Slovensko

Vzťahy Slovenska a Maďarska sú za posledné obdobie najlepšie

BRATISLAVA 7. júna (SITA) – Vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom sú podľa maďarskej veľvyslankyne v SR Évy Czimbalmos Molnár za posledné obdobie najlepšie. Ako povedala v rozhovore pre agentúru SITA, aj najlepšie susedské vzťahy však môžu charakterizovať menšie nedorozumenia, ktoré treba riešiť v kultivovanej forme. „Tradície a zložitosť našich vzťahov nadobudnutých v predchádzajúcich storočiach tvoria živnú pôdu pre problémy, ale spolupráca musí byť budovaná na základe vzájomnej odkázanosti a spoločných záujmov,“ zdôraznila veľvyslankyňa.

Tisícročné spolužitie medzi našimi národmi podľa veľvyslankyne vytvorilo mnoho styčných bodov, ktoré nás spájajú. „Žili sme v spoločnej krajine, preto naše dejiny sú úzko previazané. Mentalita našich národov spomedzi našich susedov je k sebe najbližšie. Kultúrna podobnosť popri jazykových rozdieloch je dodnes silno citeľná,“ konštatovala. Jej cieľom je, aby Maďarsko zblížiť so Slovenskom a jeho hlavným mestom. Preto maďarské veľvyslanectvo pripravuje od pondelka v Bratislave Týždeň maďarskej kultúry pod názvom „Viac ako sused“.

Maďarsko sa chce v Bratislave predstaviť kultúrou. „My, Maďari, sme známi našou pohostinnosťou, bohatou kultúrou, jedlami a nápojmi. Dúfam, že v ponuke maďarského týždňa každý si nájde pre seba tú najlepšiu zábavu. Na Slovensku je známa maďarská hudba, súčasné umenie, jedlá, nápoje, ale je veľmi uznávaná aj láska Maďarov ku kultúre. Som o tom presvedčená, že napriek všetkým nedorozumeniam práve kultúra je tá, ktorá spája a vzájomne približuje národy a krajiny,“ dodala Éva Czimbalmos Molnár .

Slovensko chce bezpečnostnú stratégiu EÚ do konca roka 2016

BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Stále zastúpenie Slovenska pri Európskej únii v Bruseli bude presadzovať prijatie novej Európskej zahranično-politickej, respektíve bezpečnostnej stratégie najneskôr do konca roku 2016. Na európsku bezpečnostnú stratégiu potom nadviaže Slovensko vlastnou bezpečnostnou stratégiou. Ako agentúre SITA potvrdil riaditeľ tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí Peter Susko, tú rezort predloží aj na verejnú diskusiu. Ako vyplýva z materiálu Zameranie činnosti Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri EÚ zverejnenom na portáli právnych predpisov, Slovensko bude tiež presadzovať Spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku, nie však vo forme budovania európskej armády. Stále zastúpenie takisto bude presadzovať posilnenie bezpečnosti a stability hlavne v susedstve Európy, rozvoj partnerstiev Európskej únie s dôrazom na spoluprácu napríklad s NATO či OSN, ako aj spoluprácu s krajinami západného Balkánu, Východného partnerstva a Južného susedstva. Slovensko bude tiež podporovať koncepčný rozvoj civilných a vojenských kapacít krízového manažmentu, ako aj pôsobenie civilných misií a vojenských operácií EÚ. Koncepciu Stáleho zastúpenia predkladá ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Ako sa uvádza v dokumente, Slovensko sa už teraz zúčastňuje na misiách EÚ v regióne západného Balkánu, v Bosne a Hercegovine, na moldavsko-ukrajinskej hranici, ale svojimi civilnými a vojenskými expertmi prispieva aj do misií EÚ na palestínskych územiach a v Afganistane. Je zapojené aj do Bojovej skupiny EÚ tvorenej krajinami V4, ktorá bude v pohotovosti prvý polrok 2016.

“V ostatnom období sme svedkami zhoršenia bezpečnostnej situácie v bezprostrednom okolí EÚ,” pripomína dokument. Z pohľadu Slovenska je kritické najmä porušenie územnej celistvosti susednej Ukrajiny, nestabilita a napätie na východe Ukrajiny, ktorej dôsledkom je aj zhoršenie vzťahov medzi EÚ a Ruskom premietnuté do vzájomného zavedenia ekonomických sankcií. Podľa materiálu Slovensko znepokojuje aj situácia južne od európskych hraníc a na Blízkom východe.

