BRATISLAVA – Strategický záväzok EÚ dať definitívnu stopku emisiám skleníkových plynov sa už čoskoro citeľne dotkne aj domácností. Zákaz dostane vykurovanie plynom či drevom, povinne budeme musieť zrekonštruovať domy. Za emisie už nebudú platiť iba továrne či elektrárne, ale aj byty, domy a vodiči. Snaha zmierniť dopady klimatickej krízy núti Brusel zavádzať celý rad opatrení. Zosumarizovali sme, ako ich v najbližších rokoch pocítime aj v našich peňaženkách, a taktiež ako nám chce Brusel s týmto bremenom pomôcť.
Za všetkým treba hľadať zelenú agendu. Aby EÚ dosiahla svoj cieľ klimatickej neutrality do roku 2050, musí priškrtiť emisie skleníkových plynov nielen z výfukov áut. Ale aj z komínov budov. Hoci termín sa môže javiť ako vzdialená budúcnosť, nedajte sa zmýliť. Zavádzanie opatrení, ktoré povedú k splneniu uvedeného míľnika, je aktuálne už dnes.
Stop pre plynové kotly, povinne obnoviť dom a na strechu fotovoltika
Europoslanci najnovšie prikázali výrazne znížiť energetickú náročnosť budov. „Všetky budovy postavené od roku 2028 musia mať nulové emisie a solárne panely,“ vyplýva z rozhodnutia europarlamentu. Pre verejné budovy to začne platiť už o dva roky skôr.
V praxi to znamená, že vykurovanie plynom či drevom bude mať v novostavbách od roku 2028 červenú. Nahradiť sa bude musieť ekologickými formami. Prvé husle budú hrať tepelné čerpadlá, ktoré doplnia solárne panely. Hovorí sa aj o kotloch na vodík.
Opatrenia však nepostihnú iba nové budovy. Postupne totiž musí klesať uhlíková stopa aj starších domov. Podľa plánov Európskej únie už od 2030 bude povinné zrekonštruovať staré domy, ktoré majú najvyššiu spotrebu. V praxi to znamená zateplenie či výmenu okien, aby splnili požiadavky lepšej energetickej triedy.
Daň za vykurovanie plynom od 2027
Brusel zároveň chce definitívny koniec pre vykurovacie systémy využívajúcich fosílne palivá vo všetkých budovách do roku 2035, prípadne, ak to nebude možné, do roku 2040. Ešte predtým však príde na rad zákaz predaja kotlov na fosílne palivá – zemný plyn či olej. Podľa plánu REPowerEU, ktorým chce Komisia znížiť energetickú závislosť od Ruska, by sa tak malo stať od roku 2029.
Bližšie o tom píšeme v tomto článku:
KONIEC pre VYKUROVANIE PLYNOM v domácnostiach sa blíži: Prvé ZÁKAZY zavedú už čoskoro. Vieme detaily
Domácnosti, ktoré budú od roku 2027 stále z komína vypúšťať emisie, si za to priplatia. „Trh s uhlíkom doteraz spoplatňoval emisie približne 10-tisíc priemyselných podnikov a elektrární. Po novom budú za emisie CO2 platiť aj domácnosti a cestná doprava,“ vysvetľuje euractiv.sk. Hoci oficiálne ide o obchodovanie s emisnými povolenkami, z pohľadu domácnosti pôjde o novú daň či skôr pokutu za vykurovanie plynom. To by malo ľudí motivovať presedlať na ekologické vykurovanie. Aká silná bude táto motivácia? Bežná domácnosť v bytovom dome so spoločným plynovým kotlom si, podľa prepočtu idnes.cz, za rok priplatí zhruba 75 eur.
Drahšie autá a benzín až za 3 eurá
O konci áut, ktoré vypúšťajú emisie, v EÚ už počul zrejme každý. Avšak to, že už od roku 2027 budú motoristi uhrádzať novú daň za jazdu na benzín či naftu, zatiaľ uniklo pozornosti väčšiny šoférov. Ako sme už vyššie spomenuli, už aj cestnú dopravu zaradia do systému obchodovania s emisiami.
To spôsobí nemalý rast ceny palív. Spočiatku by cena benzínu za liter mala stúpnuť o 10,5 centu a v prípade nafty o 12 centov. K dramatickému zvýšeniu súm na čerpacích staniciach by malo dôjsť, ako píše heute.at, najmä po roku 2030. Presné čísla dnes povedať nemožno, závisieť budú od vývoja obchodovania s emisiami. „Ceny za emisie budú naďalej rásť, takže v rokoch 2035 až 2040 budeme musieť počítať s cenami za liter okolo troch eur,“ orientačne predpovedá klimatický ekonóm Erwin Mayer.
Pripomeňme, že zákaz predaja nových osobných áut a dodávok so spaľovacím motorom odklepli v Bruseli od roku 2035. Výnimku dostanú iba autá, ktoré jazdia výlučne na syntetické palivá.
Únia však neplánuje do tohto termínu nečinne čakať, ale urýchliť prechod na zelený vozový park.
Najbližším krokom má byť emisná norma Euro 7, ktorá má priškrtiť CO2 z výfukov áut. Proti nej však protestuje aj Slovensko. Už od roku 2025 by totiž priniesla nielen menej emisií, ale podľa kritikov aj zdraženie áut a nárast nezamestnanosti.
Hrozí nárast chudoby, Únia poskytne miliardovú pomoc
Všetky tieto opatrenia budú pre ľudí predstavovať finančnú záťaž. Kritici varujú, že najviac na to doplatia najslabší. Európska únia však hádže záchranné koleso. Členské štáty a občania budú môcť už od roku 2026 čerpať dotácie prostredníctvom Sociálneho klimatického fondu. „Financie vo výške 86,7 miliardy eur budú k dispozícii na pomoc najzraniteľnejším Európanom. Slúžiť budú na riešenie energetickej a dopravnej chudoby,“ približuje tlačové stredisko europarlamentu. Avšak zatiaľ čo väčšina fond víta, čelí aj kritike ako nedostatočný nástroj na zvládnutie veľkého bremena.
PANELÁKOM hrozí masívne BÚRANIE už čoskoro: Vieme, či a kedy prídu státisíce Slovákov o domov