BRATISLAVA – Najväčší posun bratislavskej Petržalky za posledné roky je v jej premene z betónovej džungle na jednu z najzelenších mestských častí Bratislavy. Uviedol to starosta Petržalky Ján Hrčka. Jeden z neslávne známych prívlastkov získala krátko po výstave, keď padlo za obeť aj množstvo stromov a zelených plôch. Najväčšie sídlisko na Slovensku i v strednej Európe oslavuje 50. výročie svojho založenia.
“Vďaka okolitým lužným lesom, jazerám, vzrastlým drevinám vysadeným približne pred 30 rokmi, ale aj pribúdajúcej výsadbe by si pokojne zaslúžila titul najzelenšie sídlisko,” skonštatoval Hrčka. Zazelenanie Petržalky súvisí podľa neho taktiež aj so spomalením výstavby, ktorá sa aktuálne sústredí najmä v okrajových častiach mestskej časti. Zeleň ako jeden z najväčších symbolov mestskej časti je zakomponovaná aj priamo v jej erbe. Svoju aktuálnu podobu získal v novembri 1993 po odobrení návrhu heraldickou komisiou Ministerstva vnútra SR a finálnym schválením miestnym zastupiteľstvom.
“Na erbe je vyobrazených šesť stromov, päť menších zelených a jeden veľký, so zlatým kmeňom. Podľa dostupných historických prameňov ide pravdepodobne o lipy zrkadliace sa na hladine Dunaja,” približuje hovorkyňa Petržalky Mária Halašková. Erb vychádza z mladšieho pečatidla Petržalky z roku 1832. Jeho obsah pravdepodobne súvisel s najstarším verejným parkom v strednej Európe – Sadom Janka Kráľa. Odvtedy sa jeho podoba viackrát menila, jeho základný prírodný motív však podľa hovorkyne ostal zachovaný.
Erb, či už vo farebnej, čiernobielej alebo inej podobe, môže mestská časť používať najmä na svojej pečati a tiež, rešpektujúc staré heraldické zvyklosti, na označenie svojho hnuteľného a nehnuteľného majetku či na všetkých na to vhodných príležitostiach. “Ak by si však ktokoľvek iný privlastnil rovnaký erb, má byť podľa starého erbového práva vystavený posmechu a opovrhnutiu,” odkazuje samospráva. Strom ako jeden zo symbolov či prvkov, ktoré sú pre ňu charakteristické alebo sa s ňou výrazne spájajú, je aj súčasťou loga mestskej časti.
Ten vzišiel zo súťaže v roku 2019. Zobrazená je zároveň na ňom tiež rieka Dunaj a ikonický panelák. “Z môjho pohľadu je malý zázrak, že sa za relatívne krátky čas podarilo postaviť sídlisko takýchto rozmerov, s rozsiahlou infraštruktúrou a plnou občianskou vybavenosťou,” poznamenal Hrčka. V kontexte napríklad aktuálnej výstavby predĺženia električkovej trate môžeme podľa neho vidieť, že aj napriek vyspelému technologickému pokroku to také jednoduché nie je.