejnenom rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung taktiež pripustila, že dohoda s gréckou vládou o ďalšom pokračovaní spolupráce so zahraničnými veriteľmi je ďaleko. Podmienkou MMF sú totiž potrebné reformy. V následnom vyhlásení jej kancelárie Lagardeová zase uviedla, že z Grécka prišli pre desiatimi dňami pozitívne signály, no “minulý týždeň sme zase vytriezveli”.

Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme takmer štvrť bilióna eur. Poslednú splátku v sume viac ako sedem miliárd eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády. Rozhovory viaznu na nezhodách medzi ľavicovou gréckou vládou a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce. Koalícia radikálnej ľavice (SYRIZA) premiéra Alexisa Tsiprasa však v predvolebnej kampani sľubovala Grékom rušenie úsporných opatrení.

Odchod Grécka by podľa Moody’s zmenil eurozónu

LISABON, WASHINGTON 28. mája (SITA, Reuters) – Odchod Grécka z eurozóny by nespôsobil návrat do situácie z roku 2012, ale existujú riziká šírenia problémov. Zároveň by to zmenilo povahu menovej únie, o ktorej sa predpokladalo, že bude trvalá. Uviedla to vo štvrtok viceprezidentka medzinárodnej ratingovej agentúry Moody’s Kathrin Mühlbronnerová. “Nemyslíme si, že odchod Grécka by bol bez následkov,” povedala Mühlbronnerová v rozhovore pre Reuters. “Odchod Grécka by zmenil tvár a povahu menovej únie, o ktorej sa predpokladalo, že bude trvalá a ukázalo by sa, že taká nie je,” konštatovala. Dodala, že Portugalsku by hrozilo, že sa do krajiny rozšíria problémy.

Hovorca Medzinárodného menového fondu (MMF) vo štvrtok uviedol, že Grécko nepožiadalo o posunutie svojich splátok fondu na záver júna. Podľa pravidiel MMF každá krajina, ktorá má v jednom mesiaci fondu uhradiť niekoľko splátok dlhu, sa môže rozhodnúť, že ich spojí a uhradí všetko v závere mesiaca. Atény majú v júni fondu uhradiť zhruba 1,6 mld. eur, pričom prvých 300 mil. eur je splatných 5. júna.

Grécka vláda chce dosiahnuť dohodu so svojimi poskytovateľmi úverov výmenou za reformy do nedele. Mohlo by to znamenať, že krajina dostane ďalšie pôžičky v sume 7,2 mld. eur s cieľom odvrátiť bankrot. Veritelia Grécka, čiže eurozóna a MMF, však naznačili, že dohoda zďaleka nie je na dosah. “Samozrejme rokovania s Gréckom pokračujú, ale stále treba urobiť veľa práce,” povedal novinárom hovorca MMF Bill Murray.

Grécka vláda tvrdí, že s veriteľmi začína spisovať dohodu

Vyšlo aj v EKO

BERLÍN 28. mája (SITA/Reuters) – Grécko začína s tvorbou návrhu dohody s veriteľmi. V stredu to uviedol grécky vládny predstaviteľ. Podpredseda Európskej komisie (EK) Valdis Dombrovskis to však odmietol. V stredu sa v Bruseli začalo nové kolo rokovaní Grécka s veriteľmi. Grécky vládny predstaviteľ povedal, že rokujúce strany počas týchto rozhovorov zostavia návrh dohody na technickej úrovni, ktorá neobsahuje škrty v mzdách a dôchodkoch a počíta s nižším prebytkom primárneho rozpočtu. Dombrovskis však vyhlásil, že rokujúce strany ešte majú pred sebou určitú cestu, kým vypracujú dohodu. “Pracujeme veľmi intenzívne na dosiahnutí dohody na úrovni pracovných skupín. Ešte tam nie sme,“ povedal. Iný predstaviteľ eurozóny správy o dohode označil za “nonsens“, ďalší vyhlásil, že “si želá, aby to bola pravda“.

Tajomník gréckeho ministerstva zahraničných vecí Euclid Tsakalótos pre Frankfurter Allgemeine Zeitung uviedol, že Grécko s veriteľmi hovorí nielen o podmienkach dokončenia súčasného programu pomoci, ale aj o podmienkach dodatočnej pomoci. “Skoro samé od seba sa skombinovali dva procesy rokovania,“ povedal Tsakalotos s tým, že konečné rozhodnutie o ďalšej pomoci a o ekonomickej budúcnosti krajiny bude do dvoch týždňov.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble je prekvapený optimizmom gréckych vládnych predstaviteľov. Vyhlásil to v stredu pre nemeckú televíznu stanicu ARD. V rokovaniach Grécka s veriteľmi podľa neho veľký pokrok nenastal. “Počúvame všetky tie pozitívne správy prichádzajúce z Grécka, to je pekné. V podstate sa však rokovania troch inštitúcií s gréckou vládou nedostali ďaleko,“ povedal Schäuble. “Preto som prekvapený tým, čo sa v Aténach celý čas hovorí, menovite tým, že sme blízko k dohode,“ povedal Schäuble.

Nemôžeme viacej šetriť, tvrdí Varoufákis

vyšlo aj v EKO

MILÁNO 26. mája (SITA/Reuters) – Grécko je odhodlané reformovať svoju ekonomiku a hospodáriť s rozumným rozpočtovým prebytkom, nemôže však splniť požiadavky veriteľov na dodatočné úsporné opatrenia. Napísal to grécky minister financií Jánis Varoufákis v komentári pre utorňajšie vydanie denníka Il Sole 24 Ore. Grécko sa chce s medzinárodnými veriteľmi urýchlene dohodnúť na uvoľnení zadržiavanej finančnej pomoci, bez ktorej krajine hrozí platobná neschopnosť.

Budúci mesiac majú Atény uhradiť Medzinárodnému menovému fondu štyri splátky dlhu v celkovej hodnote 1,6 mld. eur. Grécka vláda v pondelok uviedla, že chce plniť svoje záväzky, bez dodatočnej pomoci to však nedokáže. Varoufákis zopakoval, že Atény sa chcú s veriteľmi dohodnúť na pomoci výmenou za program reforiem. “O čom hovoríme? O nezávislej daňovej agentúre, o trvalom udržaní rozumného rozpočtového prebytku, o rozumnom a ambicióznom privatizačnom programe… o skutočnej reforme penzijného systému…, o liberalizácii trhov s tovarmi a službami,” napísal Varoufákis. Požiadavku veriteľov, aby Grécko vytváralo “neúnosne vysoké” primárne rozpočtové prebytky, však Atény nemôžu splniť, pretože by to podkopalo dosiahnutie reformných cieľov, dodal minister. “Naša krajina nemôže akceptovať, a ani neakceptuje, liečbu, ktorá mala počas piatich rokov horšie následky ako samotná choroba,” zdôraznil Varoufákis.