BRATISLAVA – V marockom Marrákeši sa dnes a zajtra koná dlho očakávaná medzinárodná konferencia. Má sa na nej schváliť dokument, ktorý predtým vyvolal vášne vo svete ale aj u nás na Slovensku. Ide o Globálny rámec OSN o migrácii.
Téma Globálneho paktu OSN o migrácii sa skloňovala snáď vo všetkých členských štátoch OSN. Dnes a zajtra sa bude o spornom dokumente rokovať a následne hlasovať.
Za východiskový bod pre vznik dokumentu sa považuje konferencia OSN o utečencoch a migrácii, ktorá sa konala v septembri 2016. Na samit bol pozvaný aj vtedajší americký prezident Barack Obama. Počas 18-mesačného procesu vznikol referenčný rámec s odporúčaniami a opatreniami na koordináciu globálnej migrácie.
V júli 2018 sa Valné zhromaždenie OSN dohodlo na 34-stranovom “Globálnom pakte pre bezpečnú, usporiadanú a regulárnu migráciu”. Bolo to prvýkrát v histórii, čo sa dospelo k dohode o takomto dokumente.
Niektoré krajiny z paktu vystúpili
Lenže nie každá krajina bola s paktom spokojná. Spojené štáty americké sa už v decembri 2017 rozhodli z rokovaní o ňom vystúpiť. Ako jediné zo 193 členských štátov OSN tiež nepodporili ani samotný vznik dokumentu na tohtoročnej júlovej konferencii. Prezident Donald Trump sa k nemu niekoľkokrát vyjadril kriticky. Považoval ho za útok na suverenitu krajiny.
Neskôr z neho vystúpili ďalšie krajiny ako Maďarsko, Poľsko, Austrália, Bulharsko, Chorvátsko, Izrael,Švajčiarsko a Česká republika. Ďalšia krajina, ktorá sa spomínala v súvislosti s odstúpením od dohody, bolo Estónsko. Estónska vláda pôvodne prijala 15. novembra stanovisko, podľa ktorého Tallinn k paktu OSN nepristúpi. Koncom novembra ale tamojší premiér Jüri Ratas po stretnutí s prezidentkou Kersti Kaljulaidovou oznámil, že krajina sa k paktu pripojí.
Pakt rozhádal aj slovenskú politickú scénu
Globálny rámec OSN o migrácii vyvolal na našej politickej scéne búrlivé spory. Dokument ostro kritizoval šéf Smeru-SD a expremiér Robert Fico. Podľa neho dokument nie je v súlade s našou národnou migračnou politikou a je neakceptovateľný aj pre Smer-SD. “Pakt nerobí rozdiely medzi legálnou a nelegálnou migráciou a vychádza z princípu, že migrácia je dobrá, pomáha riešiť problémy sveta a má byť zdrojom prosperity. Ale náš pohľad je iný,” zdôraznil vo videopríspevku. Podobne sa vyjaril aj predseda parlamentu a SNS Andrej Danko.
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) však dokument obhajoval. Práve on stál pri jeho zrode, keď bol predsedom 72. Valného zhromaždenia OSN. Niekoľkokrát zdôraznil, že pakt je čisto politický dokument a krajiny k ničomu nezaväzuje. Neskôr dokonca vyhlásil: „Tu si všetci riešia preferencie. Všetci riešia našu malú domácu zápecnícku politiku.“
Vláda aj poslanci v hlasovaní pakt odmietli. Premiér Peter Pellegrini tiež oznámil, že Slovensko na konferenciu do Maroka nepôjde žiaden náš zástupca. Namiesto toho pošleme iba list s oficiálnym stanoviskom krajiny.
Miroslav Lajčák sa po márnom boji rozhodol podať do rúk prezidenta Andreja Kisku svoju demisiu s tým, že keby zotrval vo funkcii, bola by narušená jeho osobná integrita. Premiér Peter Pellergini na to reagoval tak, že začal Lajčáka intenzívne presviedčať, aby svoje rozhodnutie ešte zmenil. Po spoločnom minulotýždňovom stretnutí prezidenta, premiéra a ministra zahraničných vecí sa hlava štátu rozhodola zatiaľ Lajčákovú demisiu neprijať. Lajčák sa napokon 7. decembra rozhodol, že demisiu stiahne a zostane vo funkcii ministra.
Nie sme však jediní, kto na rokovania do Afriky nejde. Do Maroka nepošle svojho zástupcu ani Taliansko. Dohodla sa na tom vláda premiéra Giuseppeho Conteho. Nepríde ani žiadny oficiálny zástupca Bulharska. Stály zástupca krajiny v OSN sa zdrží hlasovania.
O čo v pakte vlastne ide?
V Globálnom rámci OSN o migrácii sa hovorí, že je garantované suverénne právo jednotlivých štátov na samostatnú národnú migračnú politiku a tiež na rozlišovanie medzi legálnym a nelegálnym statusom migranta. To zahŕňa rešpektovanie „odlišnej reality, politiky, priorít a potrieb“ štátov, ktoré pakt podpíšu. V dokumente takisto neexistuje žiadna zmienka o nútení k presídľovaniu, či dohode o presadzovaní migrácie. Pakt štáty vyzýva, aby bojovali s nelegálnou migráciou, a zároveň, aby organizovali legálne prisťahovalectvo v súlade s ľudskými právami.
Dokument ďalej vyzýva:
- k boju proti rasizmu a diskriminácii
- k boju proti zneužívaniu nelegálnych migrantov
- k aktívnej podpore integrácie legálnych prisťahovalcov
- k potláčaniu chudoby v krajinách pôvodu
V pakte sa takisto píše, že by sa mali podporovať opatrenia na návrat prisťahovalcov do krajín ich pôvodu. Žiadny zo spoločných cieľov paktu nepredstavuje záväzné a právne vynútiteľné právo na prisťahovalectvo.