Češtinu v SR a slovenčinu v ČR by mali šíriť verejnoprávne médiá, tvrdí Fico

VALTICE 12. mája (SITA) – Je potrebné podporovať aktivity predovšetkým verejnoprávnych médií, ale aj národných kultúrnych inštitúcií zameraných na osvojovanie si slovenčiny v Čechách a na Morave a češtiny na Slovensku. Zdôraznil dnes na úvod rokovania slovenskej a českej vlády vo Valticiach na Morave slovenský premiér Robert Fico. Schopnosť porozumieť hovorenému a písanému slovu susedného národa už nie je celkom prirodzená pre generáciu dvadsiatnikov a tínedžerov. Nemôžeme sa spoliehať na občasné súťaže komerčných televízii, v ktorých paralelne zaznieva slovenčina a čeština, zdôraznil Fico. Bola by škoda, keby sa blízkosť a porozumenie jazykov v budúcich rokoch začali vytrácať, dodal. Slovenský premiér vidí v tejto súvislosti priestor na spoluprácu hlavne medzi ministerstvami školstva a kultúry.

Dobrým príkladom pretrvávajúceho porozumenia sú podľa Fica slovenskí študenti na českých univerzitách a naopak. Označil za veľmi dôležité, že nedávno došlo k výmene ratifikačných listín k zmluve medzi Slovenskou a Českou republikou o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní. Tento krok priniesol úľavu veľkej časti slovenských študentov študujúcich v Čechách, ale aj naopak, dodal.

Harabin zažaloval Slovensko: V kauze nastal pat!

BRATISLAVA 10. mája (SITA) – V kauze Harabin nastal pat. Ústavný súd odmietol obnoviť jeho disciplinárku a Štrasburg napriek tomu mlčí, informovala o tom televízia TA3 v Hlavných správach. Riešením mala byť podľa televízie novela ústavy. Kým Harabin tvrdí, že na jeho prípad nefunguje, poslanci aj Ústavný súd SR tvrdia opak. Bývalý šéf justície o svojom víťazstve nepochybuje. “Som dostal absolútnu prioritu, samozrejme,” povedal pre TA3 predseda trestnoprávneho kolégia NR SR Štefan Harabin. “Takto optimisticky videl Štefan Harabin ešte pred rokom svoju druhú sťažnosť v Štrasburgu,” uviedla televízia.

Podľa TA3 Slovensko zažaloval, pretože Ústavný súd SR napriek jasnému verdiktu európskeho súdu odmietol nanovo rozhodovať o jeho disciplinárke. Podľa TA3 sa ale zdá, že jeho radosť bola predčasná. “Ešte oficiálne nebola Vláde SR oznámená,” uviedla v reportáži zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková. Akú satisfakciu si Harabin žiada, stále jasné nie je. Keď sa sťažoval na disciplinárny trest, chcel naspäť 50-tisíc eur, o ktoré prišiel krátením platu a ako odškodné ďalších 100-tisíc eur. Ako informovala televízia, koľko je to teraz, si vraj už nepamätá. “Viete, toho je toľko, že ja už ako…ale ako všetko, čo treba, buďte si istý,” povedal. Faktom je, že nesplnenie štrasburského rozsudku Slovensku na kredite nepridalo, tvrdí TA3. Blamáž mala odvrátiť jednoduchá novela ústavy. Keď Štrasburg nariadi obnovu procesu, Ústavný súd SR musí konať. Okrem Harabina sú podľa televízie v hre aj ďalšie dva prípady. Ten ale tvrdí, že novelu poslanci napísali zle. “Nie je úplne jasné, že by sa táto novela vzťahovala aj na môj prípad, pretože ja som jednu obnovu už podal a bola mi zamietnutá,” uviedol. Ako pre TA3 povedala poslankyňa za Smer-SD Anna Vitteková, “je účinná aj na tie prebiehajúce konania.” Ústavný súd cez hovorkyňu odkázal, že návrh na obnovu možno podať do šiestich mesiacov od verdiktu Štrasburgu, resp. od platnosti novely, teda od 1. januára 2015. “Čím sa ošetrili aj prípady prerokúvané ústavným súdom pred prijatím novely,” vysvetlila Martina Demčáková z tlačového odboru ústavného súdu.

Ako odznelo v príspevku, na podanie novej žiadosti o obnovu podania má tak Štefan Harabin ešte necelé dva mesiace. Ten sa ale nikam neponáhľa, zatiaľ mu vraj z 50-tisícov eur, ktoré by mal po verdikte Štrasburgu dostať späť, bežia parádne úroky. “Ja verím v spravodlivosť. Harabin nikdy neprehral. Ako, ja som trpezlivý, čas hrá pre mňa,” povedal pre televíziu.