BRATISLAVA, BRUSEL – Nulové emisie skleníkových plynov. Tento kľúčový cieľ Európskej únie sa bude postupne čoraz viac dotýkať aj našich každodenných životov. Aktuálne sa bez väčšej pozornosti pripravuje nový radikálny cieľ, ktorý má prikázať okresať emisie až o 95 percent. A to si možno preložiť aj ako koniec vykurovania zemným plynom.
To, že EÚ chce emisie znížiť do roku 2030 o 55 percent (oproti 1990), je už všeobecne známe. Avšak ďalší míľnik na ceste k uhlíkovej neutralite (do 2050) má byť markantne prísnejší. Európsky vedecký poradný výbor pre otázky klimatickej zmeny odporučil znížiť do roku 2040 emisie o 90- až 95-percent.
Podporu tento plán získal aj u klimatických šéfov Únie, a to vrátane slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča, ktorý bol poverený koordináciou európskych zelených politík. “Postavíme sa za minimálne 90-percentný cieľ minimálnej čistej redukcie (skleníkových plynov) do roku 2040,” uviedol pre europoslancov komisár pre klimatickú zmenu, Holanďan Wopke Hoekstra.
Ovplyvní to všetky oblasti nášho života. Kľúčové sektory – energetika, priemysel, doprava, stavebníctvo – sa budú musieť stať prakticky bezemisnými, uviedla podľa Euractiv riaditeľka London Stock Exchange Group (LSGE) Paula VanLaningham.
Obzvlášť citlivou otázkou, ktorá sa dotkne každodenného života, je vykurovanie. “Takmer všetky existujúce vykurovacie systémy na zemný plyn by museli byť do roku 2040 nahradené,” uviedli v súvislosti s plánmi pre koniec plynu v Európe odborníci z think-tanku Agora Energiewende.
EÚ na nás už čoskoro zatlačí daňou za vykurovanie
Hoci uvedené termíny sa môžu zdať na míle vzdialené, Brusel viacero opatrení, ktoré sa dotýkajú vykurovania, schválil už skôr. Všetky nové budovy postavené už od roku 2028 nebudú môcť produkovať žiadne emisie. Viaceré krajiny už pristupujú aj k zákazu predaja plynových kotlov.
Po novom budú za vypúšťanie emisií platiť nielen fabriky či elektrárne, ale aj cestná doprava a budovy. A to už od roku 2027. Cena týchto povoleniek bude postupne rásť a zdraží vykurovanie fosílnymi palivami. A tak bude negatívnou formou motivovať ľudí, aby čím skôr presedlali na bez/nízkouhlíkové zdroje.
Čím však nahradiť kúrenie plynom či drevom? Alternatívou číslo jeden sú tepelné čerpadlá. Hovorí sa aj nízkoemisných plynoch, vodíku či bioplyne. Niektorí žiadajú, aby hybridné kotly na zemný plyn, vodík alebo biomasu neboli (aspoň v prechodnom období) považované za fosílne zdroje tepla.
Katastrofické dôsledky vs. energetická chudoba
Klimatická kríza nie je len jednou z hlavných agend Európskej únie, ale celosvetový problém, ktorého následky už pociťujeme. Ako píše Denník N, priemerná globálna teplota presiahla prvýkrát v histórii meraní krátkodobo dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou.
Čerstvá správa OSN zase upozorňuje, že doteraz prijaté opatrenia na spomalenie globálneho otepľovania povedú k zvýšeniu priemernej teploty až o takmer tri stupne Celzia. To povedie k dlhým obdobiam sucha, extrémnym prejavom počasia či rozsiahlym lesným požiarom. Šanca na udržanie otepľovania do 1,5 stupňa je v najlepšom prípade iba 14-percentná.
Opatrenia na minimalizovanie emisií skleníkových plynov sú preto nevyhnutné. Druhou stranou mince je hroziaci nárast energetickej chudoby, ako dôsledok opatrení EÚ. Členské štáty únie sa preto už skôr dohodli na zriadení Sociálneho klimatického fondu, ktorý by mal cez rôzne dotácie občanom pomôcť zvládnuť zmeny v súvislosti s dekarbonizáciou.
Dodajme však, že kým sa ambiciózny cieľ pre rok 2040 stane legislatívne záväzným, prejde ešte dlhou cestou rokovaní.
Slováci, POZOR! Už túto ZIMU vypočítajú CENU za VYKUROVANIE inak: TÝCHTO ľudí čaká na faktúre ŠOK! Vieme, aké NEKALOSTI sú za tým